Herézy a bludy, LXXVII: Néo-Phare a raëliáni

Jozef Duháček
22. júna 2026   Cirkev História   Herézy a bludy

Néo-Phare

Néo-Phare („Nový maják“) bolo malé francúzske nové náboženské hnutie, často označované ako kult alebo apokalyptický kult, ktoré existovalo len krátko – od januára 2001 do októbra 2002. Založil ho Arnaud Mussy ako odštiepenie od staršej skupiny Phare-Ouest. Hnutie čerpalo z ezoterických tradícií, kabaly, numerológie a hermetizmu, kombinovaných s kresťanskou eschatológiou a prvkami UFO náboženstiev. Jeho existencia vyvolala veľkú mediálnu pozornosť vo Francúzsku, najmä kvôli predpovediam konca sveta, samovražde jedného člena a následnému súdnemu procesu.

História

Korene Néo-Phare siahajú do konca 20. storočia vo Francúzsku, krajine s bohatou tradíciou ezoterických hnutí, ale aj silným sekulárnym štátom a anti-kultovým aktivizmom. Zakladateľská skupina Phare-Ouest („Západný maják“) vznikla v roku 1989 v Nantes pod vedením Andrého Bougueneca (1914–1997), bretónskeho mystika, spisovateľa, slobodného murára a ezoterika. Bouguenec vyvinul systém nazývaný Kabbalah Française, ktorý kombinoval tradičnú kabalu, numerológiu, lingvistické prvky a alchymistický hermetizmus. Vyhlásil sa za reinkarnáciu Ježiša Krista. Toto hnutie nemalo viac ako 40 členov.

Arnaud Mussy sa narodil v roku 1968 v Boulogne-Billancourt. V mladosti pracoval vo France Télécom, mal diplom z komunikácie a cestoval. V 22 rokoch ho zaujali ezoterické myšlienky módneho návrhára Paca Rabanna. V roku 1997 stretol Bougueneca, stal sa nadšeným numerológom a pripojil sa k Phare-Ouest. Po Bouguenecovej smrti nastali vnútorné konflikty. Mussy kritizoval pôvodnú skupinu ako príliš rigidnú a v januári 2001 odišiel s približne 20 členmi, aby založil Néo-Phare. Väčšina členov mala 30–40 rokov, často to boli páry s deťmi. Mussyho dvojča Olivier (vystupoval ako sv. Peter) priviedol manželku a svokru. Bratia boli majetní, takže nemuseli pracovať. Názov „Néo-Phare“ bol inšpirovaný filmom Matrix (postava Nea).

Skupina mala 21 členov, 21 apoštolov (obrátene 12). Ich úlohou bolo prepísať Bibliu, ktorú katolícka Cirkev sfalšovala, pomocou Bouguenecových metód a numerológie. Sídlili v dvoch dedinách blízko Nantes. Žili kooperatívne, ale nie plne komunálne: zdieľali náklady, pracovali na polovičný úväzok a udržiavali si vlastné bankové účty. Mussy spočiatku učil Bouguenecovu náuku, no neskôr sa posunul k mesiášskej úlohe.

Po útokoch z 11. septembra 2001 v New Yorku sa hnutie radikalizovalo a osvojilo si apokalyptický kurz. Mussy tvrdil, že Bouguenec zničenie Dvojičiek predpovedal, interpretoval to ako znamenie konca časov. Prvá predpoveď konca sveta bola na 29. decembra 2001 – no nič sa nestalo. Nasledovali dátumy 25. februára 2002, 2. septembra a 24. októbra 2002 (deň Bouguenecovej smrti). Apokalypsa mala byť pozitívna – spirituálne znovuzrodenie ľudstva, nie totálna deštrukcia. Skupina navštevovala posvätné miesta (napr. hrobku Márie Magdalény vo Vézelay, hrobku Františka II. v Nantes), vykonávala tranzy a rituály. V kryptách sa pokúšali komunikovať s „Božskou Matkou“. Mussy sa vyhlásil za reinkarnáciu Ježiša Krista.

V marci 2002 začala skupinu vyšetrovať polícia – susedia sa totiž zľakli podobnosti s Rádom slnečného chrámu (masové samovraždy v 90. rokoch). Deti členov Neo-Phare však chodili normálne do školy, takže polícia prípad uzavrela. Po samovražde Jérémieho Trossaisa 14. júla 2002 a údajných pokusoch o samovraždu iného páru sa však kríza prehĺbila. Väčšina členov odišla, zostalo 6–8 tvoriacich tzv. tvrdé jadro. Skupina sa uzavrela v dome v Nantes, pripravovala si zásoby na „cestu na Venušu“. Médiá ich porovnávali s OTS, čo vyvolalo paniku. Mussy bol zatknutý 16. októbra 2002, hnutie bolo rozpustené. Prežilo len 1,5 roka.

Arnaud Mussy sa narodil roku 1968 v Boulogne-Billancourt blízko Paríža. Detstvo a mladosť nie sú detailne zdokumentované, ale vieme, že mal technické vzdelanie a pracoval vo France Télécom. V 20. rokoch cestoval do Argentíny, kde čítal Bouguenecove knihy. Hovorilo sa o ňom, že bol stopár, fanúšik Matrixu, charizmatický a atraktívny muž (tmavé vlasy, zmyselné pery, intenzívny pohľad). V čase založenia Néo-Phare mal okolo 33 rokov.

Podľa sympatizantov (napr. Susan J. Palmerovej) bol intelektuálom pracujúcim na 800-stranovom manuskripte kombinujúcom gnózu, Apokalypsu sv. Jána, numerológiu a symboliku. Žil skromne, po rozpade hnutia sám v byte v Nantes, písal a prorokoval „veľký prevrat“ ako znovuzrodenie, nie smrť. Popieral násilie a obviňoval médiá z klamstva. Tvrdil, že nemal vplyv, pretože ho členovia opustili hneď ako sa objavili problémy. Kritici a súd ho vnímali ako manipulátora. Vyhlásil sa za Krista, menil páry podľa „energií“, opakovanie neúspešne predpovedal koniec. Rodina samovraha Jérémieho Trossaisa tvrdila, že Mussy ho odmietal pre nedostatok modlitby a obviňoval ho z oneskorenia apokalypsy. Mussyho dvojča Olivier hral kľúčovú úlohu ako „sv. Peter“. Mussyho osobnosť spájala intelektuálnu fascináciu ezoterikou s charizmou a ambíciou. Prešiel od numerológa k mesiášovi. V rozhovoroch pôsobil pokojne, ale jeho predpovede a obrady (napr. imitácia ukrižovania) vyvolávali obavy. Po odsúdení pokračoval v písaní a prorokovaní, no už bez nasledovníkov.

Doktrína

Viera Néo-Phare bola synkretická: kabala, hermetizmus, numerológia, kresťanská eschatológia a prvky UFO. Základom bol Bouguenecov systém Kabbalah Française – androgýnny Boh, spasenie cez spirituálne dvojice reprezentujúce Nebeský Jeruzalem. Úlohou skupiny bolo opraviť sfalšovanú Bibliu. Mussy ako Kristus mal viesť 21 apoštolov k obnove sveta. Apokalypsa bola pozitívnym prechodom k duchovnejšiemu ľudstvu, možnou „cestou na Venušu“. Verili v reinkarnáciu (Mussy ako Ježiš/alebo Jakub), numerologické výklady (napr. dátumy 9/11), channeling (komunikácia s Bouguenecom). Partnerské dvojice sa museli vymieňať podľa energie, ktorú partneri vyžarovali, nešlo o rozvod-rozchod ale o zjednotenie podľa nebeského plánu. Skupina verila v posvätné miesta s „energiou“ (Vézelay, Nantes).

Liturgia bola neformálna, ale rituálna: vyvolávali si tranzy a vytrženia (podobne ako kresťanskí charizmatici), konali obrady v kryptách (imitácia kríža, volanie „beaucoup“), navštevovali hroby a hrady, analyzovali tajné významy symbolov. Nemali striktnú hierarchiu, ale Mussy mal centrálnu úlohu. Život bol sčasti spoločný – práca, zdieľanie nákladov, no deti boli vychovávané mimo skupiny. Neexistovali však dôkazy o násilí, sexuálnom zneužívaní či finančných podvodoch v masovom meradle.

Néo-Phare vyvolalo kontroverzie najmä kvôli apokalyptickým predpovediam, samovražde a následným súdnym procesom. 14. júla 2002 spáchal samovraždu 29-ročný Jérémie Trossais (hodil sa pred auto). Skupina ho označila za „Judáša“ (v ich viere to však bola kladná postava). Rodina z toho vinila Mussyho, ktorý mal vyvíjať na Trossaisa veľký psychický nátlak. Mussy to interpretoval ako mocenský boj a symboliku „rebelských anjelov“.

Médiá porovnávali skupinu s Rádom slnečného chrámu a hovorili o možnej masovej samovražde. Polícia monitorovala dom a Mussy bol zatknutý 16. októbra 2002 podľa zákona About-Picard (2001) za „zneužitie slabosti“ (abus de faiblesse). Bol obvinený z manipulácie a v októbri 2004 odsúdený na 3 roky podmienečne plus pokutu ~115 000 €.

***

Raëliáni

Raëliánske hnutie (Raëlian Movement alebo Raëlism) je jedno z najznámejších nových náboženských hnutí spojených s UFO a mimozemským životom. Založil ho v 70. rokoch 20. storočia francúzsky novinár Claude Vorilhon, ktorý prijal meno Raël („ten, ktorý prináša svetlo Elohim“). Hnutie tvrdí, že ľudstvo bolo vytvorené pokročilými mimozemskými bytosťami nazývanými Elohim prostredníctvom vedeckej genetickej manipulácie pred približne 25 000 rokmi. Biblia a iné posvätné texty predstavujú podľa nich skreslené záznamy týchto udalostí.

Raëlianizmus kombinuje prvky vedeckého materializmu, sexuálnej slobody, pacifizmu a transhumanizmu s reinterpretáciou abrahámovskej tradície. Hnutie má desaťtisíce členov po celom svete (odhaduje sa 40 000 – 65 000 v rôznych obdobiach), najsilnejšie v Kanade, Francúzsku, Japonsku a Južnej Kórei. Najväčšiu mediálnu pozornosť získalo vďaka spoločnosti Clonaid a tvrdeniam o ľudskom klonovaní na začiatku 21. storočia.

Claude Vorilhon sa narodil 30. septembra 1946 vo Vichy (alebo Ambert) vo Francúzsku. Bol nemanželským synom 15-ročnej matky a židovského otca, ktorý sa skrýval pred nacistami. Vyrastal u babičky a tety ako ateista, krátko navštevoval katolícku internátnu školu. Ako mladý muž bol ambiciózny: snažil sa o hudobnú kariéru (pod menom Claude Celler vydal niekoľko singlov s menším úspechom), potom o motoristický šport a žurnalistiku – stal novinárom a testovacím jazdcom pre svoj magazín o športových autách Autopop. Opisovaný bol ako charizmatický, vtipný, extrovertný muž s radosťou zo života, rýchlych áut a žien. Pred „zvestovaním“ viedol bežný život francúzskeho muža strednej triedy. Mal manželku Christine a deti.

Kľúčový moment nastal 13. decembra 1973. Vorilhon tvrdí, že pri sopke Puy de Lassolas blízko Clermont-Ferrand stretol malého humanoidného mimozemšťana, ktorý vystúpil z lietajúceho taniera. Bytosť sa predstavila ako jeden z Elohim (množné číslo hebrejského „Boh“ v Biblii, čo Raël interpretuje ako „tí, ktorí prišli z neba“). Elohim mali podľa neho vytvoriť život na Zemi vedeckými metódami vrátane klonovania a genetického inžinierstva. Vorilhon bol vybratý, aby sa stal ich poslom a pripravil ľudstvo na ich návrat v roku 2035. Po stretnutiach s Elohim sa úplne zmenil. Dal si, alebo skôr dostal meno Raël, nechal si narásť charakteristický účes (dlhé vlasy, často s čelenkou) a začal nosiť biele obleky alebo kombinézy inšpirované sci-fi filmami. Pre nasledovníkov je milujúcim prorokom, posledným z radu (po Mojžišovi, Ježišovi, Budhovi atď.), ktorý prináša vedeckú pravdu oslobodzujúcu od náboženských bludov. Je intelektuálom, autorom desiatok kníh, hudobníkom a vizionárom. Žije polygamne (mal viacero „oficiálnych“ partneriek), propaguje senzualitu a tvrdí, že Elohim ho naučili techniky extázy.

V roku 1974 vydal knihu Le Livre Qui Dit la Vérité („Kniha, ktorá hovorí pravdu“). V roku 1975 nasledovala Les Extra-terrestres M’ont Emmené sur Leur Planète („Mimozemšťania ma vzali na svoju planétu“), v ktorej opisuje druhé stretnutie a návštevu planéty Elohim. V roku 1976 založil hnutie MADECH (Mouvement pour l’Accueil des Elohims Créateurs de l’Humanité), čo sa neskôr premenovalo na International Raëlian Movement (IRM). Hnutie sa rýchlo rozšírilo do Kanady (Québec sa stal hlavným centrom), USA, Európy, Ázie a Afriky. Raël žil striedavo vo Francúzsku a Kanade.

V 80. a 90. rokoch hnutie rástlo vďaka seminárom, senzuálnej meditácii a pacifistickému aktivizmu, boju za vedu a sexuálnu slobodu. Raël propagoval geniokraciu (vládu géniov) a humanitárne projekty. V roku 1997 založil Clonaid – spoločnosť na klonovanie ľudí, ktorú viedla raëliánka Brigitte Boisselierová. Vrchol mediálnej slávy prišiel v decembri 2002, keď spoločnosť Clonaid oznámila narodenie prvej klonovanej ľudskej bytosti – dievčatka Eve. Tvrdenie nebolo nikdy vedecky potvrdené a vyvolalo globálny škandál.

Hnutie vo Francúzsku čelilo prenasledovaniu (bolo zaradené medzi „sekty“), ale naďalej funguje. Raël sa v niektorých obdobiach stiahol z každodenného manažmentu hnutia, no zostal hlavným prorokom. Dnes má IRM hierarchickú štruktúru s „prijímateľmi“ (pokrstení členovia), „asistentmi“, „kňazmi a kňažkami“ a dokonca aj „biskupmi“. Organizujú semináre, demonštrácie (často nahí) a usilujú o vybudovanie ambasády Elohim v Izraeli. Po kontroverzii so spoločnosťou Clonaid popularita klesla, ale hnutie prežilo vďaka online komunite a medzinárodnej povahe.

Kritici Vorilhona vnímajú ako klasického charizmatického gurua / manipulátora, ktorý využíva sexuálnu slobodu na získavanie nasledovníkov, milovníka luxusu (súkromné lietadlá, vily) a boháča financovaného členskými príspevkami veriacich (10 % z príjmu). Obviňujú ho z plagiátorstva (recykloval alebo priamo ukradol myšlienky Ericha von Dänikena a iných), z finančných nezrovnalostí a z toho, že spoločnosť Clonaid bola PR trik na získanie publicity. Psychológovia a antisektárski aktivisti ho porovnávajú s inými UFO vodcami. Raël však popiera akékoľvek zneužívanie a zdôrazňuje dobrovoľnosť členstva.

Raël je plodný autor a rečník. Cestuje po svete, vedie semináre a vystupuje v médiách. V staršom veku (dnes má takmer 80 rokov) sa viac sústreďuje na písanie a menej na každodenné aktivity hnutia. Jeho osobnosť spája francúzsky šarm, hedonizmus a mesiášsku sebadôveru. Prežil viaceré rozchody s manželkami a množstvo kritiky, no hnutie udržal pri živote.

Doktrína

Dogmy raëlianizmu sú materialistické a vedecké. Neexistuje transcendentný Boh – Elohim sú pokročilá mimozemská civilizácia, ktorá vytvorila pozemský život laboratóriách (Adam a Eva boli ich prvé vyklonované jedince. Biblia je šifrovaná história týchto udalostí: „anjeli“ sú Elohim, „raj“ je laboratórium, potopa je jeden z ich experimentov. Ježiš bol klonovaný a vzkriesený Elohim, a podobne aj iní proroci. Raël je štyridsiaty a posledný prorok.

Ľudstvo má potenciál stať sa ako Elohim: prostredníctvom vedy, klonovania a genetiky dosiahnuť nesmrteľnosť. Duša je materiálna, je to istá bunková formula alebo šablóna a dá sa preniesť. Reinkarnácia sa chápe geneticky. Hnutie odmieta evolučnú teóriu v prospech „inteligentného dizajnu“ a tým dizajnérom boli Elohim. Podporuje pacifizmus, environmentálnu ochranu, rovnosť pohlaví, sexuálnu slobodu (vrátane homosexuality, polyamórie, masturbácie) a geniokraciu – demokraciu nahradenú vládou najinteligentnejších.

Etika je založená na „zlatom pravidle“ a maximalizácie vlastnej slasti bez ubližovania iným. Odmietajú vojnu, trest smrti a mnohé tradičné morálne obmedzenia.

Hlavným obradom alebo rituálom je „prenos“ (baptizmus – krst) – symbolické prenesenie genetického kódu k Elohim prostredníctvom „prijímateľa“ (vodcu). Pozostáva z položenia ruky na čelo a aktu apostázy (odmietnutia predchádzajúceho náboženstva). Senzuálna meditácia je najdôležitejšia prax: séria cvičení na prebudenie zmyslov, vyvolanie extázy a spojenie s telom (6 fáz, často v skupine, vrátane nahoty). Organizujú tzv. „happeningy“ – festivaly s hudbou, tancom, meditáciou a diskusiami. Návštevy posvätných miest, demonštrácie (Go Topless Day). Výstavba veľvyslanectva Elohim v Jeruzaleme je ich eschatologickým cieľom. Život je individualistický, bez prísnych komunitných pravidiel, ale s dôrazom na účasť na seminároch a prednáškach hnutia. Viera a liturgia raëlianizmu sú pre moderného človeka atraktívne, lebo spájajú vedu, sex a spiritualitu bez hriechu a strachu z Pekla.

Raëliáni vyvolali mnoho kontroverzií. Najväčšia bola okolo spoločnosti Clonaid v rokoch 2002–2003. Brigitte Boisselierová oznámila narodenie Eve – klonovaného dieťaťa. Nasledovali ďalšie tvrdenia, ale neboli predložené žiadne dôkazy. Vedecká komunita to označila za hoax. Vyvolalo to však debaty o etike klonovania a následné legislatívne zmeny v USA a Európe. Raël tvrdil, že Clonaid je nezávislá spoločnosť, ale spojenie s hnutím mu poškodilo reputáciu.

Ďalšie kontroverzie vyvolala sexuálna otvorenosť (v raných textoch sa údajne nachádzali výroky podporujúce pedofíliu), obvinenia zo sektárskeho správania (finančné príspevky, charizmatický vodca), anti-kresťanská rétorika a snahy o veľvyslanectvo v Izraeli (ktoré izraelská vláda odmietla). Vo Francúzsku bolo hnutie zaradené na zoznam nebezpečných siekt. Kritici poukazujú na komercializáciu (predaj kníh, seminárov) a neoveriteľné tvrdenia. Na druhej strane raëliáni podporujú progresívne veci: anti-vojnové protesty, LGBTQ+ práva, vedecký výskum, kondómy a kontrolu populácie. Výskumníci ako Susan Palmerová ich vidia ako neškodné hnutie s pozitívnym dôrazom na individualitu a radosť. Hnutie prežilo škandály vďaka mediálnej obratnosti a globálnej štruktúre. Dnes už kontroverzie utíchli, ale Raël zostáva ikonou subkultúry UFO.

***

predchádzajúce časti:
Herézy a bludy, I. časť: Pelagianizmus
Herézy a bludy, II. časť: Arianizmus a Arius
Herézy a bludy, III. časť: Nestorius a nestoriánstvo
Herézy a bludy, IV. časť: Eutychianizmus a monofyzitizmus, 1/2
Herézy a bludy, IV. časť: Eutychianizmus a monofyzitizmus, 2/2 – dejiny hnutia
Herézy a bludy, V. časť: Sabelliáni
Herézy a bludy, VI. časť: Doketizmus
Herézy a bludy, VII. časť: Monotelitizmus, 1/2
Herézy a bludy, VII. časť: Monotelitizmus, 2/2 – dejiny herézy
Herézy a bludy, VIII. časť: Gnosticizmus, 1/2
Herézy a bludy, VIII. časť: Gnosticizmus, 2/2
Herézy a bludy, IX. časť: Donatisti, 1/2
Herézy a bludy, IX. časť: Donatisti, 2/2
Herézy a bludy, X. časť: Mání a manicheizmus
Herézy a bludy, XI. časť: Montanizmus
Herézy a bludy, XII. časť: Novacián a novacianizmus
Herézy a bludy, XIII. časť: Pauliciáni
Herézy a bludy, XIV. časť: Ikonoklazmus, 1/2
Herézy a bludy, XIV. časť: Ikonoklazmus, 2/2
Herézy a bludy, XV. časť: Blud Berengára z Tours
Herézy a bludy, XVI. časť: Katari, 1/2
Herézy a bludy, XVI. časť: Katari, 2/2
Herézy a bludy, XVII. časť: Východná schizma
Herézy a bludy, XVIII. časť: Valdénci
Herézy a bludy, XIX. časť: John Wyclif
Herézy a bludy, XX. časť: Marsilius z Padovy
Herézy a bludy, XXI. časť: Lollardi
Herézy a bludy, XXII. časť: Milenializmus, Joachim z Fiore
Herézy a bludy, XXIII: Spory vo františkánskom ráde, spirituáli a relaxati, 1/2
Herézy a bludy, XXIII: Spory vo františkánskom ráde, fraticelli, 2/2
Herézy a bludy, XXIV: Peter z Bruys a Arnold z Brescie
Herézy a bludy, XXV: Peter Abélard
Herézy a bludy, XXVI: Devotio moderna – Bratia a Sestry spoločného života, beghardi a beguiny
Herézy a bludy, XXVII: Ján Hus, husitstvo
Herézy a bludy, XXVIII: Unitas fratrum – Jednota bratská
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (1. časť): Dôvody a idey
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (2. časť): Šírenie reformácie v nemecky hovoriacich krajinách, Škandinávii, Francúzsku a Nizozemsku
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (3. časť): Šírenie reformácie v ostatnej Európe a dôsledky jej rozšírenia
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (4. časť): Martin Luther, 1/2: Reformátor
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (4. časť): Martin Luther, 2/2: Revolucionár
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (5. časť): Ján Kalvín
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (6. časť): Ulrich Zwingli
Herézy a bludy, XXX: Anabaptizmus
Herézy a bludy, XXXI: Anglikanizmus
Herézy a bludy, XXXII: Socinianizmus
Herézy a bludy, XXXIII: Presbyterianizmus
Herézy a bludy, XXXIV: Kvakeri a kvakerizmus
Herézy a bludy, XXXV: Michael Baius
Herézy a bludy, XXXVI: Metodizmus
Herézy a bludy, XXXVII: Kvietizmus
Herézy a bludy, XXXVIII: Jansen a jansenizmus 1/2
Herézy a bludy, XXXVIII: Jansen a jansenizmus 2/2
Herézy a bludy, XXXIX: Febronianizmus
Herézy a bludy, XL: Jozefinizmus
Herézy a bludy, XLI: Baptisti a baptizmus
Herézy a bludy, XLII: Mormóni alebo Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní
Herézy a bludy, XLIII: Adventizmus a adventisti siedmeho dňa
Herézy a bludy, XLIV: Svedkovia Jehovovi
Herézy a bludy, XLV: Mennoniti a amiši
Herézy a bludy, XLVI: Evanjelikalizmus
Herézy a bludy, XLVII: Pentekostalizmus, 1/2
Herézy a bludy, XLVII: Pentekostalizmus, 2/2
Herézy a bludy, XLVIII: Dišpenzacionalizmus, Scofieldova referenčná Biblia a kresťanský sionizmus
Herézy a bludy, XLIX: Starokatolíci
Herézy a bludy, L: Amerikanizmus
Herézy a bludy, LI: Deizmus
Herézy a bludy, LII: Galikanizmus
Herézy a bludy, LIII: Naturalizmus
Herézy a bludy, LIV: Pozitivizmus
Herézy a bludy, LV: Racionalizmus a empirizmus
Herézy a bludy, LVI: Teozofia
Herézy a bludy, LVII: Modernizmus
Herézy a bludy, LVIII: Konciliarizmus
Herézy a bludy, LIX: Feeneyizmus
Herézy a bludy, LX: Antropozofia
Herézy a bludy, LXI: Hnutie Grálu
Herézy a bludy, LXII: Kresťanská veda
Herézy a bludy, LXIII: Armáda spásy
Herézy a bludy, LXIV: Teológia oslobodenia
Herézy a bludy, LXV: Nuestra Señora de la Santa Muerte
Herézy a bludy, LXVI: New Age
Herézy a bludy, LXVII: Sun Myung Moon a Hnutie zjednotenia
Herézy a bludy, LXVIII: Slobodomurári, 1/3 – Úvod a základné princípy
Herézy a bludy, LXVIII: Slobodomurári, 2/3 – Šírenie, vývoj a ich organizácia
Herézy a bludy, LXVIII: Slobodomurári, 3/3 – Slobodomurárstvo navonok a postoj štátnych a cirkevných autorít k nemu
Herézy a bludy, LXIX: Scientológia
Herézy a bludy, LXX: Bahaizmus
Herézy a bludy, LXXI: Palmariáni
Herézy a bludy, LXXII: Kresťanský sionizmus ako politická a náboženská ideológia, 1/2 – Dejiny
Herézy a bludy, LXXII: Kresťanský sionizmus ako politická a náboženská ideológia, 2/2 – Doktríny
Herézy a bludy, LXXIII: Moderné sekty a kulty, 1. časť – Chrám ľudu a Nebeská brána
Herézy a bludy, LXXIII: Moderné sekty a kulty, 2. časť – Hnutie za obnovu Desiatich Božích prikázaní a Davidiáni
Herézy a bludy, LXXIII: Moderné sekty a kulty, 3. časť – Rád slnečného chrámu
Herézy a bludy, LXXIII: Moderné sekty a kulty, 4. časť – Óm šinrikjó, Ādôm Dhôrmô a Good News International Ministries
Herézy a bludy, LXXIV: Imanueliti – česká mesiášska sekta 90. rokov
Herézy a bludy, LXXV: Vesmírni ľudia
Herézy a bludy, LXXVI: Cirkev Procesu Posledného súdu

Titulný ilustračný obrázok k 77. časti Heréz a bludov – Víťazstvo Pravdy nad Herézou, zdroj: wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)