Chystaná návšteva pápeža vo Francúzsku: Lev XIV. odmietol vyznamenanie Rad čestnej légie a Macrona na obede aj v katedrále

17. septembra 2026   Cirkev Politika

Pápež odmietol prijať francúzske vyznamenanie – Rad čestnej légie. Vyplýva to z novinárskeho pátrania Mickaëla Correho z katolíckeho denníka La Croix, uskutočneného niekoľko dní pred apoštolskou cestou Leva XIV. do Francúzska, ktorá sa má konať v dňoch 25. – 28. septembra. „Elyzejský palác chcel údajne dodať návšteve väčší republikánsky lesk. Rím si zvolil zdržanlivosť,“ komentuje portál Tribune Chrétienne.

Vojenské privítanie bude obmedzené. Vatikán sa chcel vyhnúť nasadeniu Republikánskej gardy a jej bubeníkov. Svätá stolica odmietla aj udelenie Veľkokríža Čestnej légie Levovi XIV. Rovnakú zdržanlivosť prejavila aj v otázke prezidentského stolovania: nebude sa konať oficiálny obed ani večera s Emmanuelom Macronom. Napokon, v katedrále Notre-Dame chcel prezident republiky stráviť niekoľko desiatok minút s pápežom, aby mu osobne predstavil projekt obnovy chrámu. Ani tentoraz však konečný program „zrejme nie je zostavený tak, aby premenil pápežské vešpery na prezidentskú prehliadku historickej pamiatky“.

„Každé z týchto rozhodnutí sa môže pri samostatnom posudzovaní zdať bezvýznamné. Spoločne však vytvárajú určitý príbeh. Republika vie, ako predviesť svoj lesk, keď prijíma mocných tohto sveta: jazdectvo, vyznamenania, červené koberce, oficiálne večere. Lev XIV. však neprichádza do Francúzska predovšetkým preto, aby obdivoval ceremoniálne atribúty štátu. Prichádza sláviť liturgiu, modliť sa v Notre-Dame, stretnúť sa s kňazmi, zasvätenými osobami, katechumenmi a mládežou. Prichádza do Lúrd. Prichádza, aby prehovoril ku Cirkvi, ktorá bola považovaná za odsúdenú na úpadok, a napriek tomu sa stala svedkom zrodu novej generácie katechumenov. Možno práve toto francúzsky štátny aparát stále nedokáže pochopiť: pápež nie je jednoducho cudzím vládcom, ktorého treba zaradiť do diplomatického programu,“ analyzuje francúzsky portál.

Médium pripomína, že štát zohral významnú úlohu pri obnove parížskej katedrály po požiari v roku 2019. „Štát je jej vlastníkom a prevzal na seba zodpovednosť. Bolo by nespravodlivé to popierať. Katedrála Notre-Dame však nebola postavená na oslavu štátu. Nie je ani Panteónom, ani Víťazným oblúkom, ani exponátom kultúrneho dedičstva, ktorý by politická moc mohla vydávať za prezidentov úspech. Za historickou pamiatkou je katedrála, za kameňmi je viera. Keď Lev XIV. vstúpi do katedrály, nevstúpi do nej ako prestížny hosť, ktorému prezident predstavuje úspešne dokončenú stavbu. Vstúpi ako Petrov nástupca do katolíckej katedrály,“ píše komentátor z Tribune Chrétienne.

Portál poznamenáva, že katedrála „kladie republike ešte nepríjemnejšiu otázku: Prečo a pre koho bola postavená? Pre Boha,“ odpovedá a dodáva, že Notre-Dame „nehlása moc tých, ktorí ju obnovujú, ale prítomnosť Toho, pre ktorého bola postavená“.

„Emmanuel Macron prirodzene prijme Leva XIV. v Elyzejskom paláci. (…) Diplomatická zdvorilosť bude nepochybne dodržaná. Ale bude dodržaná, nič viac. (…) Macron zostáva, rovnako ako jeho predchodcovia, prvým a jediným čestným kanonikom Baziliky svätého Jána v Lateráne, katedrály rímskeho biskupa. Čestný kanonik teda prijme pápeža. Tentoraz však môže byť práve pápež tým, kto republike potichu pripomenie, že Cirkev nie je jej ozdobou,“ konštatuje francúzska katolícka redakcia.

Pohľad katolíckej tradície

Ak sa informácie o postoji Leva XIV. potvrdia, z pohľadu katolíckej tradície ide o sympatické a zároveň symbolicky významné gesto. Pápež samozrejme vystupuje aj ako hlava suverénneho štátu a diplomatická zdvorilosť patrí k jeho návštevám. Jeho prvou identitou však nie je postavenie zahraničného štátnika ovenčeného radmi a poctami. Je rímskym biskupom a nástupcom svätého Petra. Ak preto dal pred vojenskou pompou, vyznamenaniami a slávnostnými večerami prednosť liturgii, modlitbe a stretnutiu s katolíkmi, pripomenul správnu hierarchiu vecí.

Ešte výraznejšiu symboliku má katedrála Notre-Dame. Tá nevznikla ako pamätník republiky, turistická atrakcia ani monument francúzskej štátnosti. Bola postavená ako chrám zasvätený Bohu a Panne Márii, na slávenie svätej omše, vysluhovanie sviatostí a modlitbu. Republika môže vlastniť jej kamene; nemôže si privlastniť zmysel, pre ktorý boli tieto kamene pred stáročiami vztýčené.

Práve preto by bolo veľmi nešťastné, keby sa návšteva pápeža v Notre-Dame zmenila na prezentáciu úspešnej štátnej rekonštrukcie s prezidentom v úlohe hostiteľa a pápežom v úlohe vzácneho návštevníka. V katolíckom chápaní je poradie obrátené: prezident vstupuje do chrámu, ktorého existencia predchádza dnešnú Francúzsku republiku o celé stáročia, zatiaľ čo pápež doň vstupuje ako nástupca Petra a viditeľná hlava Cirkvi, pre ktorej vieru bola katedrála postavená.

Francúzske dejiny navyše dodávajú celej situácii jemnú iróniu. Republika, ktorá počas svojej histórie neraz zápasila s katolíckou identitou Francúzska a vytláčala Cirkev z verejného priestoru, dnes s oprávnenou hrdosťou ukazuje svetu obnovenú katedrálu Notre-Dame. Lenže samotná katedrála mlčky pripomína niečo, čo nemožno odstrániť žiadnym zákonom o laicite: Francúzsko nevytvorilo Notre-Dame ako symbol republiky. Katolícka viera vytvorila Notre-Dame dávno predtým, než republika vôbec vznikla.

A možno práve preto je najvýrečnejším gestom celej návštevy nie to, čo sa uskutoční, ale to, čo podľa dostupných informácií uskutočniť nechceli. Menej červených kobercov, menej vojenskej parády, žiaden Rad čestnej légie a žiadna potreba premeniť návštevu katedrály na prezidentskú prezentáciu. Ak sa tento obraz programu potvrdí, Lev XIV. tým môže Francúzsku bez jediného konfliktného prejavu pripomenúť jednoduchú vec: Cirkev nie je dekoráciou republiky a Notre-Dame nie je jej výstavnou sieňou.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl, sprievodný obrazový materiál, zdroj – flickr.com a wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)