Herézy a bludy, XLII: Mormóni alebo Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní

Jozef Duháček
25. augusta 2025   Cirkev História   Herézy a bludy

Toto náboženské spoločenstvo vzniklo začiatkom devätnásteho storočia. Zakladateľ a prvý prezident sekty, Joseph Smith, bol synom farmára z Vermontu a narodil sa v obci Sharon, okres Windsor, v tomto štáte 23. decembra 1805. Na jar roku 1820, keď býval so svojimi rodičmi v meste Manchester, okres Ontário (dnes Wayne County), štát New York, sa začal hlboko zaujímať o otázku vlastnej spásy. K tomu prispelo aj náboženské prebudenie, ktoré priviedlo niekoľkých jeho príbuzných k presbyteriánskej viere. Joseph mal sklon k metodizmu; aby zistil, ku ktorej cirkvi sa má pridať, hľadal Božie vedenie a tvrdil, že v odpovedi na modlitbu mal videnie, ktoré mu prikázalo, aby sa nepripájal k nijakej, ale aby čakal na Cirkev Kristovu, ktorá mala byť nanovo obnovená.

Podľa jeho vlastného svedectva sa mu v noci 21. septembra 1823 zjavil nebeský posol menom Moroni, ktorý mu odhalil existenciu starobylého záznamu obsahujúceho plné Kristovo evanjelium, tak ako ho Spasiteľ po svojom zmŕtvychvstaní naučil Nefitov, vetvu izraelského ľudu, ktorá obývala americký kontinent dávno pred Kolumbom. Moroni bol za života jedným z nefitských prorokov, synom iného proroka menom Mormón, ktorý zostavil tento záznam a uložil ho na vrchole pahorku asi dve míle od spomínaného Manchesteru.

Joseph Smith tvrdil, že tento záznam dostal od anjela Moroniho v septembri 1827. Podľa neho bol vyrytý na kovových doskách pripomínajúcich zlato, tenších než obyčajný plech, ktoré tvorili knihu asi 15 × 15 × 15 cm, zviazanú krúžkami. Znaky na týchto doskách boli v jazyku nazvanom reformovaná egyptčina a spolu s knihou dostal aj nástroje – Urim a Tumim –, ktorými sa tieto znaky mali preložiť do angličtiny. Výsledkom bola Kniha Mormón, vydaná v Palmyre, štát New York, v marci 1830. V predslove jedenásť svedkov (okrem Josepha Smitha) potvrdilo, že tieto dosky videli. Neskôr však traja hlavní z nich – Cowdery, Whitmer a Harris – od mormonizmu odpadli a tým nepriamo popreli svoje svedectvo.

Kniha Mormón je skráteným opisom Božieho pôsobenia a zázrakov medzi dvoma veľkými národmi Protoameričanov:

– Jaredovcami, ktorých Boh priviedol do Ameriky spod Babylonskej veže pri zmätení jazykov;

– Nefitmi, ktorí prišli z Jeruzalema krátko pred babylonským zajatím (600 pred Kr.).

Podľa knihy je Amerika zasľúbenou zemou – Sionom, kde bude vybudovaný Nový Jeruzalem, v ktorom sa zhromaždí rozptýlený Izrael krátko pred druhým príchodom Mesiáša. Skutky Kolumba, otcov pútnikov či hrdinov americkej revolúcie sú predohrou k Novému Jeruzalemu. Joseph Smith je prorok – ako priamy potomok biblického Jozefa a bol povolaný začať zhromažďovať Izrael, podľa predpovede Izaiáša (Iz 11,10–16) a iných prorokov.

Smith ďalej tvrdil, že počas prekladu Knihy Mormón sa mu a jeho zapisovateľovi Oliverovi Cowderymu zjavil anjel, ktorý sa predstavil ako Ján Krstiteľ a udelil im Áronovo kňazstvo. Neskôr im mali apoštoli Peter, Jakub a Ján udeliť Melchisedechovo kňazstvo. Podľa nich im Áronovo kňazstvo dalo právomoc kázať vieru a pokánie, krstiť ponorením na odpustenie hriechov a vysluhovať Večeru Pánovu; Melchisedechovo kňazstvo im dalo právomoc vkladať ruky a udeľovať Ducha Svätého.

Po vydaní Knihy Mormón bola mormónska viera hlásaná v západnom New Yorku a severnej Pennsylvánii. Tí, ktorí ju prijali, boli inými nazývaní mormóni, sami seba však nazývali „Svätí neskorších dní“, na odlíšenie od svätých dávnych čias. „Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní“ bola oficiálne založená 6. apríla 1830 vo Fayette, okres Seneca, New York. Joseph Smith bol ustanovený za prvého staršieho a proroka, vidiaceho a zjavenie prijímajúceho.

Toto sú články viery, zostavené Josephom Smithom:

1. Veríme v Boha, Večného Otca, v jeho Syna Ježiša Krista a v Ducha Svätého.

2. Veríme, že ľudia budú potrestaní za svoje vlastné hriechy, a nie za Adamov pád.

3. Veríme, že prostredníctvom Kristovho zmierenia môžu byť všetci ľudia spasení poslušnosťou zákonom a ustanoveniam evanjelia.

4. Veríme, že tieto ustanovenia sú: 1. viera v Pána Ježiša Krista; 2. pokánie; 3. krst ponorením na odpustenie hriechov; 4. vkladanie rúk na udelenie daru Ducha Svätého.

5. Veríme, že človek musí byť povolaný Bohom skrze proroctvo a vkladanie rúk tých, ktorí majú právomoc, aby mohol kázať evanjelium a vysluhovať jeho ustanovenia.

6. Veríme v rovnakú organizáciu, aká existovala v pôvodnej cirkvi: apoštoli, proroci, pastieri, učitelia, evanjelisti atď.

7. Veríme v dary jazykov, proroctva, zjavenia, videní, uzdravovania, výkladu jazykov atď.

8. Veríme, že Biblia je Božie slovo, pokiaľ je správne preložená; veríme tiež, že Kniha Mormón je Božie slovo.

9. Veríme všetkému, čo Boh zjavil, čo teraz zjavuje, a veríme, že ešte zjaví mnoho veľkých a dôležitých vecí o Božom kráľovstve.

10. Veríme v zhromaždenie Izraela a v obnovenie desiatich kmeňov; že Sion bude vybudovaný na tomto kontinente; že Kristus bude osobne kraľovať na zemi a že zem bude obnovená a dostane rajskú slávu.

11. Uplatňujeme si právo uctievať Všemohúceho Boha podľa hlasu nášho svedomia a doprajeme to isté právo všetkým ľuďom: nech uctievajú ako, kde a čo chcú.

12. Veríme, že máme byť podriadení kráľom, prezidentom, vládcom a sudcom, poslúchať, ctiť a zachovávať zákony.

13. Veríme v čestnosť, pravdivosť, cudnosť, dobročinnosť, mravnosť a v konanie dobra voči všetkým ľuďom; môžeme povedať, že nasledujeme napomenutie apoštola Pavla: „Veríme všetkému, dúfame vo všetko“, veľa sme vytrpeli a dúfame, že dokážeme zniesť všetko. Ak je niečo čnostné, krásne, dobré alebo chvályhodné, usilujeme sa o tieto veci.

Šesť mesiacov po svojom vzniku poslala mormónska cirkev svoju prvú misiu k americkým Indiánom – v Knihe Mormón nazývaným Lámániti, „skazeným zvyškom nefitského národa“. Vedúcim tejto misie bol Oliver Cowdery, spolu s ním šiel aj Parley P. Pratt, bývalý kazateľ reformovaných baptistov. Misijná skupina smerovala do severného Ohia, ktoré bolo vtedy takmer bez osadníkov. Tam starší Pratt ukázal svojmu bývalému pastorovi Sidneymu Rigdonovi výtlačok Knihy Mormón. Rigdon dovtedy knihu nikdy nevidel, hoci bol neskôr obviňovaný, že ju Smithovi pomáhal písať. Mormóni dôrazne odmietajú aj totožnosť Knihy Mormón s rukopisom Spauldinga „Manuscript Story“, ktorý sa dnes nachádza na Oberlin College.

Starší Cowdery a jeho spoločníci, po pokrstení asi stovky ľudí v Ohiu, odišli do západného Missouri a odtiaľ, prekročiac hranice pri meste Independence, na územie dnešného štátu Kansas a istý čas pracovali medzi tamojšími Indiánmi. Medzitým sa mormóni z východu –, aby unikli odporu vyvolanému ich nárokmi a aby sa priblížili k svojmu plánovanému cieľu – presunuli so svojím sídlom do Kirtlandu v Ohiu. Odtiaľ v lete 1831 odišla ich prvá kolónia do Missouri – okres Jackson v tomto štáte bol určený za miesto vybudovania Nového Jeruzalema.

V Kirtlande aj v Independence sa usilovali zaviesť „Zjednotený poriadok“, komunitný hospodársky systém, ktorého cieľom bolo, aby si členovia cirkvi boli rovní v duchovných aj časných veciach. Prorok učil, že podobný systém sa pokúšali zaviesť aj apoštoli v Jeruzaleme (Sk 4,32–37) a že podľa Knihy Mormón pretrval u Nefitov dve storočia po Kristovi.

Koncom roku 1833 vznikli medzi mormónmi a obyvateľmi Missouri nezhody. Podľa mormónských autorov to bolo najmä pre obavy miestnych zo zámerov a cieľov nových osadníkov. Keďže prichádzali zo severu a východu, podozrievali ich, že sú abolicionisti (tí, čo usilujú o zrušenie otroctva), čo v Missouri samo o sebe stačilo na neobľúbenosť. Taktiež sa o nich hovorilo, že sa chcú spojiť s Indiánmi a vyhnať starších osadníkov z krajiny. Mormóni všetky tieto obvinenia odmietali, ale nepomohlo to. Na kolóniu zaútočil ozbrojený dav a 1200 mužov, žien a detí bolo vyhnaných z okresu Jackson a pod hrozbou smrti im bolo zakázané vrátiť sa.

V Ohiu sa mormónom darilo lepšie, hoci aj tam zažívali ťažkosti. V Kirtlande postavili chrám a zorganizovali svoje kňazstvo. V lete 1837 začala mormónská cirkev svoju prvú zahraničnú misiu: Heber C. Kimball a Orson Hyde, dvaja z „dvanástich apoštolov cirkvi“, spolu s inými staršími odišli do Anglicka. V Kirtlande však narastala nespokojnosť a napätie až do tej miery, že „prorok“ musel ujsť, aby si zachránil život. Odpor voči mormónom v miestach, kde sa usadili sa kvôli rozporuplným tvrdeniam mormónov a ich neveriacich oponentov ťažko vysvetľuje; provokácie boli zjavne na oboch stranách. Hlavná časť mormónov nasledovala svojho vodcu do Missouri a usadila sa v okolí Far West v okrese Caldwell, ktorý sa stal ich hlavným centrom. Sekta, pôvodne založená šiestimi mužmi, mala po roku už asi 2000 členov a v Missouri ich počet vzrástol na 12 000. Krátke obdobie pokoja vystriedala séria náboženských a politických konfliktov. Ťažkosti vypukli v auguste 1838 a počas bojov tiekla krv a bolo zničené množstvo majetku. Nakoniec bola celá mormónska obec vyhnaná.

V Illinois, kde ich prijali priateľsky, vybudovali okolo malej dedinky Commerce (okres Hancock) mesto Nauvoo, kde sa zhromaždilo až 20 000 ľudí. Postavili ďalší chrám, založili niekoľko miest a osídlili okolité kraje. Až do tohto času mormóni nezískavali nových členov v zahraničí – všetci konvertiti pochádzali z rôznych štátov USA alebo z Kanady. V rokoch 1840–41 Brigham Young a ďalší vyslanci navštívili Veľkú Britániu, kde kázali vo všetkých významných mestách. Tam pokrstili mnohých ľudí, vydali nové vydanie Knihy Mormon, založili časopis Millennial Star a vytvorili stálu agentúru pre emigráciu. Prvá skupina zahraničných mormónskych prisťahovalcov – malá skupina britských konvertitov – dorazila do Nauvoo v lete 1840 cez New York. Neskôr prichádzali cez New Orleans.

Zákonodarný zbor štátu Illinois udelil Nauvoo chartu slobôd a ako ochranu pred násilím davov a ďalším vyháňaním a rabovaním, bolo mormónom dovolené zorganizovať „Nauvoo Legion“, v podstate nezávislý vojenský zbor (hoci súčasť štátnej milície), ktorému velil Joseph Smith ako generálporučík. Bol založený aj mestský súd s právomocou v občianskych veciach, ktorý ich mal chrániť proti prenasledujúcim a šikanujúcim žalobám.

Podobné príčiny, aké spôsobili exodus z Missouri, vyústili aj do vyhnania mormónov z Illinois. Predtým však došlo k tragickej udalosti: prorok Joseph Smith a jeho brat, patriarcha Hyrum Smith, boli 27. júna 1844 vo väznici v meste Carthage zavraždení. Bezprostrednou príčinou bolo zničenie tlačiarne novín Nauvoo Expositor, ktoré založili odpadlíci od mormonizmu, aby vyjadrili všeobecné rozhorčenie nad Smithovým zjavením z 12. júla 1843 o ustanovení polygamie, ktorú sám prorok už roky praktizoval. Noviny tiež otvorene usilovali o zrušenie charty Nauvoo, ktorú mormóni považovali za základ svojich slobôd. Expositor vyšiel iba raz, mestská rada ho označila za verejnú pliagu, jeho tlačiareň bola zničená a jeho redaktor Foster vyhnaný. Tento rázny čin a Smithova pripravenosť brániť sa násilím proti zatýkaciemu rozkazu si vyžiadali zvolanie milície a vyvolali zhromažďovanie ozbrojených davov proti Nauvoo.

V Carthage sa sústredila veľká časť milície pod vedením guvernéra Thomasa Forda. Cieľom bolo prinútiť obyvateľov Nauvoo kapitulovať. Smith sa vzdal a odišiel do Carthage, kde bol spolu s bratom Hyrumom a ešte ďalšími uväznený. Guvernér, obávajúc sa krviprelievania, väčšinu svojich jednotiek rozpustil a so zvyškom odišiel do Nauvoo, kde mormóni zložili zbrane. Počas jeho neprítomnosti sa však časť rozpustených vojakov vrátila do Carthage a zaútočila na väznicu, kde zastrelili Josepha a Hyruma Smithovcov a ťažko zranili Johna Taylora; ich spoluväzeň Willard Richards vyviazol bez ujmy.

Potom vyviedol Brigham Young mormónsky ľud na západ. Vo februári 1846 prekročili zamrznutú rieku Mississippi a hlavná skupina sa cez prérie Iowy dostala v polovici júna k rieke Missouri. Medzitým z New Yorku vyplávali mormónskí kolonisti, oboplávali mys Horn a v júli 1846 pristáli v Yerba Buena (dnešné San Francisco). Do tých čias sa na západnom pobreží usadilo len niekoľko tisíc Američanov, prevažne v Oregone, o ktorý sa sporila Británia so Spojenými štátmi. Nikto z Američanov dovtedy trvalo nesídlil v oblasti známej ako Veľká panva. Púštna krajina, dnes známa ako údolie Salt Lake, bola vtedy súčasťou mexickej provincie Kalifornia, osídlenej iba Indiánmi a niekoľkými lovcami kožušinovej zveri.

Mormónski pionieri, ktorí vyrazili od rieky Missouri v apríli 1847, dorazili do údolia Salt Lake 24. júla. Túto skupinu tvorilo 143 mužov, 3 ženy a 2 deti, viedol ich Brigham Young. Väčšina vyhnancov z Nauvoo zostala v dočasných prístreškoch na hranici, kde si vytvorili zimné tábory (dnešná Nebraska). Dobre vyzbrojení a disciplinovaní zvládli cestu vyše tisíc míľ do údolia Salt Lake bez jedinej obete na živote. Niekoľko dní po príchode začali plánovať výstavbu mesta Salt Lake City.

Ľudia, ktorí zostali pri rieke Missouri, sa presťahovali na jeseň 1848 a po nich prichádzali každý rok ďalší – do Skalistých hôr ich zvážali spravidla cirkevné vozy poslané na hranicu. Prichádzali mormónski prisťahovalci zo Spojených štátov, z Európy a z ďalších krajín, kam naďalej smerovali misie. Väčšina konvertitov pochádzala zo stredných a robotníckych vrstiev, no boli medzi nimi aj vzdelaní ľudia.

Kým mormóni čakali na ustanovenie vlastnej občianskej vlády, boli podriadení cirkevnej administratíve. Na udržiavanie pokoja, výkon spravodlivosti a zabezpečovanie verejných prác si menovali úradníkov. Títo úradníci boli často volení na cirkevných zhromaždeniach a občianske i náboženské funkcie bývali neraz spojené v jednej osobe. Tento stav však netrval dlho. Len čo bola zorganizovaná občianska vláda, zaviedli si mnohé politické formy, ktoré sa už v amerických štátoch používali, a tieto zostali v platnosti až do získania štatútu štátu pre Utah.

V marci 1849, trinásť mesiacov po podpísaní zmluvy, ktorou Mexiko odstúpilo toto územie Spojeným štátom, osadníci v Údolí Salt Lake založili provizórnu vládu štátu Deseret, kým Kongres Spojených štátov nerozhodne o ich žiadosti o prijatie do Únie. Deseret je slovo prevzaté z Knihy Mormon a znamená včelu. Za guvernéra bol zvolený Brigham Young a bola zvolená aj vláda s úplným zborom exekutívnych úradníkov. Kongres žiadosť o prijatie zamietol a namiesto toho zorganizoval Teritórium Utah, pomenované po miestnom indiánskom kmeni. Brigham Young bol prezidentom Millardom Fillmorom (september 1850) vymenovaný za guvernéra a o štyri roky neskôr znovu potvrdený prezidentom Franklinom Piercom. Obdobie rokov 1850 až 1858, počas ktorých mormóni vzdorovali autorite federálnej vlády, patrí medzi najmenej chvályhodné kapitoly ich dejín.

Jedným z dôvodov neustálej nevraživosti voči mormónom bolo rozhorčenie vyvolané spormi o polygamiu. Joseph Smith, zakladateľ mormonizmu, tvrdil, že dostal zjavenie a príkaz znovu zaviesť mnohoženstvo a obnoviť polygamiu, ktorá bola tolerovaná u predjudaistických kmeňov. Polygamia sa teraz stala článkom viery Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní a hoci nebola vynucovaná zákonmi mormónskej hierarchie, bola kázaná staršími a praktizovaná vodcami sekty i mnohými jej členmi. Porušenie kresťanskej monogamie a zákonov Spojených štátov zo strany mormónov bolo predložené Kongresu, ktorý zakázal túto protikresťanskú prax pod trestom pokuty a väzenia, zákaz však nebol retroaktívny. Mormóni sa odvolali na Najvyšší súd, ktorý potvrdil rozhodnutie Kongresu a potvrdil ústavnosť protipolygamických zákonov.

Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní sa podriadila dekrétom Kongresu, čím nechtiac priznala, že zjavenie jej zakladateľa a proroka Josepha Smitha nemohlo pochádzať od Boha. Ak bol príkaz na obnovenie polygamie z Neba, potom sa mormónska hierarchia podriadením rozhodnutiu Najvyššieho súdu postavila proti apoštolskej zásade, že je lepšie „poslúchať Boha než ľudí“.

Kým Utah zostával teritóriom, panovala veľká nevraživosť medzi mormónskymi a nemormónskymi obyvateľmi, ktorých mormóni nazývali „pohania“ (gentiles). Mormóni sa však podrobili a ich prezident Wilford Woodruff vydal Manifest, ktorý, keď ho cirkev prijala na všeobecnej konferencii, znamenal, aspoň navonok, koniec uzatvárania polygamických manželstiev. Jedným z výsledkov tohto kroku bolo prijatie Utahu do Únie štátov 6. januára 1896.

Keď boli neskôr odhalené prípady porušovania protipolygamických zákonov, hlava cirkvi, prezident Joseph F. Smith, v apríli 1904 predniesol na všeobecnej konferencii v Salt Lake City nasledovné vyhlásenie, ktoré bolo prijaté uznesením a jednohlasne schválené:

Keďže koluje množstvo správ, že boli uzavreté mnohoženské manželstvá v rozpore s oficiálnym vyhlásením prezidenta Woodruffa z 24. septembra 1890, známeho ako „Manifest“, ktoré bolo vydané prezidentom Woodruffom a prijaté cirkvou na jej všeobecnej konferencii 6. októbra 1890, a ktoré zakazovalo akékoľvek manželstvá porušujúce zákony krajiny; ja, Joseph F. Smith, prezident Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní, týmto potvrdzujem a vyhlasujem, že žiadne takéto manželstvá neboli uzavreté so súhlasom, schválením alebo vedomím Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní; a týmto oznamujem, že všetky takéto manželstvá sú zakázané, a ak sa ktorýkoľvek úradník alebo člen cirkvi odváži uzavrieť alebo posvätiť takéto manželstvo, bude považovaný za previnilca voči cirkvi a bude s ním naložené podľa jej pravidiel a predpisov, vrátane exkomunikácie.

V „Posolstve svetu“, prijatom na všeobecnej konferencii v apríli 1907, prezident Smith a jeho poradcovia John R. Winder a Anthon H. Lund v mene cirkvi znovu potvrdili svoj postoj poslušnosti zákonom Kongresu. Neskôr sa však v rámci mormonizmu objavila fundamentalistická frakcia, ktorá mnohoženstvo požaduje a pod rozličnými úskočnými zámienkami mnohoženstvo aj praktizuje, ako dosvedčujú prípady, ktoré sa čas od času objavia v médiách.

Mormonizmus vyhlasuje ako jeden zo svojich hlavných cieľov prípravu ľudu na príchod Pána; ľudu, ktorý postaví Nový Jeruzalem a tam bude čakať na Jeho príchod. Zjednotený poriadok, prostriedok prípravy, je zatiaľ pozastavený, no predbežná práca na zhromažďovaní Izraela pokračuje, nie do pravého Sionu (Jackson County, Missouri), ale do tzv. Stĺpov Sionu, ktoré sa nachádzajú v Utahu, Idahu, Arizone, Wyomingu, Colorade, Oregone, Kanade a Mexiku a inde. Stĺp (stake) je územná jednotka cirkvi, organizovaná tak, že tvorí takmer „cirkev“ samu osebe; v každom stĺpe sú pododdelenia zvané zbory (wards), takisto plne organizované. Územie stĺpu sa zvyčajne kryje s okresom, hoci rozsah územia sa líši podľa počtu obyvateľov alebo iných okolností. Každý stĺp vedú traja veľkňazi, ktorí spolu s dvanástimi vysokými radcami tvoria súdny tribunál pre riešenie sporov medzi členmi cirkvi v ich právomoci. Každá miestna kongregácia má zbor troch, nižší tribunál, od ktorého rozhodnutí sa možno odvolať na najvyššiu radu. Najvyšším trestom ukladaným cirkevnými súdmi je exkomunikácia. V každom stĺpe sú zbory veľkňazov, sedemdesiatnikov a starších – hodnosti a povolania v Melchizedechovom kňazstve; a v každom zbore majú kňazov, učiteľov a diakonov, ktorí pôsobia v Áronovom kňazstve. Táto nižšia autorita spravuje veci časné, kým vyššie kňazstvo spravuje veci duchovné, ktoré však zahŕňajú aj veci časné.

Na čele celej cirkvi stojí najvyššia rada troch veľkňazov, nazývaná Prvé predsedníctvo, inak prezident a jeho radcovia. Ďalšími sú dvanásti apoštoli, ktorí sú rovnocenní v autorite s Prvým predsedníctvom, no podliehajú mu a konajú podľa jeho pokynov. Kedykoľvek je Prvé predsedníctvo rozpustené, čo sa stane pri smrti prezidenta, apoštoli prevezmú vedenie a reorganizujú najvyššiu radu – vždy však so súhlasom cirkvi, ktorej členovia sú povolaní hlasovať za alebo proti tomuto či inému predloženému návrhu. Hlasuje sa zdvihnutím pravej ruky, pričom hlasujú ženy i muži. Okrem všeobecnej konferencie, ktorá sa koná dvakrát do roka, a obvyklých nedeľných zhromaždení, sú aj konferencie stĺpov a zborov, na ktorých sa získava súhlas ľudu pred akýmkoľvek významným rozhodnutím. Špeciálnou úlohou apoštolov je kázať evanjelium alebo zabezpečiť jeho kázanie vo všetkých národoch a usporadúvať, kedykoľvek je to potrebné, záležitosti celej cirkvi.

Medzi všeobecnými autoritami je aj úradujúci patriarcha, ktorý spolu so svojimi podriadenými v jednotlivých stĺpoch udeľuje požehnania ľuďom a posilňuje ich posvätnými službami. Prvá rada sedemdesiatnikov (sedemdesiati v počte) pomáha dvanástim apoštolom a predsedá všetkým zborom sedemdesiatnikov. Na úradujúci biskupský zbor troch pripadá povinnosť prijímať a rozdeľovať príjmy cirkvi a inak riadiť jej hospodárske záležitosti pod všeobecným vedením Prvého predsedníctva.

Mormónska cirkev je podporovaná desiatkami a darmi svojich členov, z ktorých väčšina žije v Stakes of Zion, hoci nemalý počet zostáva v rozličných misiách roztrúsených v rôznych krajinách sveta. Tisíce misionárov sú neustále v teréne; a hoci sa považujú za viazaných Božím príkazom „kázať Evanjelium každému stvoreniu“, majú osobitné pokyny kde a ako to robiť a nerobiť. Desiatky používajú na stavbu chrámov a iných bohoslužobných miest, na služby, na podporu vzdelania a chudobných, ako aj na všeobecné charitatívne a filantropické účely.

V každom stĺpe existujú pomocné organizácie, napríklad spolky pomoci, nedeľné školy, spolky mladých mužov a mladých dievčat na vzájomné zdokonaľovanie, združenia pre deti a náboženské triedy. Relief Society (Spolok pomoci) je ženská organizácia, ktorá má osobitné poslanie pomáhať núdznym a starať sa o chorých. Existuje „Výbor pre starých ľudí“, ktorý sa stará o starcov. Mormóni majú rozsiahly vzdelávací systém s univerzitou, vysokými školami a množstvom akadémii a škôl.

V Utahu sa nachádza niekoľko mormónskych chrámov – hlavný je v Salt Lake City. Jeho stavba sa začala v apríli 1853 a bola dokončená v apríli 1893. V týchto chrámoch sa vykonávajú obrady pre živých aj mŕtvych. Mormóni nemajú sviatosti v zmysle ako ich chápe katolícka Cirkev, ale takzvané „ordinances“ – nariadenia. Tie človek prijíma nie „de necesitate medii“, ale „de necesitate praecepti“ – pretože je to prikázané. A môže ich prijať aj mŕtvy, lebo sa verí, že zástupná práca tohto druhu, ako napríklad krsty, bude účinná na spásu duší, ktoré raz žili v tele, ak v duchovnom stave uveria a kajajú sa.

Pred pár rokmi sa mi doniesla správa, že zástupcovia mormónov sa usilujú na Slovensku získať prístup k matričným knihám a posmrtne krstia a vysluhujú iné „ordinances“ podľa týchto matrík. Či je to pravda alebo len výmysel, nedokážem povedať. No v 90. rokoch 20. storočia židovské organizácie hlasno protestovali proti mormónskej praxi krstu mŕtvych, ktorý sa vykonával aj v mene židovských obetí holokaustu a Židov všeobecne. Takže nie je vylúčené, že to robili aj u nás na Slovensku. Podľa Monte J. Brougha: „Mormóni, ktorí posmrtne pokrstili 380 000 obetí holokaustu, boli motivovaní láskou a súcitom a nechápali, že ich gesto môže Židov uraziť…, neuvedomovali si, že to, čo zamýšľali ako „kresťanský prejav služby“, bolo „pomýlené a necitlivé“.“ Mormóni veria, že keď je niekto pokrstený po smrti, má možnosť tento obrad prijať alebo odmietnuť.

Mormóni majú unikátnu kozmológiu, ktorá kladie veľký dôraz na ľudskú slobodnú vôľu. V mormonizme je život na zemi iba krátkou časťou večnej existencie. Mormóni veria, že na počiatku všetci ľudia existovali ako duchovia alebo „inteligencie“ v Božej prítomnosti. V tomto stave Boh predstavil plán spásy, prostredníctvom ktorého sa mohli rozvíjať a „mať privilégium napredovať ako on sám“. Duchovia mali slobodu tento plán prijať alebo odmietnuť a „tretina“ z nich, vedená Satanom, ho odmietla. Ostatní ho prijali, prišli na zem a dostali telá s vedomím, že budú zakúšať hriech a utrpenie.

V ortodoxnom mormonizme sa pojem Boh spravidla vzťahuje na biblického Boha Otca, ktorého svätí neskorších dní označujú ako Elohim, a pojem Božstvo označuje rad troch odlišných božských bytostí: Boha Otca, Ježiša (jeho prvorodeného Syna, ktorého svätí neskorších dní nazývajú Jehova) a Ducha Svätého. Svätí neskorších dní veria, že Otec, Syn a Duch Svätý sú tri odlišné bytosti a že Otec i Ježiš majú dokonalé, oslávené fyzické telá, zatiaľ čo Duch Svätý je duch bez fyzického tela. Veria tiež, že mimo Božstva existujú aj iní bohovia a bohyne, napríklad Nebeská Matka – manželka Boha Otca – a že verní svätí neskorších dní môžu po smrti dosiahnuť božstvo. Joseph Smith učil, že Boh bol kedysi človekom na inej planéte, predtým ako bol povýšený na Božstvo.

Tento koncept sa od tradičného kresťanského chápania Trojice odlišuje v niekoľkých ohľadoch. Jedným z nich je, že mormonizmus neprijal Nicejské vyznanie viery, podľa ktorého sú Otec, Syn a Duch Svätý jednej podstaty. Mormonizmus tiež učí, že inteligencia, ktorá prebýva v každom človeku, je spoločne večná s Bohom. Mormóni používajú pojem všemohúci na opis Boha a považujú ho za stvoriteľa: rozumejú mu ako všemohúcemu a večnému, ale zároveň podliehajúcemu večnému prirodzenému zákonu, ktorý riadi inteligencie, spravodlivosť a večnú povahu hmoty (t. j. Boh usporiadal svet, ale nestvoril ho z ničoho).

V mormonizme je ústrednou časťou Božieho plánu zmierna obeta Ježiša Krista. Mormóni veria, že jedným z cieľov pozemského života je naučiť sa voliť dobro pred zlom. V tomto procese ľudia nevyhnutne robia chyby a stávajú sa nehodnými vrátiť sa späť do Božej prítomnosti. Veria, že Ježiš zaplatil za hriechy sveta a že všetci ľudia môžu byť zachránení skrze jeho obetu. Kristovu zmiernu obetu prijímajú prostredníctvom viery, pokánia, formálnych zmlúv či obradov ako je krst, a snahy žiť neustále Kristovmu životu podobným spôsobom.

Podľa mormónskych písem nebola Zem stvorená ex nihilo (z ničoho), ale usporiadaná z už existujúcej hmoty. Zem je iba jedným z mnohých obývaných svetov a existuje mnoho nebeských telies, vrátane planéty alebo hviezdy Kolob, ktorá má byť podľa ich učenia najbližšie k Božiemu trónu. Používajú Bibliu kráľa Jakuba, samozrejme rozšírenú o Knihu Mormón, ktorá obsahuje mnoho z toho, čo sa z protestantskej biblie stratilo.

Mnohí mormóni sú presvedčení o existencii UFO, sami tvrdia, že ich zažili alebo ich aktívne propagujú ako medzihviezdny či neľudský fenomén. Matthew Bowman, odborník na štúdium mormonizmu píše, že hoci niektorí ľudia používajú túto tému na zosmiešňovanie mormonizmu, „značná časť svätých neskorších dní“ prijala spojenie s UFO pozitívne. „Svätí neskorších dní poukazovali na tento jav buď ako na úplne zlučiteľný s ich vierou, alebo dokonca ako na jej dôkaz.“

Náboženstvo mormónov odmieta predmanželský sex, v manželstve však pripúšťa používanie antikoncepcie. Potraty odmieta, no pripúšťa výnimky, napríklad v prípade znásilnenia. Odmieta homosexuálne manželstvo, rozlišuje homosexuálne sklony a homosexuálnu aktivitu, ľudia s týmito sklonmi majú zostať v celibáte.

Mormónski misionári, ktorých možno vidieť aj u nás (majú centrá v Bratislave, Trenčíne, Žiline a Košiciach), sú neplatenými dobrovoľnými zástupcami Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní, ktorí tak slúžia spravidla 1,5 až 2 roky. Ich úlohou je učiť ostatných o evanjeliu Cirkvi a vykonávať humanitárnu pomoc. Najčastejšie ide o mladých, slobodných mužov a ženy, no misiu môžu vykonávať aj dôchodcovia – manželské páry.

Misionári nosia menovky, sú pridelení do konkrétnych oblastí a žijú podľa prísneho denného rozvrhu, ktorý zahŕňa osobné štúdium, misionársku činnosť a cirkevnú službu. Ak je to potrebné, absolvujú jazykovú prípravu v Misionárskom výcvikovom stredisku (Missionary Training Center, MTC). Náklady na misiu si hradia sami a počas služby majú len obmedzený kontakt so svojimi rodinami. Podľa dostupných údajov je na svete asi 18 miliónov mormónov.

***

predchádzajúce časti:
Herézy a bludy, I. časť: Pelagianizmus
Herézy a bludy, II. časť: Arianizmus a Arius
Herézy a bludy, III. časť: Nestorius a nestoriánstvo
Herézy a bludy, IV. časť: Eutychianizmus a monofyzitizmus, 1/2
Herézy a bludy, IV. časť: Eutychianizmus a monofyzitizmus, 2/2 – dejiny hnutia
Herézy a bludy, V. časť: Sabelliáni
Herézy a bludy, VI. časť: Doketizmus
Herézy a bludy, VII. časť: Monotelitizmus, 1/2
Herézy a bludy, VII. časť: Monotelitizmus, 2/2 – dejiny herézy
Herézy a bludy, VIII. časť: Gnosticizmus, 1/2
Herézy a bludy, VIII. časť: Gnosticizmus, 2/2
Herézy a bludy, IX. časť: Donatisti, 1/2
Herézy a bludy, IX. časť: Donatisti, 2/2
Herézy a bludy, X. časť: Mání a manicheizmus
Herézy a bludy, XI. časť: Montanizmus
Herézy a bludy, XII. časť: Novacián a novacianizmus
Herézy a bludy, XIII. časť: Pauliciáni
Herézy a bludy, XIV. časť: Ikonoklazmus, 1/2
Herézy a bludy, XIV. časť: Ikonoklazmus, 2/2
Herézy a bludy, XV. časť: Blud Berengára z Tours
Herézy a bludy, XVI. časť: Katari, 1/2
Herézy a bludy, XVI. časť: Katari, 2/2
Herézy a bludy, XVII. časť: Východná schizma
Herézy a bludy, XVIII. časť: Valdénci
Herézy a bludy, XIX. časť: John Wyclif
Herézy a bludy, XX. časť: Marsilius z Padovy
Herézy a bludy, XXI. časť: Lollardi
Herézy a bludy, XXII. časť: Milenializmus, Joachim z Fiore
Herézy a bludy, XXIII: Spory vo františkánskom ráde, spirituáli a relaxati, 1/2
Herézy a bludy, XXIII: Spory vo františkánskom ráde, fraticelli, 2/2
Herézy a bludy, XXIV: Peter z Bruys a Arnold z Brescie
Herézy a bludy, XXV: Peter Abélard
Herézy a bludy, XXVI: Devotio moderna – Bratia a Sestry spoločného života, beghardi a beguiny
Herézy a bludy, XXVII: Ján Hus, husitstvo
Herézy a bludy, XXVIII: Unitas fratrum – Jednota bratská
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (1. časť): Dôvody a idey
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (2. časť): Šírenie reformácie v nemecky hovoriacich krajinách, Škandinávii, Francúzsku a Nizozemsku
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (3. časť): Šírenie reformácie v ostatnej Európe a dôsledky jej rozšírenia
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (4. časť): Martin Luther, 1/2: Reformátor
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (4. časť): Martin Luther, 2/2: Revolucionár
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (5. časť): Ján Kalvín
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (6. časť): Ulrich Zwingli
Herézy a bludy, XXX: Anabaptizmus
Herézy a bludy, XXXI: Anglikanizmus
Herézy a bludy, XXXII: Socinianizmus
Herézy a bludy, XXXIII: Presbyterianizmus
Herézy a bludy, XXXIV: Kvakeri a kvakerizmus
Herézy a bludy, XXXV: Michael Baius
Herézy a bludy, XXXVI: Metodizmus
Herézy a bludy, XXXVII: Kvietizmus
Herézy a bludy, XXXVIII: Jansen a jansenizmus 1/2
Herézy a bludy, XXXVIII: Jansen a jansenizmus 2/2
Herézy a bludy, XXXIX: Febronianizmus
Herézy a bludy, XL: Jozefinizmus
Herézy a bludy, XLI: Baptisti a baptizmus

Titulný ilustračný obrázok k 42. časti Heréz a bludov – Víťazstvo Pravdy nad Herézou, zdroj: wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)