Herézy a bludy, LXVI: New Age

Jozef Duháček
16. februára 2026   Cirkev História   Herézy a bludy

Hnutie New Age patrí medzi najvplyvnejšie, no zároveň ťažko uchopiteľné duchovné fenomény konca 20. a začiatku 21. storočia. Často opisované skôr ako „vlna“ alebo „prostredie“ než ako jednotné náboženstvo, predstavuje jeden z najvýznamnejších duchovných fenoménov modernej éry. Vzniklo na Západe v 70. rokoch a vrchol dosiahlo v 80. rokoch 20. storočia. Zahŕňa široké spektrum eklektických presvedčení, praktík a komunít, ktoré kladú dôraz na osobnú transformáciu, holistické liečenie a príchod novej éry globálneho osvietenia – „Veku Vodnára“.

Na rozdiel od tradičných náboženstiev s centralizovanou doktrínou, hierarchiou či posvätnými textami je New Age decentralizované, individualistické a synkretické; čerpá zo západného ezoterizmu, východnej mystiky, domorodých tradícií, psychológie a dokonca aj z vedy. Jeho prívrženci často odmietajú samotné označenie „New Age“ a uprednostňujú výraz „duchovný, ale nie nábožensky založený“, prípadne sa stotožňujú s konkrétnymi prístupmi, ako je liečenie kryštálmi či channeling (mnohí vyskočení slovenskí kňazi si tiež hovoria, že sú teologické osoby). Odborníci ho charakterizujú ako „kultické prostredie“ (voľnú sieť hľadačov alternatívnej spirituality), „holistické prostredie“ alebo „ducha doby“, ktorý odráža širšie kultúrne posuny smerom k subjektivizmu, konzumizmu a anti-autoritárstvu. V jadre prináša sľub, že ľudstvo stojí na prahu zlatého veku jednoty, mieru a prebudeného vedomia, ktorý možno dosiahnuť vnútornou prácou, nie vonkajšou spásou.

Tento optimizmus – zakorenený v predstavách o reinkarnácii, karme, monizme („všetko je jedno“) a božskej podstate človeka – ovplyvnil všetko od wellness biznisu až po environmentálny aktivizmus. Hnutie však čelilo aj ostrej kritike za kultúrnu apropriáciu, pseudovedu, narcizmus a komercializáciu.

Hnutie New Age, často prezentované ako harmonická zmes starodávnej múdrosti, modernej psychológie a kozmického optimizmu, preniklo do súčasnej kultúry a ponúka zdanlivú cestu k osobnému naplneniu, globálnemu mieru a duchovnému osvieteniu. Z katolíckeho pohľadu však toto hnutie predstavuje hlbokú výzvu pre kresťanskú vieru, zakorenenú v starovekých herézach a nezlučiteľnú so zjavením Ježiša Krista. Ako uvádza vatikánsky dokument z roku 2023 o fenoméne, ktorý ovplyvňuje mnohé aspekty súčasnej kultúry a vznikol ako odpoveď na duchovné túžby, ktoré tradičné inštitúcie nenasýtili. Sľubuje očarenie, harmóniu, zdravie a celistvosť, ale za cenu zriedenia alebo priameho odmietnutia základných kresťanských náuk, ako je jedinečnosť Krista, realita hriechu a osobná povaha Boha. Hoci hnutie reaguje na legitímne ľudské túžby – po zmysle, transcendentne a premene – robí tak cez optiku relativizmu, synkretizmu a sebazbožštenia, ktoré odvádza duše od skutočnej „živej vody“, ktorú ponúka Kristus (Jn 4,10–14).

New Age nie je len kultúrny trend, ale duchovný falzifikát, často označovaný ako oživenie gnosticizmu, panteizmu a okultizmu, ktoré Cirkev odsúdila počas celej histórie. Je to „falošná utópia“, ktorá reaguje na ľudskú túžbu po šťastí uprostred existenciálnej tragédie, no ponúka klamlivé odpovede, ktoré podkopávajú evanjelium.

Hnutie New Age nie je „nové“ svojou podstatou, ale predstavuje modernú syntézu starobylých myšlienok. Jeho metafyzické základy siahajú k západnému ezoterizmu, až do neskorej antiky a gnosticizmu (2. storočie po Kr.), ktorý zdôrazňoval tajné poznanie (gnózu) ako cestu k spáse a považoval hmotný svet za iluzórny. Gnostický dualizmus – duch je dobrý, hmota je zlá – sa vyvíjal prostredníctvom stredovekých hnutí, ako napríklad katarstvo, a ovplyvnil renesančný okultizmus. New Age čerpá z hermetizmu a alchýmie (15. – 17. storočie). Texty ako Corpus Hermeticum (znovuobjavené v 60. rokoch 15. storočia) spájali egyptské, grécke a kresťanské myšlienky a tvrdili, že človek má božskú podstatu a že medzi vesmírom a človekom existujú kozmická komunikácia a vzťah.

Rozenkruciánstvo (17. storočie) a slobodomurárstvo šírili tieto myšlienky prostredníctvom symbolických rituálov sľubujúcich osvietenie. Významnou postavou bol Emanuel Swedenborg (1688 – 1772), švédsky mystik, ktorého vízie anjelov, neba a duchovných svetov ovplyvnili spiritualizmus a hnutie New Thought. Snažil sa zjednotiť vedu a náboženstvo a predpovedal príchod éry „Novej cirkvi“. Franz Mesmer (1734 – 1815) svojou teóriou „živočíšneho magnetizmu“ zaviedol koncept energetického liečenia, čím predznamenal praktiky ako reiki či prána liečenie. Mesmerizmus spopularizoval zmenené stavy vedomia a vplyv podvedomia. V 19. storočí prišlo kľúčové „okultné obrodenie“ v kontexte industrializácie, darvinizmu a úpadku tradičného náboženstva. Objavili sa hnutia ako spiritualizmus (od 40. rokov 19. storočia), ktorý vznikol pôsobením sestier Foxových v štáte New York a zahŕňal médiá a spiritualistické seansy. Odmietal kresťanskú predstavu Pekla a namiesto toho zdôrazňoval postupný duchovný vývoj aj po smrti. Nadprirodzeno tak „demokratizoval“ a milióny ľudí sa zúčastňovali týchto stretnutí.

Hnutie New Thought (koniec 19. storočia) vychádzalo z „liečenia mysľou“ Phineasa Quimbyho a zdôrazňovalo pozitívne myslenie, afirmáciu a mentálne uzdravovanie. Osobnosti ako Mary Baker Eddyová (Kresťanská veda) a Emma Curtis Hopkinsová ho ďalej šírili; knihy ako The Science of Mind Ernesta Holmesa výrazne ovplyvnili literatúru osobného rozvoja. Nesmieme opomenúť Teozofickú spoločnosť, ktorú v roku 1875 Helena Petrovna Blavatská spoluzaložila v New Yorku. Tá syntetizovala hinduizmus, budhizmus, kabalu a západný okultizmus. Jej diela Isis Unveiled (1877) a The Secret Doctrine (1888) predstavili koncepcie reinkarnácie, karmy, duchovných majstrov, ktorí kedysi vystúpili do duchovného sveta a prichádzajúceho „Nového veku“ duchovnej evolúcie.

Blavatská tvrdila, že je v kontakte s „Veľkým bielym bratstvom“ skrytých adeptov, ktorí vedú ľudstvo. Jej nasledovníčky a nasledovníci, ako Annie Besantová a Alice Baileyová, ďalej rozvíjali myšlienku mesiášskeho veku vedeného „vzostúpenými majstrami“ – Baileyová hovorí o Majstrovi Maitréjovi. Baileyovej Arcane School a knihy ako Discipleship in the New Age (1944) spopularizovali meditačné skupiny („Trojuholníky“), ktorých cieľom bolo prostredníctvom meditácie sprostredkovať božskú energiu pre globálne prebudenie.

Annie Besantová propagovala Džiddú Krišnamúrtiho ako Svetového učiteľa, Alice Baileyová „channelovala“ „Majstra Djwhal Khula“ v 24 knihách, podrobne opisujúc „Novú skupinu svetových služobníkov“ a meditáciu pre planetárne uzdravenie. Šírila slobodné myslenie a hinduistické vplyvy, vedúc k odnožiam ako Antropozofická spoločnosť Rudolfa Steinera. Baileyová je obviňovaná z prijímania diktátov od démonického subjektu a šírenia „Plánu pre Nový svetový poriadok“ do roku 1975.

K hnutiu sa počítajú aj skupiny kontaktérov s UFO, ktoré sa objavili v 50. rokoch 20. storočia, ktoré hovorili o mimozemských posloch nového veku.

Hnutie nadobudlo svoju modernú podobu v období hippies éry 60. rokov, psychedelických experimentov, marihuany, LSD a Hnutia za rozvoj ľudského potenciálu (Human Potential Movement). Medzi kľúčové impulzy patrila organizácia Esalen Institute (1962, Big Sur, Kalifornia), ktorá spájala humanistickú psychológiu s východnou mystikou, a ekospirituálna duchovná Findhorn Foundation (1962, Škótsko), komunita, ktorej „zázračné“ záhrady boli pripisované „duchom prírody“ a „channelovanému“ vedeniu.

Príchod Davida Spanglera do Findhornu v roku 1970 a jeho kniha Revelation: The Birth of a New Age (1976) posunuli dôraz od pasívneho očakávania Nového veku (New Age) k jeho aktívnemu spoluvytváraniu prostredníctvom osobného rastu. Astrounaut Edgar Mitchell založil Institute of Noetic Sciences, ktorý sa venoval výskumu vedomia.

Marilyn Fergusonová neskôr v knihe The Aquarian Conspiracy (1980) spopularizovala myšlienku tajnej mocnej siete aktérov spoločenskej zmeny, ktorí nemajú jediného vodcu, ale fungujú na rovnostárskom princípe. 80. roky priniesli masovú viditeľnosť. Kniha herečky Shirley MacLaineovej Out on a Limb (1983) a jej televízna adaptácia predstavili channeling miliónom ľudí. Benjamin Creme prostredníctvom organizácie Share International predpovedal bezprostredné zjavenie Maitréju. Harmonická konvergencia (16. – 17. augusta 1987), ktorú organizoval José Argüelles, pritiahla stovky tisíc ľudí na posvätné miesta po celom svete k synchronizovanej meditácii. Rozšírili sa kryštály, hudba New Age a rozličné workshopy. Bestsellery ako The Celestine Prophecy od Jamesa Redfielda predĺžili vlnu popularity až do 90. rokov.

Antropológ Carlos Castaneda priniesol do hnutia šamanské zmenené stavy vedomia a neobyčajnú realitu. Psychológ Richard Alpert (Harvardova univerzita), ktorý sa stal duchovným učiteľom; prepájal psychedeliká s východnou mystikou. Jane Robertsová „channelovala“ entitu menom „Seth“; a kniha Seth Speaks sa stala kľúčovým textom. J. Z. Knightová „channelovala“ bytosť menom „Ramtha“; vybudovala rozsiahle publikum prostredníctvom seminárov. Tieto bytosti sú, tak ako to Sv. Písmo na viacerých miestach jasne ukazuje, démoni. Skupina Benjamina Cremeho Share International očakáva príchod Maitréju, študijné krúžky Course in Miracles sú založené na „channelovanom“ texte Helen Schucmanovej. Koncom 80. rokov mnohé vydavateľstvá prestali používať označenie New Age, keďže nadobudlo hanlivý nádych. Hnutie sa fragmentovalo a preniklo do hlavného prúdu v podobe kultúry wellness, eko-spirituality a konceptu „myseľ–telo–duch“.

Dnes jeho myšlienky prenikajú do kurzov na mindfulness, firemných tréningov líderstva, módnej vlne cvičenia jogy, reiki, environmentálneho aktivizmu a dokonca aj do politiky (napríklad prezidentská kandidatúra Marianne Williamsonovej v roku 2020). V nezápadných kontextoch sa prispôsobilo miestnym podmienkam (napr. Taiwan, Čína). Hoci samotné označenie postupne ustúpilo, základný étos sebaduchovnosti, holizmu a planetárneho vedomia zostáva kultúrne veľmi rozšírený.

Myslenie New Age je eklektické – teda mieša všetko so všetkým, no opakujú sa tieto témy:

Holizmus a monizmus: Vesmír je jedno prepojené energetické pole („Všetko je jedno“).

Boh/Božstvo/Duch je imanentný – prítomný v každom človeku („Ty si Boh“), aj v planéte (hypotéza Gaia).

Vnútorná božskosť a vyššie Ja: Každý človek obsahuje božskú iskru (toto je kabalistický koncept); duchovný rast znamená jej uvedomenie si prostredníctvom intuície a osobnej skúsenosti, nie prostredníctvom vonkajšej autority.

Vek Vodnára: Astrologický prechod z veku Rýb (dualita, náboženstvo, utrpenie) do veku Vodnára (jednota, technológia, osvietenie). Dátumy príchodu nového veku sa líšia od 60. rokov až 2012, iní hovoria ešte o vzdialenejšej budúcnosti – no očakávanie zlatého veku je ústredné. V muzikáli Hair, ktorého filmovú verziu režíroval Miloš Forman vek Vodnára signalizuje koniec kresťanstva.

Reinkarnácia a karma: Duše sa vyvíjajú prostredníctvom viacerých životov; karma je zákon príčiny a následku slúžiaci na učenie, nie na trestanie.

Channeling a vzostúpení majstri: Komunikácia s vyššími bytosťami (anjeli, duchovní sprievodcovia, mimozemšťania, zosnulí majstri) za účelom získania vedenia.

Uzdravenie planéty a seba: Osobná transformácia automaticky uzdravuje spoločnosť aj Zem; efekt kritického množstva („stá opica“) má spustiť globálnu zmenu.

Odmietanie dualizmu a dogmy: Neexistuje absolútne dobro a zlo; negativita je ilúzia alebo lekcia. Pravda je relatívna a založená na skúsenosti.

Každodenný život mnohých prívržencov New Age zahŕňa:

– meditáciu a mindfulness: od transcendentálnej meditácie po vipassanu či riadené vizualizácie;
– jogu, tchaj-čchi, čchi-kung: praktiky kultivácie energie;
– liečenie kryštálmi: kamene sa ukladajú na čakry alebo nosia pre vibračnú podporu;
– channeling a automatické písanie: prijímanie posolstiev v tranze alebo vedomom stave;
– astrológiu, tarot, I-ťing: nástroje na pohľad (do vnútra) a rozhodovanie;
– afirmácie a vizualizáciu: techniky „zákona príťažlivosti“ na manifestáciu túžob;
– holistické zdravie: reiki, akupunktúra, bylinkárstvo, aromaterapia, regresia do minulých životov;
– retreaty a workshopy: víkendové intenzívne kurzy šamanizmu, dychových techník či posvätnej geometrie;
– ekorituály: oslavy slnovratu, kruhy uzdravovania Zeme;
– hudbu a umenie New Age: ambientné zvuky, mandaly, vizionárske umenie navodzujúce zmenené stavy vedomia.

Mainstreamové kresťanstvo zvyčajne vníma New Age ako synkretické, narcistické či dokonca démonické (napr. dokument Vatikánu z roku 2003). Akademici diskutujú, či ide o náboženstvo, duchovné prostredie alebo komerčnú spiritualitu. Domorodé skupiny kritizujú kultúrnu apropriáciu (napr. potné chaty či turistiku za ayahuascou). Jeho dedičstvo je však nepopierateľné, v USA a západnej Európe sa za duchovného, ale nie nábožensky založeného považuje tretina dospelých.

V 21. storočí sa myšlienky New Age vyvinuli do podoby „post-New Age“ alebo „integrálnej“ spirituality, ktorá ovplyvňuje technoutopizmus Silicon Valley, klimatický aktivizmus a digitálne wellness platformy. To, čo sa začalo ako kontrakultúrne proroctvo, potichu pretvorilo spôsob, akým milióny ľudí chápu seba, spoločnosť a posvätné. Vlna New Age, hoci samotný pojem ustúpil do úzadia, naďalej vytvára ozveny – vyzýva jednotlivcov, aby prebudili svoju vnútornú božskosť a spoluvytvárali harmonickejší svet. Či už ju niekto prijíma úplne, selektívne alebo skepticky, jej dôraz na osobnú zodpovednosť za uzdravenie planéty zostáva silnou kultúrnou silou.

Z katolíckeho pohľadu všetky spomenuté komponenty odhaľujú New Age ako oživenie odsúdených heréz. Sväté ofícium v roku 1919 odmietlo teozofiu ako nezlučiteľnú s katolicizmom a zakázalo katolíkom účasť. New Age pripravuje pôdu pre antikresťanské ideológie. Idey New Age tvoria eklektickú maticu nezlučiteľnú s kresťanstvom. Vatikánsky dokument kritizuje duchovný narcizmus, kde je Boh redukovaný na pokrok jednotlivca a pravda je subjektívna, založená na „dobrých vibráciách“ a osobných pocitoch – to odporuje Kristovmu „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). „Kozmický Kristus“ je skreslený, inšpirovaný teozofiou, ako jeden z mnohých avatarov, popierajúc jedinečnosť Vzkriesenia.

Panteizmus depersonalizuje Boha ako neosobnú energiu, odmietajúc transcendentného Stvoriteľa. Gnosticizmus vyvyšuje skrytú múdrosť, prežívajúcu v teozofii a ezoterizme, ponúkajúcu kontakt s mimoľudským cez rôzne spirituálne techniky. Environmentalizmus popiera ľudskú nadradenosť, uctievajúc prírodu ako božskú a podporujúc panteizmus. Pseudoveda zneužíva kvantovú fyziku, aby vymazala rozdiely duch/hmota, povyšuje astrológiu a ufológiu. New Age je kritizovaný za synkretizmus, za prisvojovanie myšlienok bez rozlišovania, rovnocennosť všetkých náboženstiev a redukciu Krista na jednu cestu medzi mnohými. Teológovia ako Ron Miller a Leonard Swidler popierajú jedinečnosť Krista, vidia Ježiša a Krišnu ako rovnocenných. Tento relativizmus, odmieta „prísne vieroučné systémy“ a propaguje osobnú „univerzálnu inteligenciu“ nad Božím zjavením.

Panteizmus, reinkarnácia, popieranie vykúpenia a etický kolaps („dobro a zlo zanikajú“) sú stopami satanizmu, kde každý je svojím vlastným Bohom. Eliminácia morálky vychádza z hinduizmu/budhizmu. Praktiky New Age – meditácia, joga, liečenie kryštálmi, „channeling“, astrológia, afirmácie, reiki, „retreaty“ – sľubujú rozšírenie vedomia, no otvárajú dvere okultným vplyvom. Nekresťanská meditácia (zenová, transcendentálna) sa zameriava na seba a neosobné absolútno, na rozdiel od kresťanskej modlitby ako dialógu s Bohom. Vatikán varuje, že tieto meditácie nie sú modlitbou, ale introspekciou alebo splynutím s energiou, vedú k prázdnote a nie k stretnutiu s milovaným. „Channeling“ je forma kontaktu s démonmi; kryštály a energetické liečenie invokujú údajne neutrálne sily, no Cirkev učí, že nadprirodzené zdroje moci sú alebo Boh alebo Satan. Neexistujú neutrálne sily a pokiaľ sa neobracajú na Boha, obracajú sa na diabla. Vatikánsky dokument označuje transcendentálnu meditáciu, jogu, hypnózu, drogami vyvolané zmenené stavy a vieru v UFO ako prejavy okultizmu. Katechizmus (KKC 2116–2117) odmieta veštenie, amulety a utiekanie sa k démonom. Synkretistické rituály v katolíckom prostredí (sošky Budhu vedľa ikon svätých obrazov) riedia vieru.

Spása v New Age je sebaspása cez človekom osvojené techniky, je svojou povahou pelagiánska. Kresťanova spása bytostne závisí od Kristovho utrpenia. Hriech je v New Age nedokonalé poznanie, nie urážka Boha; utrpenie je karma, vykúpenie neprichádza skrze kríž. Reinkarnácia popiera jeden život a Vzkriesenie. Boh je neosobný; Kristus jeden z mnohých. Šírenie New Age cez médiá vytvára duchovný supermarket; ovplyvňuje katolíkov, vedie ku synkretizmu a strate tradície. Podporuje narcizmus, relativizmus, potraty, eutanáziu pod zámienkou „pokroku“.

Spochybňuje identitu Cirkvi. Je potrebná pevná formácia a rozlišovanie. Praktické kroky: kurzy, svedectvo, modlitba. Predstavovať Krista ako skutočnú vodu života. New Age ponúka ilúzie; Kristus ponúka večný život. Katolíci musia bdelo brániť vieru proti tomuto falzifikátu.

***

predchádzajúce časti:
Herézy a bludy, I. časť: Pelagianizmus
Herézy a bludy, II. časť: Arianizmus a Arius
Herézy a bludy, III. časť: Nestorius a nestoriánstvo
Herézy a bludy, IV. časť: Eutychianizmus a monofyzitizmus, 1/2
Herézy a bludy, IV. časť: Eutychianizmus a monofyzitizmus, 2/2 – dejiny hnutia
Herézy a bludy, V. časť: Sabelliáni
Herézy a bludy, VI. časť: Doketizmus
Herézy a bludy, VII. časť: Monotelitizmus, 1/2
Herézy a bludy, VII. časť: Monotelitizmus, 2/2 – dejiny herézy
Herézy a bludy, VIII. časť: Gnosticizmus, 1/2
Herézy a bludy, VIII. časť: Gnosticizmus, 2/2
Herézy a bludy, IX. časť: Donatisti, 1/2
Herézy a bludy, IX. časť: Donatisti, 2/2
Herézy a bludy, X. časť: Mání a manicheizmus
Herézy a bludy, XI. časť: Montanizmus
Herézy a bludy, XII. časť: Novacián a novacianizmus
Herézy a bludy, XIII. časť: Pauliciáni
Herézy a bludy, XIV. časť: Ikonoklazmus, 1/2
Herézy a bludy, XIV. časť: Ikonoklazmus, 2/2
Herézy a bludy, XV. časť: Blud Berengára z Tours
Herézy a bludy, XVI. časť: Katari, 1/2
Herézy a bludy, XVI. časť: Katari, 2/2
Herézy a bludy, XVII. časť: Východná schizma
Herézy a bludy, XVIII. časť: Valdénci
Herézy a bludy, XIX. časť: John Wyclif
Herézy a bludy, XX. časť: Marsilius z Padovy
Herézy a bludy, XXI. časť: Lollardi
Herézy a bludy, XXII. časť: Milenializmus, Joachim z Fiore
Herézy a bludy, XXIII: Spory vo františkánskom ráde, spirituáli a relaxati, 1/2
Herézy a bludy, XXIII: Spory vo františkánskom ráde, fraticelli, 2/2
Herézy a bludy, XXIV: Peter z Bruys a Arnold z Brescie
Herézy a bludy, XXV: Peter Abélard
Herézy a bludy, XXVI: Devotio moderna – Bratia a Sestry spoločného života, beghardi a beguiny
Herézy a bludy, XXVII: Ján Hus, husitstvo
Herézy a bludy, XXVIII: Unitas fratrum – Jednota bratská
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (1. časť): Dôvody a idey
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (2. časť): Šírenie reformácie v nemecky hovoriacich krajinách, Škandinávii, Francúzsku a Nizozemsku
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (3. časť): Šírenie reformácie v ostatnej Európe a dôsledky jej rozšírenia
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (4. časť): Martin Luther, 1/2: Reformátor
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (4. časť): Martin Luther, 2/2: Revolucionár
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (5. časť): Ján Kalvín
Herézy a bludy, XXIX: Reformácia (6. časť): Ulrich Zwingli
Herézy a bludy, XXX: Anabaptizmus
Herézy a bludy, XXXI: Anglikanizmus
Herézy a bludy, XXXII: Socinianizmus
Herézy a bludy, XXXIII: Presbyterianizmus
Herézy a bludy, XXXIV: Kvakeri a kvakerizmus
Herézy a bludy, XXXV: Michael Baius
Herézy a bludy, XXXVI: Metodizmus
Herézy a bludy, XXXVII: Kvietizmus
Herézy a bludy, XXXVIII: Jansen a jansenizmus 1/2
Herézy a bludy, XXXVIII: Jansen a jansenizmus 2/2
Herézy a bludy, XXXIX: Febronianizmus
Herézy a bludy, XL: Jozefinizmus
Herézy a bludy, XLI: Baptisti a baptizmus
Herézy a bludy, XLII: Mormóni alebo Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní
Herézy a bludy, XLIII: Adventizmus a adventisti siedmeho dňa
Herézy a bludy, XLIV: Svedkovia Jehovovi
Herézy a bludy, XLV: Mennoniti a amiši
Herézy a bludy, XLVI: Evanjelikalizmus
Herézy a bludy, XLVII: Pentekostalizmus, 1/2
Herézy a bludy, XLVII: Pentekostalizmus, 2/2
Herézy a bludy, XLVIII: Dišpenzacionalizmus, Scofieldova referenčná Biblia a kresťanský sionizmus
Herézy a bludy, XLIX: Starokatolíci
Herézy a bludy, L: Amerikanizmus
Herézy a bludy, LI: Deizmus
Herézy a bludy, LII: Galikanizmus
Herézy a bludy, LIII: Naturalizmus
Herézy a bludy, LIV: Pozitivizmus
Herézy a bludy, LV: Racionalizmus a empirizmus
Herézy a bludy, LVI: Teozofia
Herézy a bludy, LVII: Modernizmus
Herézy a bludy, LVIII: Konciliarizmus
Herézy a bludy, LIX: Feeneyizmus
Herézy a bludy, LX: Antropozofia
Herézy a bludy, LXI: Hnutie Grálu
Herézy a bludy, LXII: Kresťanská veda
Herézy a bludy, LXIII: Armáda spásy
Herézy a bludy, LXIV: Teológia oslobodenia
Herézy a bludy, LXV: Nuestra Señora de la Santa Muerte

Titulný ilustračný obrázok k 66. časti Heréz a bludov – Víťazstvo Pravdy nad Herézou, zdroj: wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)