V Anglicku sa podarilo zastaviť zákon o asistovanej samovražde. Spojenými silami sa dá progresivizmus poraziť

14. septembra 2026   Politika Spoločnosť   Eutanázia, Kríza spoločnosti, Progresivizmus

Mobilizácia kresťanských cirkví, s katolíckymi biskupmi v prvej línii, významne prispela k porážke návrhu zákona, ktorý by zaviedol asistovanú samovraždu v Anglicku a Walese. Výsledok, ktorý sa ešte nedávno zdal byť nepravdepodobný, je zároveň lekciou pre cirkevných predstaviteľov v ďalších európskych krajinách.

Zastaviť postupnú legalizáciu asistovanej samovraždy a eutanázie je možné, ak existuje vôľa postaviť sa jej. Ukázalo to hlasovanie v britskej Dolnej snemovni v piatok 11. septembra. Po rozsiahlej diskusii poslanci odmietli návrh zákona o asistovanej samovražde pomerom 286 hlasov proti a 270 za. Po marcovom úspechu odporcov podobnej legislatívy v Škótsku tak ide o ďalšie významné víťazstvo britského pro-life hnutia.

K výsledku výrazne prispela mobilizácia katolíckych a anglikánskych biskupov, lekárov, pro-life združení a občianskej spoločnosti. Odporcovia zákona organizovali modlitbové vigílie, verejné zhromaždenia a pochody a systematicky oslovovali poslancov i vedenia politických strán. Britský príklad tak ukázal, že spojenie modlitby, vecnej argumentácie, dobrej organizácie a verejného tlaku môže priniesť konkrétny politický výsledok.

Pôvodný návrh zákona, ktorý predložila labouristická poslankyňa Kim Leadbeaterová, pritom spočiatku smeroval k schváleniu. V novembri 2024 prešiel druhým čítaním väčšinou 55 hlasov a v júni 2025 tretím čítaním väčšinou 23 hlasov. Následne postúpil do Snemovne lordov, kde však napokon uviazol pre uplynutie stanovených lehôt.

Neskôr poslankyňa Lauren Edwardsová predložila obsahovo veľmi podobný návrh. Tentoraz sa proti nemu vytvorila neobvykle široká politická koalícia. Odmietli ho konzervatívna líderka Kemi Badenochová, predseda liberálnych demokratov Sir Ed Davey i líder Reform UK Nigel Farage. Pridali sa tiež významní labouristickí politici Angela Raynerová, Wes Streeting a Shabana Mahmoodová, ako aj predstavitelia ľavice okolo Jeremyho Corbyna. Odpor proti asistovanej samovražde tak prekročil tradičné stranícke hranice.

Návrh by umožnil dospelým osobám s predpokladanou dĺžkou života kratšou ako šesť mesiacov požiadať o pomoc pri ukončení vlastného života. Súhlas mali udeliť dvaja lekári a odborná komisia. Kritici však upozorňovali, že návrh neposkytuje dostatočnú ochranu zraniteľným ľuďom pred nátlakom a zároveň neprináša potrebné zlepšenie paliatívnej starostlivosti.

Odmietnutie zákona by malo túto iniciatívu zastaviť minimálne počas súčasného volebného obdobia. Nový premiér Andy Burnham navyše dal najavo, že namiesto legalizácie asistovanej samovraždy uprednostňuje kvalitnú legislatívu zameranú na paliatívnu starostlivosť. Jeho postoj sa tak odlišuje od postoja jeho predchodcu Keira Starmera, ktorý legalizáciu asistovanej samovraždy podporoval.

Významnú úlohu v kampani zohrala katolícka Cirkev. Viacerí biskupi verejne vystúpili proti návrhu a arcibiskup John Sherrington, zodpovedný v rámci biskupskej konferencie za otázky ochrany života, po hlasovaní poďakoval všetkým, ktorí zabránili pokračovaniu návrhu v legislatívnom procese. Osobitne ocenil organizácie zastupujúce ľudí so zdravotným postihnutím a odborníkov z právnej a zdravotníckej oblasti, ktorí vystúpili na obranu „dôstojnosti a posvätnosti každého života“.

Odmietnutie zákona privítala aj Akadémia Jána Pavla II. pre život a rodinu, podľa ktorej výsledok hlasovania chráni zraniteľných a obhajuje dôstojnosť ľudského života. Proti návrhu otvorene vystupovala tiež Anglikánska cirkev.

Britská skúsenosť tak prináša jednoduché poučenie: ani postupujúca legislatíva podporujúca asistovanú samovraždu nie je nezastaviteľná. Ak sa biskupi, lekári, pro-life organizácie a občania dokážu verejne a koordinovane postaviť na obranu života, možno ovplyvniť aj výsledok, ktorý sa spočiatku javí ako politicky rozhodnutý.

Je to zároveň výzva pre vedenie Talianskej biskupskej konferencie (CEI) a Pápežskej akadémie pre život, ktorým autor pôvodného komentára vyčíta ústretovosť voči legislatíve o asistovanej samovražde v Taliansku. Britský príklad podľa neho ukazuje inú cestu: jednoznačne obhajovať život, podporovať paliatívnu starostlivosť, mobilizovať veriacich a nebáť sa vstúpiť do verejného zápasu o zákony, ktoré rozhodujú o ochrane najzraniteľnejších.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je odmietnutie asistovanej samovraždy predovšetkým obranou základnej zásady, že ľudský život nie je majetkom, s ktorým môže človek ľubovoľne disponovať. Je darom od Boha a jeho hodnota nezávisí od zdravia, veku, výkonnosti ani od toho, či sa človek stal odkázaným na pomoc druhých. Práve chorý, starý a zomierajúci človek potrebuje väčšiu ochranu, nie ponuku smrti ako riešenia svojho utrpenia. Legalizácia asistovanej samovraždy navyše nevyhnutne mení vzťah spoločnosti k slabým: zo zásady „postaráme sa o teba až do prirodzenej smrti“ sa postupne môže stať otázka, či by nebolo jednoduchšie zomrieť.

Britský príklad zároveň ukazuje, ako by mali konať cirkevní pastieri, keď štát pripravuje zákon odporujúci prirodzenému a Božiemu zákonu. Nestačí vydať opatrné stanovisko, ktoré si prečíta niekoľko odborníkov. Biskup má povinnosť jasne pomenovať dobro a zlo, poučiť veriacich a v závažných otázkach ochrany života vstúpiť aj do verejnej diskusie. Modlitbové vigílie, mobilizácia laikov, oslovovanie poslancov a spolupráca s lekármi či organizáciami zdravotne postihnutých nie sú neprípustným „miešaním sa Cirkvi do politiky“. Ide o legitímnu obranu ľudského života a spoločného dobra.

Katolícka odpoveď na utrpenie človeka na konci života preto nemôže znieť: pomôžeme vám zomrieť. Musí znieť: nenecháme vás trpieť osamote a neopustíme vás ani v poslednej hodine. Práve preto je správnou cestou rozvoj paliatívnej a hospicovej starostlivosti, podpora rodín a sprevádzanie zomierajúcich po telesnej i duchovnej stránke. Civilizácia sa napokon nepozná podľa toho, ako pohodlne dokáže odstrániť slabých, ale podľa toho, koľko námahy a prostriedkov je ochotná vynaložiť, aby ich chránila vtedy, keď sa už sami chrániť nedokážu.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lanuovabq.it, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com

PDF (formát pre tlač)