Rod Dreher: „Aztékovia boli nevýslovne démonickí“

8. septembra 2026   História Spoločnosť

Známy konzervatívny autor sa v novom príspevku na svojom blogu vracia k téme krvavej Aztéckej ríše. Najnovšie poukázal na to, že Aztécka ríša nebola v žiadnom prípade zaostalá a dokonca sa nazdáva, že bola v niektorých ohľadoch pokročilejšia ako európska civilizácia. O to desivejšie potom vyznieva fakt, že na krvavých obetách sa podieľalo celé jej obyvateľstvo…

Dreher sa nazdáva, že Aztécka ríša patrila medzi najkrvavejšie impériá v dejinách a porovnateľná je snáď len s nacistickou Treťou ríšou a predvojnovým Sovietskym zväzom. Odmieta tvrdenia niektorých „revizionistických“ historikov, ktorí uvádzajú, že mnohé zo zverstiev si Španieli vymysleli. Naopak, nazdáva sa, že Španieli ani len plne nepochopili obludnú vražednosť systému, ktorú položili na kolená. Svoje najnovšie tvrdenia Dreher podkladá sumárom pozabudnutej knihy o tejto civilizácii, ktorý mu poslal istý jeho priateľ, Joshua Treviño. Ten si všíma industriálnu masovosť vraždenia, ktorá v Aztéckej ríši prebiehala na dennom poriadku:

„Vraždy neboli len vzdialenými záležitosťami na vrchole pyramídy. Ak zabíjali iba veľkňazi a vládcovia, väčšinu mäsiarskej práce vykonávali pod holým nebom, a to nielen v hlavnom chrámovom areáli, ale aj v susedných chrámoch a na uliciach.“

Zabíjanie ľudí z okolitých národov nebolo len nejakou „čerešničkou na torte“ počas nejakého veľkého sviatku, ale každodennou skutočnosťou, ktorej sa zúčastňovalo prakticky celé obyvateľstvo:

„Ľudia sa podieľali na starostlivosti o obete a ich prípravu, na ich preprave na miesto smrti a následne na zložitej úprave tiel: rozčleňovaní a rozdeľovaní hláv a končatín, mäsa, krvi a stiahnutých koží. Pri slávnostných príležitostiach bojovníci nesúci tekvice s ľudskou krvou alebo oblečení v kvapkajúcich kožiach svojich zajatcov bežali ulicami, aby boli slávnostne privítaní v obydliach; mäso ich obetí vrelo v domácich hrncoch; ľudské stehenné kosti, oškrabané a vysušené, boli vystavené na nádvoriach domácností – a to všetko medzi ľuďmi, ktorí sa vyznačovali presne usporiadaným politickým zriadením, vážnou formálnosťou správania a rozvinutým zmyslom pre krásu.“

Dreher pripomína, že počas jediných slávností usmrtili Aztékovia okolo 20-tisíc obetí, kedy „krv stekala po schodoch pyramíd, zatiaľ čo štyri rady spútaných otrokov sa ťahali po veľkých procesných cestách smerom k svojej záhube“. Ešte pred zavraždením privítali otrokov na to zvlášť určení kňazi, ktorí im do detailov vyrozprávali, čo ich na vrchole pyramídy čaká. Treviño pokračuje:

„Mnohé primitívne kultúry praktizovali rôzne formy obetovania zvierat. Mexika (ako si Aztékovia hovorili) však neboli ani primitívni, ani sa nezaujímali o zvieratá… Mexika vedeli, že zabíjajú ľudí, ktorí premýšľali, cítili, snívali a milovali rovnako ako oni. V skutočnosti to bol celý zmysel tohto všetkého. Vytvorili efektívny a dobre fungujúci mechanizmus, ktorého jediným účelom bolo dovážať živých, dýchajúcich, vedomých a informovaných ľudí k obetnej skale alebo do pece.“

Na zabezpečenie si poddajnosti obetí až do konca sa používala celá sada sofistikovaných psychologických techník. Španielom chýbala slovná zásoba na to, aby opísali, čo videli, „ale nám, ktorí žijeme v období po dvadsiatom storočí, už nie“, uvádza sa ďalej.

Rod Dreher svojho priateľa dopĺňa a uvádza, že Aztékov nemožno v žiadnom prípade považovať za necivilizovaných barbarov. Autor je presvedčený, že Španieli museli byť ohromení aztéckou architektúrou, ktorú dokonca mohli vnímať ako pokročilejšiu než bola ich vlastná. „To, s čím sa stretli, bola verzia zo16. storočia vtedajšieho kultúrne a vedecky najvyspelejšieho národa sveta 20. storočia – Nemecka –, ktoré uprostred svojej vyspelosti páchalo masové vraždenie v priemyselnom meradle,“ uvádza známy autor. „Španieli však neboli žiadni ekumenisti. Zničili aztécke modly a požadovali, aby Aztékovia upustili od uctievania démonov a stali sa kresťanmi (mních, ktorý sprevádzal Cortésa, ho varoval, že nútené obrátenie je nesprávne; Cortés ho však neposlúchol).“

Na záver pridáva Dreher zaujímavy príbeh, ktorí si Španieli zapísali. V jednom z aztéckych miest Cortés osobne vztýčil veľký drevený kríž. O polnoci toho dňa miestny pohanský veľkňaz stále pálil kadidlo svojmu „božstvu“, keď odrazu došlo k zvláštnemu svetelnému úkazu: jasné svetlo akoby prichádzalo zo všetkých strán. „ A kňaz v inom chráme, vzdialenom na jeden výstrel z arkebúzy, videl, ako zo svätyne, kde teraz stál kríž, niečo vyšlo: démona, ktorého tam uctievali a ktorého volali Macuiltonal, v desivej podobe, ktorá mu pripomínala niečo ako prasa. Vybehol po svahu kopca, ktorý nazývali Moyotepeque, a na vrchole zmizol,“ uvádza sa v zápisoch.

Matej Gavlák

Zdroj: blog Roda Drehera, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrauovky, youtube INCREDIBLE HISTORY

PDF (formát pre tlač)