Maďarsko: Pápež Lev XIV. povýšil maďarského biskupa, ktorý sa odmieta modliť za obrátenie nekatolíkov -

Maďarsko: Pápež Lev XIV. povýšil maďarského biskupa, ktorý sa odmieta modliť za obrátenie nekatolíkov


8. septembra 2026
  Cirkev

Pápež Lev XIV. minulý týždeň vymenoval biskupa Ferenca Palánkiho z maďarskej diecézy Debrecín-Nyíregyháza, ktorý v minulosti vyhlásil, že sa nemodlí za obrátenie reformovaných kresťanov a ďalších nekatolíkov, za nového metropolitného arcibiskupa arcidiecézy Kalocsa-Kecskemét.

Biskup Ferenc Palánki
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com

Vatikán vo svojom dennom bulletine z 3. septembra oznámil, že pápež Lev XIV. prijal rezignáciu arcibiskupa Balázsa Bábela, doterajšieho arcibiskupa arcidiecézy Kalocsa-Kecskemét, a za jeho nástupcu vymenoval biskupa Palánkiho.

Počas rozhovoru z roku 2024 o svojom ekumenickom úsilí s miestnymi nekatolíckymi biskupmi v diecéze Debrecín-Nyíregyháza biskup Palánki otvorene vyhlásil, že sa nemodlí za obrátenie svojich reformovaných kresťanských bratov na katolicizmus, ale skôr za to, aby sa stali „dobrými reformovanými kresťanmi“.

Nikdy sa nemodlím za to, aby sa reformovaní kresťania stali katolíkmi, ale skôr za to, aby boli dobrými reformovanými kresťanmi. Verím, že moji reformovaní bratia a sestry sa zasa modlia za to, aby som bol dobrým katolíkom a pevne obstál,“ povedal vtedy biskup Palánki. V tom istom rozhovore zdôraznil aj význam podpory ekumenickej kresťanskej jednoty, pretože „všetci sme nasledovníkmi Krista“.

Napriek tomuto pochybnému ekumenickému a medzináboženskému úsiliu Palánkiho a mnohých katolíckych prelátov v posledných desaťročiach, Cirkev vždy učila a učí, že ona – katolícka Cirkev, založená naším Pánom Ježišom Kristom, je jedinou pravou Cirkvou, mimo ktorej niet spásy.

Preto modliť sa iba za to, aby reformovaní kresťania boli „dobrými reformovanými kresťanmi“, a nie za ich obrátenie, predstavuje medvediu službu ich dušiam.

Ferenc Palánki (62) bol vysvätený za kňaza v roku 1994 a odvtedy pôsobil vo viacerých farnostiach v rôznych maďarských diecézach. Koncom roka 2010 bol vymenovaný za titulárneho biskupa Fidolomy a pomocného biskupa Jágerskej (maď. Eger) arcidiecézy a vo februári 2011 prijal biskupskú vysviacku. O niekoľko rokov neskôr, v roku 2015, ho pápež František vymenoval za biskupa diecézy Debrecín-Nyíregyháza.

V rokoch 2005 až 2010 pôsobil aj ako špirituál seminára vo Váci, v roku 2010 ako špirituál Ústredného seminára v Budapešti a viac než desať rokov (1999 – 2010) ako obhajca zväzku na diecéznom tribunáli. V súčasnosti tiež predsedá Komisii pre klérus a zasvätený život, Právnej komisii a Doktrinálnej komisii Maďarskej katolíckej biskupskej konferencie (MKPK).

V posledných mesiacoch pápež Lev vymenoval viacerých biskupov, ktorí, ako sa zdá, protirečili učeniu, že katolícka Cirkev je jedinou pravou Cirkvou založenou Kristom.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je výrok biskupa Ferenca Palánkiho, že sa nemodlí za obrátenie reformovaných kresťanov na katolícku vieru, veľmi problematický. Katolícka Cirkev po stáročia chápala misijné poslanie ako povinnosť privádzať všetkých ľudí k plnosti pravdy zjavenej Kristom a zverenej jeho Cirkvi. Kristov príkaz „Choďte teda, učte všetky národy“ nemožno redukovať na želanie, aby každý zostal dobrým príslušníkom svojho vlastného vyznania. Modlitba za obrátenie pritom nie je prejavom nepriateľstva či pohŕdania voči nekatolíkom; práve naopak, v tradičnom katolíckom chápaní je prejavom lásky a starostlivosti o ich spásu.

Ekumenizmus môže mať zmysel tam, kde odstraňuje zbytočné nepriateľstvo, umožňuje spoluprácu v legitímnych oblastiach a vedie k vážnemu hľadaniu pravdy. Nemôže však stáť na predstave, že na konfesionálnych rozdieloch v podstate nezáleží. Ak katolícky biskup želá protestantovi iba to, aby bol „dobrým reformovaným kresťanom“, vzniká zásadná otázka: Načo potom existuje katolícka misia a prečo po celé stáročia misionári prinášali katolícku vieru národom celého sveta? Katolík môže rešpektovať úprimnosť a dobrú vôľu nekatolíka, no zároveň sa modliť, aby prijal plnosť katolíckej viery. Tieto dve veci sa navzájom nevylučujú.

O to zarážajúcejšie preto pôsobí Palánkiho povýšenie na metropolitného arcibiskupa. Samotné personálne rozhodnutie, samozrejme, ešte neznamená schválenie každého jeho predchádzajúceho výroku. Napriek tomu vysiela signál o tom, aké pastoračné postoje dnes nepredstavujú pre cirkevnú kariéru zásadnú prekážku. Katolícka tradícia však zostáva v tejto otázke náročnejšia: úlohou biskupa nie je iba udržiavať dobré vzťahy so svetom a ostatnými kresťanskými spoločenstvami, ale predovšetkým hlásať Kristovu pravdu v jej plnosti a viesť duše ku katolíckej Cirkvi. Ekumenická zdvorilosť nemôže nahradiť misijné poslanie, ktoré Kristus zveril apoštolom a ich nástupcom.

Bolo by napokon zaujímavé sledovať reakciu arcibiskupa Palánkiho, keby rovnakú logiku začali uplatňovať aj jeho vlastní veriaci. Ak totiž nie je dôležité, aby sa reformovaný kresťan stal katolíkom, prečo by malo byť dôležité, aby katolíkov viedol práve katolícky biskup? Pri dôslednom dotiahnutí tejto logiky by na jeho miesto pokojne mohla prísť kalvínska farárka: veď aj ona môže byť „dobrou reformovanou kresťankou“, hovoriť o Kristovi, pestovať ekumenické vzťahy a priať katolíkom, aby zostali dobrými katolíkmi, sprevádzať ich a načúvať im. Ak sa rozdiel medzi katolíckou vierou a reformovaným vyznaním prestane chápať ako otázka pravdy, potom sa samotný synodálne rozjarený modernistický katolícky episkopát začína javiť ako čosi pozoruhodne zbytočné.

Budúca pani biskupka? Prečo nie, a možno využije aj služby arcibiskupa Palánkiho
zdroj: youtube.com

Ešte smutnejšie je, že podobný postoj prezrádza žalostne slabú historickú pamäť duchovného pastiera Palánkiho. Uhorské dejiny pritom poskytujú viac než dosť materiálu na pochopenie toho, akú váhu mali vieroučné rozdiely medzi katolíkmi a kalvínmi a aké obete prinášali generácie katolíkov za zachovanie svojej viery.

Len si ešte pripomeňme – Palánkiho cirkevná kariéra výrazne napredovala za pontifikátu pápeža Františka, ktorý ho v roku 2015 ustanovil za diecézneho biskupa; dnes ho Lev XIV. povyšuje na metropolitu. O to oprávnenejšia je otázka, či má byť výsledkom takejto kariéry biskup, ktorý svojich reformovaných bratov nechce priviesť ku katolíckej viere, ale iba utvrdzovať v tom, aby zostali dobrými kalvínmi. Ak áno, potom sa veriaci celkom legitímne a synodálne vrúcne môžu opýtať: Načo vlastne takého biskupa potrebujú…?

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)





Zdieľať