Povýšenie sv. Kríža

14. septembra 2025   Cirkev

Rímska cisárovná sv. Helena našla v Jeruzaleme roku 326 Kríž, na ktorom Pán Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta, vykonal dielo ľudského vykúpenia. A na pamiatku tejto dôležitej udalosti svätí celá sv. Cirkev od piateho storočia 3. mája každého roku slávnosť Nájdenia sv. Kríža. Cisár Konštantín vystaval podľa vôle svojej matky sv. Heleny roku 335 veľkolepý chrám na vrchu v Jeruzaleme, kde bol sv. Kríž nájdený.

Polovicu toho sv. Kríža, bohato ozdobeného zlatom a drahými kameňmi, vystavila sv. Helena v tom chráme k úcte veriacim, druhú polovicu poslala svojmu cisárskemu synovi Konštantínovi do Konštantínopolu, z ktorej si ponechal časť on sám, druhú však poslal do Ríma a dal uložiť dal v novo vystavanom chráme, ktorý doposiaľ pod menom «chrám ku sv. Krížu» (v Jeruzaleme) v Ríme stojí. Za cisára Heraklia ustanovila sv. Cirkev novú slávnosť k úcte sv. Kríža, ktorá sa od toho času každoročne 14. septembra svätí pod menom: Povýšenie sv. Kríža.

Polovica sv. Kríža zostala až do roku 614 v Jeruzaleme. Toho istého roku povstal mocný kráľ Perzie Chosroes II. proti zoslabnutému rímskemu cisárstvu, spustošil Mezopotámiu a časť Sýrie, obsadil kvitnúce kresťanské mestá Edessu a Cézareu v Kapadócii, vpadol do Palestíny, prepadol Damask a napokon i Jeruzalem. Hrozne vyčíňal vo Svätom meste meč pohanských Peržanov. Kto nebol zavraždený, stal sa otrokom. Kňazi, mníšky a mnísi boli neľudsky umučení a len ctihodný patriarcha Zachariáš bol ponechaný pri živote. Medzi mnohými pokladmi odniesli divokí pohania i sv. Kríž, uložili ho do debny, arcibiskup Zachariáš musel tú debnu svojím prsteňom zapečatiť, a so sv. Krížom bol odvlečený do mesta Ktesifon.

Ukrutný Chosroes II. dobre vedel, že kresťania majú drevo sv. Kríža vo veľkej úcte, a dúfal, že mu zaň a za patriarchu Zachariáša vyplatia veľké výkupné. Ďalej pustošil mečom a ohňom kresťanské krajiny, obsadil preslávené mesto Alexandria v Afrike, spustošil Egypt a zmocnil sa i Kartága. Rímsky cisár Heraklius sa triasol strachom pred mocným pohanom, poslal k nemu vyslancov s prosbou o mier a oznámil mu i svoje podmienky.

Pyšný pohanský kráľ kresťanských poslancov u seba neprijal, ale odkázať Herakliovi: «Nech Rimania neočakávajú žiadne prímerie a pokoj, kým ukrižovaného človeka uznávajú za Boha a kým sa nebudú slnku klaňať.» Táto hanebná odpoveď a smiešna žiadosť zaslepeného pohana naplnili cisára Heraklia odporom. Konštantínopolský patriarcha Sergius povzbudzoval malomyseľného cisára, aby sa vzmužil a surového pohana napadol a pokoril. Ponúkal mu i cirkevné poklady a majetky duchovenstva, aby mohol viesť armády.

Roku 622 po Veľkej noci zhromaždil cisár svojich najlepších bojovníkov, vzal do ruky kríž a prisahal: «Neopustím vás až do svojej smrti, a budem s vami bojovať, kým zaťatý nepriateľ svätého náboženstva nebude pokorený.» To isté prisahali i kresťanskí vojaci. Cisár sa obliekol do kajúcneho rúcha, odohnal od seba nezákonnú manželku, i vypovedal pohanskému Peržanovi vojnu. Postavil sa na čelo svojho oduševneného vojska a niesol pred ním zástavu s divotvorným obrazom Pána Ježiša Krista. Hoci mal málo vojska, predsa čoskoro dobyl Arméniu a krátko potom mesto Gazall, v ktorom dal zrúcať pohanský chrám, zasvätený slnku, ako i nádherný Chosroesov palác.

Z kresťanskej láskavosti daroval 50.000 zajatým Peržanom slobodu a postaral sa i o zaopatrenie ľudu, ktorý vojnou mnoho trpel. A Peržania, vidiac toto, obľúbili si Heraklia a modlili sa k Bohu, aby ich čím skôr oslobodil od krvilačného tyrana. Cisár postupoval ďalej za utekajúcim zúrivcom, až ho roku 629, 12. decembra, pri zrúcaninách starého mesta Ninive dohonil a zvíťazil nad ním v krvavej bitke, v ktorej padol perzský hlavný vodca Rezastes.

Porazený Chosroes zdesený utekal z mesta do mesta vo svojej krajine a všade so sebou vláčil jeruzalemského patriarchu Zachariáša a sv. Kríž. Heraklius ho prenasledoval, ničil po ceste jeho pevnosti, obyvateľom však neubližoval a zajatých prepúšťal na slobodu, hoci Chosroes všetkých kresťanov, ktorí mu padli do rúk, ukrutne trýznil a vraždil. Sami Peržania nenávideli tyrana a pokúšali sa mu viackrát siahnuť na život. Zavrel sa do opevneného mesta Seleukia na rieke Tigris, kde ho zachvátila ho úplavica, tu ustanovil za svojho nasledovníka Medarsesa, syna svojej nemravnej otrokyne. Keď to počul jeho prvorodený syn, Sisroes, že ho otec vydedil a zbavil trónu, vzbúril sa proti nemu, dal ho uväzniť a vo väzení zavraždiť. Spravodlivý Boží súd zastihol Kristovho rúhača a krutovládcu Chosroesa – ako on zavraždil predtým svojho otca, tak jeho zavraždil vlastný syn.

Keď sa Sisroes potom stal perzským kráľom, prosil cisára Heraklia o mier; vrátil otcom odňaté územia Rimanom, prepustil kresťanov na slobodu, a medzi nimi i patriarchu Zachariáša, navrátil aj drahocenné poklady, ktoré jeho beštiálny otec zo Svätej zeme odvliekol a medzi nimi i zapečatenú debnu so svätým Krížom. Cisár Heraklius naložil svätý Kríž na nádherný voz, do ktorého boli zapriahnuté štyri krotké slony a poberal sa s patriarchom Zachariášom roku 629 v slávnostnom sprievode do Jeruzalema, aby sv. Kríž v chráme zase povýšil a dobrotivému Bohu za vydobyté víťazstvo ďakoval.

Keď prišiel sprievod k mestu, vzal Heraklius, ozdobený drahocenným cisárskym rúchom a s korunou na hlave, drevo sv. Kríža na ramená a chcel ho sám niesť do chrámu. Keď však pri všeobecnom jasote kresťanského ľudu vystúpil na vrch, na ktorom stál chrám sv. Kríža a chcel bránou vojsť dnu, nemohol sa pohnúť z miesta, lebo neviditeľná moc zastavila jeho kroky. Celý slávnostný sprievod sa začudoval.

Patriarcha Zachariáš pozdvihol oči k nebu a dlho sa modlil; potom riekol cisárovi: «Nesieš na sebe všetku cisársku ozdobu na sebe a Spasiteľ Ježiš Kristus bol oblečený prosto; na tvojej hlave sa skvie drahocenná koruna, a Ježiš niesol tŕňovú korunu; ty máš obuv a On bol bosý.» Heraklius nato zložil svoje ozdoby, korunu i obuv, vzal na seba jednoduché rúcho a niesol ďalej bez prekážky sv. Kríž do chrámu, a povýšil ho na oltár, kde predtým stával. To sa stalo 14. septembra roku 629 a od toho dňa sa diali mnohé divy a zázraky pri svätom Kríži v Jeruzaleme a svätá Cirkev svätí slávnosť povýšenia sv. Kríža.

O niekoľko rokov po tomto prepamätnom dni obsadili Saracéni (Turci) mesto Jeruzalem. Aby zase sv. Kríž nepadol do rúk neveriacich a nebol znesvätený, bol prenesený do Konštantínopola. Z neho a z tej časti, ktorá sa tam prechovávala od čias Konštantína, rozdelili rímski cisári západným európskym pánom, ktorí ich ako ten najdrahší poklad ukladali do chrámov a vrúcne ctili.

Modlitba

Bože, ktorý nás dnešného dňa výročnou slávnosťou povýšenia sv. Kríža obveseľuješ: udeľ nám, prosíme Teba, aby sme, poznajúc tajomstvo jeho na zemi, cenu vykúpenia jeho v nebesiach obdržať si zaslúžili. Ktorý žiješ a kraľuješ Boh Otec, Syn a Duch svätý po všetky veky. Amen.

PDF (formát pre tlač)