Kardinál Parolin: Reforma Rímskej kúrie je takmer dokončená

1. februára 2021   Krátke správy

Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin oznámil, že reforma Rímskej kúrie, teda vatikánskej administratívy a celkovej štruktúry vatikánskej cirkevnej a štátnej správy je už do značnej miery vypracovaná. Uviedol, že nová apoštolská konštitúcia, ktorá kodifikuje tieto zmeny, bude zverejnená počas tohto roka.

Reforma bola spustená v roku 2013, po zvolení pápeža Františka, ktorý čoskoro na to zvolal Radu kardinálov a poveril ju riadením reformy. Kardinál Parolin je tiež jej členom. V rozhovore pre francúzsku televíziu TV KTO potvrdil, že nová apoštolská konštitúcia bude vydaná už tento rok. Jej pracovný názov, ktorý médiá už viackrát zmienili, je Praedicate evangelium. Ohlásenie konštitúcie bolo plánované už v roku 2019, avšak z nezverejnených dôvodov bolo odložené.

Kardinál Parolin ďalej uviedol, že pred vyhlásením konštitúcie, ktorá nahradí dokument Pastor bonus pápeža Jána Pavla II z roku 1988, je potrebné podniknúť ešte dva kroky: zlúčenie misijnej kongregácie Propaganda fide s Pápežskou radou pre evanjelizáciu a zlúčenie Kongregácie pre vzdelávanie s Pápežskou radou pre kultúru.

Významné reformy sa udiali podľa kardinála v oblasti vatikánskych financií. Patrí medzi ne zriadenie nových ekonomických inštitúcií. Finančná a ekonomická sféra vo Vatikáne je v súčasnosti predmetom veľkého záujmu médií, vzhľadom na sériu škandálov, ktoré ňou za posledných dvanásť rokov otriasli.

Podľa neoficiálnych informačných únikov do médií, ktoré pochádzajú pravdepodobne z prostredia kúrie, bude po reforme najdôležitejšou vatikánskou kongregáciou Kongregácia pre evanjelizáciu národov, ktorú v súčasnosti vedie filipínsky kardinál Luis Antonio Tagle. Ten je zasvätenými vatikanistami považovaný za najsilnejšieho kandidáta na nástupcu pápeža Františka vo Svätej stolici.

Podľa ďalších správ, ktoré v minulosti prenikli do médií, by mohla reforma kúrie obsahovať aj zrušenie niektorých kongregácií, či vytvorenie špeciálnych centrálnych dikastérií, v ktorých by boli širšie zastúpení, popri kardináloch, biskupoch a kňazoch aj laici a ktorým by vlastne administratívne podliehali aj biskupské konferencie a jednotliví biskupi.

Tento rok by mal ukázať, či išlo len o špekulácie alebo, či stojí Cirkev pred zásadnou zmenou vo forme riadenia. Pokiaľ by bola laickým členom administratívneho a správneho aparátu priznaná moc kontrolovať vysvätených biskupov, hodnotiť oprávnenosť ich krokov či ich dokonca odvolávať, tak by to bola v rámci cirkevných dejín novinka. Doterajšie snahy mocných laikov v tomto smere boli Cirkvou odmietané. Je otázne, kam až môže moc laikov v Cirkvi zájsť. Situácia, v ktorej niektorí laici chceli výrazne zasahovať do chodu Cirkvi tu bola už v stredoveku a vyústila do dlhotrvajúceho kompetenčného sporu, ktorý nesie názov – boj o investitúru.

BM

Zdroj: PCH24, Katholisch.de

PDF (formát pre tlač)