Agresívne feministky zodpovedné za násilnosti v Ríme a Vatikáne, polícia ich napokon umravnila

14. mája 2024   Krátke správy

Prejav pápeža Františka o poklese pôrodnosti sa v blízkosti Vatikánu a v Ríme rozhodli narušiť agresívne ľavicové feministky, ktoré aj prenikli do koncertnej sály Santa Cecilia na Via della Conciliacione, kde talianska ministerka Eugenia Roccellová (rodina, pôrodnosť). Počas potýčiek medzi políciou a demonštrantmi došlo k zraneniu dvoch policajtov a niekoľkých demonštrantov.

Premotivované agresívne feministky prenikli do koncertnej sály Santa Cecilia v blízkosti Vatikánu. Počas prejavu ministerky vrešťali „Hanba“ a „Žena rozhoduje o svojom tele“.

Tu mi však prosím dovoľte jednoduchú logickú vsuvku. Ako hovorí jeden z mojich cynických priateľov (naozaj nepekne) na adresu feministiek: „Áno, agresívna feministická aktivistka má rozhodne to najsvätejšie právo rozhodovať o svojom tele. Keď chce, môže venovať k transplantácii svoje obličky, pľúca, srdce, pečeň, slezinu (čím skôr a čo najväčšom množstve, tým lepšie), čo len chce – s výnimkou mozgu –, lebo mozog nemá. Na vnútornej časti temena lebky má agresívna feministka kostený háčik, na ktorom má zavesenú miechu a takisto by nemala vo vlastnom záujme darovať do zberných surovín drôt, čo jej vedie naprieč lebkou, pretože bez tohto drôtu jej odpadnú obe uši.“

Čo sa týka práva rozhodovať o nenarodenom dieťati v prenatálnom štádiu – tu je jeden problém. Z genetického hľadiska veľmi zjednodušene povedané – 50 % z tohto dieťaťa vzniklo vďaka otcovi, 50 % vďaka matke, takže, odhliadnuc od toho, že dieťa v matkinej maternici je samostatný ľudský jedinec, celkom určite nejde o ženské telo a tak „pro-choice“ feministka teda nemá právo rozhodovať o živote dieťaťa.

No a čo sa týka vrešťania agresívnych feministiek na tému „Moje telo, moja voľba“, každému, kto dokáže logicky myslieť, je zrejmé, že tak ako prenajímateľ bytu nemá žiadne právo na život nájomníka, ktorý u neho dočasne býva, rovnako ani „pro-choice“ feministka nemá právo rozhodovať o živote dieťaťa, ktoré v jej maternici žije len dočasne – od počatia do pôrodu.

Ale aby sme sa vrátili k akcii vyššie. Agresívne feministky (vo Villa Cecilia v počte asi 20 aktivistiek) vrešťali tak nahlas, že to Eugenia Roccellová vzdala a odišla z pódia. Podujatie pritom zorganizoval región Lazio, zastrešujúci prevažne katolícke rodinné združenia. Ak by si však usporiadateľ objednal normálnu bezpečnostnú službu, ktorá by netrpela sentimentom voči feministkám, tak by sa feministické „ovulofašistky“ na akciu jednoducho nedostali. Reagovať mohli aj policajti a ochranka, a keďže nereagovali, možno išlo o nejakú dohodu ohľadom feministickej PR akcie, aby sa mohli feministky opäť zviditeľniť.

Viacerí predstavitelia talianskej vlády vrátane premiérky Giorgie Meloniovej však následne ostro odsúdili narušenie slobodnej diskusie. Taliansky prezident Sergio Mattarella zavolal ministerke Rocellovej ešte v ten istý deň a ubezpečil ju o svojej podpore.

Nepokoje sa potom rozšírili aj uliciach Ríma, v blízkosti Vatikánu. Demonštranti sa snažili preniknúť z Ríma na územie Vatikánu, čomu však zabránili policajti, pretože feministky chceli hlukom narušiť aj prejav pápeža Františka, ktorý má samozrejme oveľa väčší mediálny výtlak ako Eugenia Rocellová. Talianska polícia následne použila štíty, obušky a slzný plyn, takže napokon pomerne rýchlo dostala celú situáciu pod kontrolu.

– Feministka, nebinárny, hetero či gej,
dávaj pozor na policajný obušok či slzotvorný sprej…“

BK

Zdroj: Kathnet, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)