Rýchlokurz pokrokovej, zodpovednej, proeurópskej a demokratickej kresťanskej žurnalistiky na Hanusových dňoch v Ružomberku

14. mája 2024   Krátke správy

Známe progresívne fokolarínske médium Nové Mesto – Otvorení rozhovoru, odnož vydavateľstva rovnakého mena, ktoré sa angažovalo aj na poli progresívnej katolíckej sexuálnej výchovy:

https://christianitas.sk/bulvar-informuje-o-zakaze-knihy-od-arcibiskupa-oroscha/

https://christianitas.sk/komisia-kbs-zamietla-knihu-laske-sa-treba-ucit/

https://christianitas.sk/kontroverznu-knihu-o-sexualnej-vychove-biskupi-najprv-odmietli-teraz-ju-zase-povolili/

ako aj v boji za LGBT ideológiu:

https://christianitas.sk/fokolarinsky-casopis-nove-mesto-sa-rozhorcuje-nad-homofobnymi-a-xenofobnymi-vyrokmi-ministerky-kultury-lgbt-propaganda-mu-neprekaza/

a z ktorého duchovnej liahne pochádza aj súčasná hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska, Katarína Jančišinová, nás najnovšie vyškolilo ohľadom autentickej kresťanskej žurnalistiky. Táto téma dominovala aj diskusii s názvom Potrebujeme kresťanských novinárov?, ktorá bola súčasťou prvých detašovaných Hanusových dní v Ružomberku.

Moderátor Jaroslav Barborák, ako píše portál Nové Mesto a jeho autorka Mária Kostyálová, „z pozície veriaceho novinára v sekulárnom médiu konštatoval, že rozhodujúcim kritériom pri hodnotení novinára by nemala byť viera, ale profesionalita“, čím vyvolal zmätok v našich hlavách, keďže doteraz sme považovali vernosť viere za základné kritérium rozpoznania kresťanského, resp. katolíckeho novinára. Dilema je totiž nasledovná: ak je rozhodujúcim kritériom profesionalita, tak nutne musí dať katolík prednosť zručnému a profesionálnemu agnostikovi, pred čaptavým a neprofesionálnym katolíkom. Z toho by vyplývalo, že katolícke názory nie sú v žurnalistike pri kresťanskom novinárovi smerodajné. Čomu by teda podľa kritérií Nového Mesta a Hanusových dní mal obetovať svoje sily a zápal skutočný kresťanský novinár? Moderátor Barborák nás zasvätil do svojej žurnalistickej zdatnosti (virtus):

„My žurnalisti by sme mali byť v prvom rade profesionáli, či už v službe ochrany demokracie, alebo hodnôt (dúfame, že európskych; pozn. red.). Cnosti ako láska, milosrdenstvo, spravodlivosť by mali byť pre ostrieľaného žurnalistu „len“ (!) nadstavbou.“ Kresťanské médiá podľa neho v tomto smere ťahajú za kratší koniec.“

Podľa profesorky z Katolíckej univerzity Terézie Rončákovej je základom kresťanskej žurnalistiky – dialóg. Ako inak:

„Zároveň sa podľa nej kresťanská morálka nevyhnutne pretaví do spôsobu, akým kresťanský novinár pracuje s respondentom. Či s ním skutočne vstupuje do dialógu alebo sa ho snaží svojimi otázkami pritlačiť k stene a z jeho odpovedí vyťažiť pútavý titulok. Toto je cesta, ktorú razí agresívna žurnalistika, ktorá je dnes bežnou praxou v mnohých redakciách.“

Z toho môžeme usudzovať, že „agresívne“ informovanie o bludnosti a zvrátenosti nejakého sekulárneho zmýšľania a ideológie, či dokonca snaha vyvrátiť očividné bludy, ktoré sú v rozpore s učením Cirkvi, by sme si mali odpustiť, pretože je to dôkaz neprofesionality. Chudáci Louis Veuilot, Rivarol, Hilaire Belloc, G. K. Chesterton, alebo z nášho regiónu Karl Kraus, Erik von Kuehnelt-Leddihn, Jaroslav Durych, Karol Sidor či Andrej Hlinka… Keby tak tušili, že sú neprofesionálni… Či by vôbec obťažovali svet svojou čaptavou a agresívnou žurnalistikou?

Avšak čo tam po tmároch, napred sa ísť musí… Ivo Novák z Rádia Lumen sa podľa portálu Nové Mesto domnieva, že „výzvou je pretavovať kresťanské hodnoty do mediálneho prostredia tak, aby boli aj pre sekulárny svet atraktívne“.

A ako, darí sa? Funguje to? Neustále nám stúpa počet katolíkov, motivovaných všadeprítomnou „atraktívnou“ formou prezentácie kresťanských hodnôt? Ak nie, potom si ale musíme položiť základnú otázku: Oplatí sa obetovať jednoznačnosť a jasnosť katolíckych postojov v prospech neefektívnej a nefunkčnej koncepcie?

Profesorka Terézia Rončáková však neváha a razantne rozbíja našu nedialogickú koncepciu. Porovnáva kriticky kresťanov s ich sekulárnou protistranou a konštatuje, že len kresťania majú tendenciu neustále ochraňovať svoje hodnoty. Takto o tom píše Nové Mesto:

„Kresťania sa často stavajú do roly tých, ktorí si musia ochrániť svoje hodnoty pred sekulárnym svetom. Podľa štúdie, ktorú vypracovala Rončáková, sa tento naratív odráža aj v žurnalistike, kde kresťania vystupujú ako tí, ktorí sa len bránia a píšu petície.

Pritom je zaujímavé, že druhá strana túto tendenciu nemá. Sú tu však aj takí, ktorí majú charizmu láskavejšieho dialogickejšieho prístupu. „Problém nastáva, keď na seba rôzne strany začnú štekať, kto je viac liberálny či konzervatívny a kto sa spreneveril kresťanským hodnotám.“

Aha, takže oni sa kresťania len „stavajú“ do roly tých, ktorí si musia brániť svoje hodnoty? V skutočnosti na to nemajú racionálny dôvod? Nikto tu na naše hodnoty neútočí?

Opačná strana má, podľa profesorky, zdá sa, viac rozumu – ona túto „tendenciu“ nemá. Prečo asi? Nebude to náhodou tým, že jej liberálne, sekulárne, progresívne a neomarxistické gebuziny sú v súčasnosti posvätnými ideologickými kravami Západu? Rovnako podľa nej nemá zmysel „štekať“ na seba navzájom, kto sa viac spreneveril „kresťanským hodnotám“. A kvôli čomu teda máme štekať? Zrejme kvôli európskym, liberálno demokratickým, slušno-ľudským hodnotám (vrátane garancie LGBT a potratov), za ktoré máme neochvejne bojovať, ako to robia správni kresťanskí liberáli. Alebo v boji s tzv. korupciou a mafiou? Tam sa už smie „štekať“? Boh a Cirkev za to nestoja? To je niečo vedľajšie? Alebo najlepšie – vôbec neštekať, niekto by sa mohol uraziť a cítiť sa dotknutý…

No a ešte trochu liberálno-kresťanského žurnalistického pokrytectva, v ktorom sa dozvedáme, že Pochod za život vlastne nie je „proti potratom“:

„Podľa Nováka sa katolícke médiá dostávajú do obrannej pozície aj preto, že prestávajú byť tými, ktoré prinášajú nové témy. Ako príklad uviedol blížiaci sa Pochod za život, ktorý dostáva často nálepku akcie proti potratom.“

A „za“ čo je teda potom vlastne tá „akcia“? Za „život“? Nuž ale, kto vám otvorene povie, že je proti životu? Nikto, ani Čikatilo, Jack Rozparovač a Modrofúz nie. Takže, kto tam vlastne na tú „akciu“ potom nemôže prísť? Vrátane Joea Bidena, Emannuela Macrona, Zuzany Čaputovej a Jany Bittó Cigánikovej? Chcete niekto snáď tvrdiť, že oni sú proti životu?

Takže, ako ďalej? No predsa ako vo filme Biela pani: zásadovo, ale takticky! A predovšetkým – s dialógom! Todos, todos, todos:

„Barborák upozornil, že pri vstupovaní do dialógu s opozičným myšlienkovým táborom by sme v prvom rade nemali strácať zo zreteľa konkrétneho človeka s jeho príbehom. „Ak niekto dostal do vienka (!!!) inú orientáciu, nemal by som ho vnímať ako toho, kto je podmanený ideológiou a nemá svoje práva. Títo ľudia sú tu a nemôžeme si pred nimi zatvárať oči. Zároveň zdôraznil, že ako kresťania si musíme uvedomiť, že žijeme v pluralitnej spoločnosti, v ktorej musíme (!) prijímať zákony, ktoré budú platiť pre celú spoločnosť (zrejme nejaké nové prikázanie a magistérium, ktoré ruší Sylabus Pia IX., ako aj magistérium Leva XIII., Pia X., Pia XI. a Pia XII.), nielen pre nás.

„Keď hovoríme o katolíckych princípoch, tie viažu katolíkov. Nemôžeme nimi viazať aj ostatných. (Nové magistérium sa očividne úspešne rozvíja. Podľa tejto logiky: keď hovoríme o „európskych hodnotách“, tie viažu len vyznávačov európskych hodnôt. Ergo, EÚ nimi nemôže viazať ostatných? Ako to potom, že ich masívne nanucuje formou zákona?; pozn. red.) Môže to byť pozvanie, ale nie zaväzovanie. Musíme rešpektovať ich vnútornú slobodu.“ (Olala, vnútorná sloboda… Napríklad pri očkovaní, testovaní a nosení rúška?; pozn. red.) Ako kresťania vychádzame z daru viery, ktorý však nie každý dostal, a tento fakt podľa neho musíme rešpektovať.

(No ale potom by ste mali rešpektovať, že nie každý dostal dar chápania blahodarnosti pandemických opatrení a zrušených omší. Zohľadnili ste to? Nenútili ste nikoho, aby sa prispôsobil tomu, čo ste považovali za pravdu?; pozn. red.)

Podľa Nováka vzniká problém vtedy, ak novinári zo sekulárnej spoločnosti prestanú rešpektovať, že žijú v spoločnosti sekulárnej, a snažia sa o vytvorenie spoločnosti ideologickej.“

Takže cieľom je sekulárna spoločnosť a problém vzniká až vtedy, keď ju niekto nerešpektuje? Nebola cieľom Cirkvi až do roku 1962 kresťanská spoločnosť? A nie je náhodou vytváranie „ideologickej spoločnosti“ len logickým dôsledkom absencie náboženskej spoločnosti, ku ktorej každá ľudská spoločnosť chtiac či nechtiac automaticky smeruje? V tom prípade by bolo asi rozumnejšie presadzovať, ako Cirkev činí po stáročia, spoločnosť založenú na pravom náboženstve. Ušetrilo by nám to množstvo času.

A prečože slušným kresťanským žurnalistom prekáža, keď sú sekulárni novinári agresívni? Možno by ste mysleli, že kvôli poznaniu, že kresťanstvo má ako pravé náboženstvo exkluzívny nárok na ochranu. To sa však mýlite. Ide o to, aby nevznikali zlé alternatívne médiá:

„Je to pekne vidieť na tom, že na témy, ktoré sú citlivé pre veriacich, prestávajú hľadieť kriticky a presadzujú len jeden uhol pohľadu. „To potom vytvára podhubie pre vznik alternatívnych médií, ktoré si razia vlastnú cestu,“ vyjadril svoje presvedčenie Novák.“ (Čo majú liberáli proti vlastnej ceste? Veď by ju mali v pluralitnej spoločnosti vítať, nie?; pozn. red.)

Na záver si položme otázku: Dočkáme sa konečne úsvitu slušnej a profesionálnej kresťanskej žurnalistiky?

„Novák však vidí v tomto smere na Slovensku posun vďaka generačnej výmene: „Určite by sa inak o tejto téme rozprávalo s biskupom Františkom Trstenským a úplne inak s emeritným arcibiskupom Jánom Babjakom, ktorý vychádza z iného cirkevného kontextu.“ (Takže každý žijeme v rôznych cirkevných kontextoch? To je tá kýžená jednota?; pozn. red.)

Dočkáme…

BM

Zdroj: Nové Mesto – Otvorení rozhovoru, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)