Výsledky Synodálnej cesty v Rakúsku: Veriaci aj biskupi chcú ženy diakonky. Ak nebudú, Cirkev v 21. storočí zlyhá. Vyzerá to stále „nádejnejšie“… -

Výsledky Synodálnej cesty v Rakúsku: Veriaci aj biskupi chcú ženy diakonky. Ak nebudú, Cirkev v 21. storočí zlyhá. Vyzerá to stále „nádejnejšie“…


17. mája 2024
  Krátke správy

V stredu zverejnila Rakúska biskupská konferencia výsledky synodálneho putovania a bádania v rakúskej cirkvi, ktoré majú byť podkladom pre rakúskych delegátov na októbrovom pokračovaní Synody o synodalite v Ríme. Okruhy, nad ktorými sa zamýšľali rakúski synodálnici predovšetkým, ako uvádzajú, boli nasledovné: postavenie žien v Cirkvi, väčšia účasť v Cirkvi a misijná orientácia Cirkvi.

Ilustračný obrázok, zdroj: pexels.com

Správa z rakúskeho synodálneho putovania bola v deň zverejnenia zaslaná do Vatikánu. Zverejnené výsledky ukazujú, že najvyššou prioritou bola téma „ženy v živote Cirkvi“. V rámci diskusie na túto tému a v hľadaní jej riešenia dospela väčšina účastníkov k rozhodnutiu, že ženy by mali mať možnosť stať sa diakonkami. Značná časť účastníkov sa dožadovala aj ženského kňazstva, avšak v súčasnosti je progresívna saláma rozbalená len po čiarku s názvom „ženský diakonát“, a tak si zrejme budú musieť zástancovia ženského kňazstva počkať, kým sa saláma dokrája po značku „ženské kňazstvo“.

https://www.bischofskonferenz.at/dl/knOnJmoJLKNoJqx4KJKJKJKLOokm/Oesterreichbericht_Synodaler_Prozess_2024-05_V2_pdf

V správe Rakúskej biskupskej konferencie sa uvádza:

Mimoriadny význam pre to, aby sme boli dôveryhodným spoločenstvom v misii, pochádza zo spätnej väzby na ženskú otázku“. V rakúskej cirkvi sú dobré skúsenosti so ženami na cirkevných riadiacich pozíciach, ale zdá sa, že toto je len čiastočná odpoveď. Pokiaľ táto otázka nebude komplexne vyriešená, hrozí obrovská strata dôveryhodnosti Cirkvi a v súvislosti s tým masívne ohrozenie jej poslania.“

Niekto by mohol mať pri čítaní textu dojem, že rakúska cirkev sa teší medzi pospolitým obyvateľstvom širokej podpore, vysokej miere dôveryhodnosti a kostoly sú do prasknutia preplnené, takže treba rýchlo niečo robiť, aby sa to nezmenilo. V skutočnosti je však Rakúsko krajinou (spolu s Nemeckom a Švajčiarskom) s najrýchlejším úbytkom veriacich katolíkov v Európe, ak nie vo svete. Evidentne tomu nezabránili ani všetky inovácie typu: požehnávanie homo-párov, feminizácia, moderné omše, tolerancia atď. Prečo by sa to malo zmeniť práve kvôli absurdnému ženskému diakonátu? Synodálnici to však vidia inak:

Zatiaľ čo o ženskom kňazstve sa diskutuje len sporadicky, existuje silný hlas podporovaný väčšinou v diecézach (vrátane správcov diecéz) za prijatie žien do diakonátu. Ten hovorí, že misijné poslanie Cirkvi vo svete môže byť ohrozené, pretože v súčasnosti nie je možné, žeby ženy posilnené sviatostným svätením mohli robiť to, čo žijú. Tak ako raná kresťanská komunita uznala v Skutkoch apoštolských 6, že existuje jedna misia, aj dnes si uvedomujeme, že Cirkev potrebuje otvoriť ženám aktuálnu (novú) službu, tú službu, ktorá sa sviatostne odovzdáva vkladaním rúk, aby mohla Cirkev v 21. storočí primerane plniť svoje poslanie. Každý, kto pracuje na Pánovej vinici, potrebuje aj náradie na sviatostný úkon k tomu.

Zvýrazňujeme pre tých čitateľov, ktorí nás v ošiali nevysvetliteľného optimizmu neustále presviedčajú, že pod ženským diakonátom nemyslia jeho propagátori svätenie, ale len akési „ustanovenie“. Pokiaľ už ich nepresvedčí ani slovné spojenie „sviatostné odovzdávanie vkladaním rúk“, tak potom môžeme len zvolať „veľká je vaša viera“.

A čo ďalej píšu rakúski, a pre Synodu určite vzhľadom na ešte stále výbornú kondíciu nemeckojazyčných cirkevných financií, určite vplyvní synodálnici? Čítajme a učme sa:

Otvorenie diakonátu ženám sa v línii II. vatikánskeho koncilu potvrdzuje dvoma spôsobmi:

Na jednej strane preto, že záväzok k rovnakým právam pre ženy aj v rámci Cirkvi predstavuje znamenie doby, ktoré, teologicky premietnuté, musí viesť k rozhodnutiam o povolaní do ordinovaného úradu (porov. Gaudium et spes 8, 9, 29, 52). Na druhej strane podľa LG 28 a 29, aby starý cirkevný význam diakonátu ako služby pokračoval. A pretože obsah tejto služby dnes už zahŕňa ženy aj mužov, je načase, a to aj z hľadiska oficiálnej teológie a sviatostnej teológie ctiť a otvárať stály diakonát v rámci jedného Ordo pre ženy a mužov.

Opäť zvýrazňujeme pre už zmienených čitateľov. A ešte posledný klinec do ich teologicko-optimistickej rakvy:

Na základe teologicky správneho základného rozhodnutia, by tak mohlo dôjsť k zodpovedajúcej úprave kánonického práva. V dôsledku toho by bolo možné vidieť a skúmať povolania žien, ponúkať školenia a ženy v miestnych cirkvách vysvätiť do sviatostného diakonátu.“

No a už len trochu tej obligátnej ľavicovo-cirkevnej omáčky v duchu Teológie oslobodenia na záver:

Aj takýto krok by mohol prispieť k celosvetovému záväzku Cirkvi v boji proti chudobe a diskriminácii. Ak by sa to podarilo, bola by tiež Cirkev menej podozrievaná, že je zodpovedná prostredníctvom svojich štruktúr za znevýhodňovanie a diskrimináciu žien. Toto by sa tiež považovalo za znak toho, že Cirkev posilňuje a získava na dôveryhodnosti v dôležitých a sledovaných (kým sledovaných?!, pozn. red.)oblastiach svojho poslania.“

Takže tu máme program „poslania Cirkvi“ na 21. storočie: boj proti chudobe a diskriminácii. Obracanie na vieru a spása duší je už asi len buržoázno-feudálnym prežitkom…

BM

Zdroj: bischofkonferenz.at, Katholisch.at, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Sv. Benno z Meissenu, biskup a apoštol polabských Srbov

Duch Svätý nás posilňuje a teší

Protirečenia ľavicovo-liberálneho myslenia alebo Hitparáda slniečkárskej hlúposti

Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, VI. časť