Mohla by byť Edita Steinová vyhlásená za ďalšiu Učiteľku Cirkvi? -

Mohla by byť Edita Steinová vyhlásená za ďalšiu Učiteľku Cirkvi?


7. mája 2024
  Krátke správy

Edita Steinová by mohla byť vyhlásená za učiteľku Cirkvi, a to na základe petície generálneho predstaveného karmelitánov, otca Miguela Marqueza Calleho. Svätica bola umučená v roku 1942 Osvienčime.

Známa aj pod náboženským menom sv. Terézia Benedikta z Kríža, by sa tak mohla stať piatou ženou, ktorá by bola vyhlásená za Učiteľku Cirkvi za svoju prácu na teologickom poli, ako aj v oblasti morálneho života katolíckej Cirkvi.

sv. Terézia Benedikta z Kríža, rodným menom Edita Steinová
zdroj: wikimedia commons

Karmelitáni prvýkrát založili medzinárodnú komisiu na zhromaždenie potrebnej dokumentácie, ktorú Vatikán požadoval už v roku 2022, kedy si pripomínali 100. výročie krstu Edity Steinovej a a 80. výročie jej mučeníckej smrti. Titul „doctor veritatis“ jej chcú udeliť kvôli jej neúnavnému intelektuálnemu a duchovnému hľadaniu pravdy, ktorú po svojej katolíckej konverzii uznala v osobe Ježiša Krista.

Edita Steinová sa narodila v roku 1891 v židovskej rodine v dnešnom Vroclave na juhozápade Poľska. Mesto bolo vtedy známe ako Breslau a nachádzalo sa v Nemeckej ríši. V roku 1911 začala študovať na vroclavskej univerzite germanistiku a históriu, od roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. Počas I. svetovej vojny spoznala i Maxa Schellera a Romana Ingardena, ktorí jej ponúkli nový pohľad na vieru.

Zásadný obrat v jej živote nastal počas prázdnin roku 1921. Pri čítaní autobiografie sv. Terézie z Avily prežila vnútornú konverziu. 1. januára 1922 prijala krst a vstúpila do katolíckej Cirkvi. Krátko nato zanechala miesto asistentky u Husserla a začala vyučovať na dievčenskej škole sestier dominikánok v Speyeri.

Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde (Quaestiones disputatae de veritate) sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. Medzi rokmi 1927 – 1933 udržiavala čulé kontakty s benediktínskym opátstvom v Beurone. V roku 1932 začala ako docentka prednášať na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky (Das Deutsche Institut für wissenschaftliche Pädagogik) v Münsteri, ale po nástupe nacistického režimu roku 1933 musela miesto opustiť. Krátko nato napísala list pápežovi Piovi XI., aby Vatikán neprehliadal perzekúcie Židov a katolíkov, ktoré sa dejú v hitlerovskom Nemecku.

V roku 1934 vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta z Kríža (toto meno malo i symbolický význam „Terézia, požehnaná skrze kríž“). Tu napísala svoju metafyzickú prácu Časné a večné Bytie (Endliches und ewiges Sein), v ktorej sa pokúsila o syntézu tomistickej filozofie a Husserlovej fenomenológie.

Roku 1938 zložila večné sľuby, ale ešte v tom istom roku, 31. decembra, kvôli silnejúcemu útlaku židovského obyvateľstva odišla do kláštora v holandskom Echte. Tu pracovala na štúdii o sv. Jánovi z Kríža s názvom Veda kríža (Kreuzeswissenschaft). V roku 1940 Hitler obsadil i Holandsko a i tu začalo prenasledovanie židovského obyvateľstva. V nedeľu 2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim II – Brzezinka), kde zomrela 9. augusta 1942.

Edith Steinová sa stala prvou kanonizovanou osobou židovského pôvodu. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 1. mája 1987 v Kolíne nad Rýnom. Ten istý pápež ju v nedeľu 11. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy.

Edita Steinová po svojom obrátení napísala: „Každý kto hľadá pravdu, hľadá Boha, či už si je toho vedomý, alebo nie.“

BK

Zdroj: CNA, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Mária Magdaléna de’ Pazzi, panna a rehoľníčka

O Matke nášho Vykupiteľa

Sexualita ako subjektívny zážitok alebo ako súčasť objektívneho poriadku? O dvoch nezmysloch súčasnej liberálnej feministickej teológie

Seriál o spovedi a sviatosti pokánia podľa knihy biskupa Louisa Gastona de Ségur „Spoveď“, II. časť