Biskup Judák: „Bez nedele nemôžeme žiť!“
15. júna 2020
Krátke správy
Mons. Viliam Judák napísal svojim veriacim Nitrianskej diecézy pastiersky list, v ktorom sa zaoberá post-pandemickým obdobím. Prečítajte si najdôležitejšie časti tohto listu:
Avšak
každá nemoc má aj svoju hlbšiu – duchovnú stránku. Mnohí hovoríte o tomto čase
ako o období, ktoré nás preverilo, ale aj prehĺbilo navzájom. Tento neutešený
stav v každom prípade ukázal našu zraniteľnosť. Najmä vtedy, keď sa vo svojom
šialenstve, pri realizovaní svojich často egoistických plánov, neúnavne ženieme
vpred v presvedčení, že každý môže žiť a konať podľa svojich predstáv, bez
ohľadu na druhých. Sme dnes azda zrelší pochopiť a prijať, že život bez obety,
lásky, duchovna a vzájomnej pomoci je málo ľudský. Pochopili sme, azda aspoň
čiastočne, že v kritickom čase neexistovali žiadne rozdiely a žiadne hranice
medzi postihnutými.
Mnohí ste takto prichádzali do kostolov a prejavovali ste túžbu po sviatostiach, najmä Eucharistii, čo bolo pre mnohých kňazov veľkým povzbudením. V mnohých kňazoch sa rozhorelo srdce dobrého pastiera, opisuje v dnešnom evanjeliu sv. Matúš: „Keď Ježiš videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera“ (Mt 9, 36). A tak sa pastierska láska začala prejavovať aj digitálnou aktivitou, čím sa naše chrámy mohli, v istom zmysle, premiestniť do Vašich rodinných spoločenstiev.
Prenosy svätých omší túto stratu zmiernili, účasť veriacich však nahradiť nemohli. Boh nás stvoril ako telo a dušu. Boh viditeľne sprevádza svoj ľud na ceste spásy. Ježiš, Boží Syn, sa stal človekom a my veríme vo vzkriesenie tela. Nestačí byť veriacimi len v pocitoch, v klamnom presvedčení, že k stretnutiu s Bohom nepotrebujem ani Cirkev ani kostol. Nestačí len privátna forma zbožnosti na vlastnú podobu. My nie sme platonickí idealisti, preto nemôžeme plnohodnotne sledovať svätú omšu z obývačky nášho bytu, okrem mimoriadnych okolností. Ani v čase krízy to nebolo plnohodnotné, ale maximálne možné, a to je veľký rozdiel.Telesná blízkosť sa nemôže nahradiť digitálnou blízkosťou. Autentická liturgia vyžaduje reálne prítomný ľud, zhromaždenie.
Sine dominico non possumus! – „Bez nedele nemôžeme žiť!“ – takto to odvážne vyznali kresťania z Abiteny v dnešnom Tunise v roku 304, keď boli prepadnutí vojakmi počas nedeľného slávenia Eucharistie, ktorá bola zakázaná cisárom Diokleciánom. Pevne sa pridŕžali slávenia nedeľnej svätej omše, hoci vedeli, že im za to hrozil trest smrti. Pre týchto kresťanov nebolo slávenie nedele iba príkazom, ale naozaj vnútornou túžbou po spoločenstve so Zmŕtvychvstalým Pánom a navzájom.
Preto prosím všetkých, ale najmä Vás milí rodičia, aby ste si uvedomili veľkú zodpovednosť, aby ste formovali svoje deti odmalička v tomto smere a s nimi prichádzali na svätú omšu. Tak, ako všetko robíme preto, aby sme zabránili šíreniu nemoci, konajme dôsledne aj všetko preto, aby nás nehubil vírus hriechu v duši, ktorý deformuje naše srdce, zatemňuje myslenie a do života vnáša sebectvo i bezcitnosť. Živme sa často pokrmom, ktorým je Ježiš Kristus – živý chlieb v Eucharistii – na našej životnej ceste do večnosti. Buďme tak novými ľuďmi: nedeľnými a eucharistickými!
MV
