Bazilika Santa Maria di Collemagio, svedok abdikácie dvoch pápežov

Branislav Krasnovský
10. septembra 2021   Cirkev

Krátka história abdikácie pápežov

Bazilika Santa Maria di Collemagio, nachádzajúca sa v blízkosti talianskeho mesta L´Aquila v stredotalianskom regióne Abruzzo, má v katolíckom svete osobité miesto, pretože je jedinou bazilikou mimo Ríma, kde sa uskutočnila intronizácia pápeža a v tomto meste sa takisto uzákonil postup pápežskej abdikácie, podľa ktorého abdikoval aj pápež Benedikt XVI.

Pri zrode baziliky stál pustovník Pietro Angelari de Morrone, zakladateľ rádu celestínov, ktorý sa neskôr v roku 1294 stal pápežom Celestínom V. Keďže bol jednoduchým pustovníkom, necítil sa v pápežskom úrade dobre a po približne štyroch mesiacoch zo svojej pápežskej funkcie pod nátlakom abdikoval.

Celestíni (lat. Congregatio Coelestinorum, Ordo Coelestinensium), pôvodne pustovníci sv. Damiána, alebo bratia sv. Ducha vychádzali z benediktínskej tradície. Aj heslo majú rovnaké, ako benediktíni (Ora et labora).

Pustovník Pietro z Morrone, teda sv. Celestín V., podľa katolíckej tradície v roku 1254 vytvoril v abruzzských horách prvú pustovňu celestínov. Drvivá väčšina celestínov bola francúzskeho a talianskeho pôvodu, v 18. storočí však členovia rádu vymreli a rád úplne zanikol. Mnohí sú presvedčení, že sa tak stalo v dôsledku rozhodnutia nešťastného pápeža Celestína V. vzdať sa pápežského úradu.

V roku 2009, krátko po ničivom zemetrasení, ktoré postihlo celý región Abruzzo, navštívil mesto a pustovňu pápež Benedikt XVI., aby vyjadril svoju blízkosť ľuďom, ktorých zemetrasenie poškodilo, a ktorí stratili pri zemetrasení svojich blízkych. Navštívil aj baziliku Santa Maria di Collemagio a položil na hrob pápeža Celestína V. svoje pallium (symbol pápežského úradu), toto gesto mnohých zaujalo.

O štyri roky neskôr, v roku 2013 totiž pápež Benedikt XVI. odstúpil z pápežského úradu a ľudia si spomenuli na položené pallium na hrobe pápeža Celestína V., ktorý takisto abdikoval na svoju funkciu. Dodatočne začali gesto Benedikta XVI. z roku 2009 vnímať ako znamenie, že sa pripravoval, pod tlakom, k abdikácii. Okrem toho, pri abdikácii Benedikt XVI. vychádzal z postupov, ktoré uzreli svetlo sveta práve za pápeža Celestína V.

V cirkevnej histórii abdikovalo niekoľko pápežov, väčšinou pod nátlakom vyvíjaným voči ich osobám. Do tohto zoznamu pápežov sa zaraďuje svätý Poncián (230 – 235), svätý Marcellino (296 – 304), pápež Liberius (352 – 366), Ján XVIII. (1004 – 1009), Benedikt V. (964, po cca dvoch mesiacoch), Benedikt IX. (1032 – 1048), Gregor VI. (1045 – 1046), sv. Celestín V. (1294, po piatich mesiacoch), Gregor XII. (1406 – 1415) a pápež Benedikt XVI. (2005 – 2013).

Pápež Celestín V. túžil po tichu svojej pustovníckej cely

Ako už bolo spomenuté, Pietro Angelari da Murrone (1209 – 1296), neskôr pápež Celestín V, žil v mladosti ako pustovník na hore Morrone v blízkosti dnešného mesta Sulmona v provincii Abruzzo a bol zakladateľom rádu celestínov.

V roku 1274 cestoval pustovník Pietro Angelari da Murrone zo svojej pustovne cez mesto L’Aquila do Francúzska, pretože bol kvôli svojej veľmi dobrej povesti pozvaný na II. lyonský koncil. Koncil zvolal pápež bl. Gregor X. (1271 – 1276).

Koncil sa zaoberal štyrmi dôležitými otázkami: 1. ukončenie východnej schizmy, 2. vytvorenie únie s východnými cirkvami, 3. organizácia novej križiackej výpravy do Svätej zeme, kde sa ocitli kresťania v nezávideniahodnej situácii, 4. reforma Cirkvi.

Koncil bol slávnostne otvorený v máji 1274, zúčastnilo sa ho 300 biskupov, 60 opátov a množstvo teológov a kňazov. Organizáciu kongresu pripravoval sv. Bonaventúra, známy taliansky františkánsky scholastik a teológ, pozvaný na kongres bol aj Učiteľ Cirkvi dominikán sv. Tomáš Akvinský.

Výsledky koncilu boli v stručnosti nasledovné: jednotu s Východom sa nepodarilo obnoviť, koncil rozhodol, že pápež sa bude voliť v konkláve, plánovaná križiacka výprava sa neuskutočnila, II. lyonský koncil schválil pôsobenie dominikánov a františkánov. Účastníci konfliktu sa vyjadrili aj k sporu o titul kráľa Svätej ríše rímskej, na ktorý si nárokoval Rudolf I. Habsburský i Alfonz X. Kastílsky (koncil podporil Habsburgovcov).

Pri ceste na koncil sa podľa tradície prisnil pustovníkovi Pietrovi Angelari da Murrone sen, v ktorom ho Panna Mária požiadala, aby na mieste, kde spal postavil na jej počesť kostol. V roku 1287 celestíni kúpili pozemok na okraji mesta L’Aquila a začali stavať kostol, budúcu baziliku Santa Maria di Collemagio.

V roku 1294 sa stal Pietro Angelari da Murrone pápežom, po takmer dvoch rokoch neúspešných snáh zvoliť nového pápeža. Jeho kandidatúru navrhol kardinál Latinus Malabranca a Pietro Angelari da Morrone, známy svojou svätou povesťou, sa stal prijateľným pre všetkých.

Do pustovne Pietra Angelariho v abruzzských horách následne zavítala rímska delegácia, aby Pietrovi Angelarimu oznámili, že bol zvolený za pápeža. Podľa známeho talianskeho básnika Petrarcu sa Pietro Angelari snažil utiecť, pretože považoval delegáciu za prelud diabla. Práve v malom kostolíku Santa Maria di Collemaggio sa Pietro Angelari stal pápežom Celestínom V. V histórii ide o jedinú intronizáciu pápeža mimo územia Ríma.

Nový pápež Celestín V. bol počas celého svojho krátkeho pontifikátu veľmi nešťastný. Bol pustovníkom, mužom modlitby a práce, mocenské intrigy medzi Karolom II. z Anjou, Colloniovcami a Orsiniovcami mu boli úplne cudzie, stále túžil vrátiť sa do svojej tichej pustovne k svojim druhom. Celestín V. sa preto, pod tlakom, vzdal svojej pápežskej funkcie; novým pápežom sa stal ctižiadostivý kardinál Benedetto Caetano, ako pápež Bonifác VIII. (1294 – 1303).

Keďže neapolskí veriaci, rovnako ako aj benediktíni a celestíni mali sv. Celestína V. v nesmiernej úcte a protestovali proti Bonifácovi VIII., ten uväznil sv. Celestína na hrade Fumone v Kampánii, kde v roku 1296 aj Celestín V. umrel. V roku 1313 pápež Klement V. (1305 – 1314) Celestína V. kanonizoval a v roku 1327 preniesli jeho ostatky práve do baziliky, ktorú nechal Celestín V. postaviť na príkaz Panny Márie.

Podľa prívržencov v stredoveku obľúbeného mystika, apokalyptika a mileniaristu Jochaima da Fiore (1135 – 1202), ich učiteľ Joachim da Fiore predpovedal pontifikát Celestína V., po jeho pontifikáte malo prísť k apokalyptickým udalostiam. Učenie Joachima da Fiore a jeho prívržencov katolícka Cirkev nakoniec odsúdila.

Veľmi kritický prístup k pápežovi zaujal známy taliansky básnik Dante Aligieri, autor svetoznámeho diela Božská komédia. Ten Celestína V. umiestnil do svojho literárneho pekla, kam umiestnil aj tých, ktorí sa z osobnej zbabelosti či ľahostajnosti nepostavili na stranu dobra. Keďže však pápež Klement V. (1305 – 1314) Celestína V. kanonizoval, je zrejmé, že Danteho kritika bola zbytočne tvrdá a neoprávnená.

Pápežovi sv. Celestínovi V. však môžeme byť vďační za to, že otvoril dokorán dvere odpustkom. Poskytol bez výnimky plnomocné odpustky všetkým, ktorí počas svojho života vykonali púť do baziliky Santa Maria di Collemagio, vyznali sa zo svojich hriechov a prijali Eucharistiu buď 28. alebo 29. augusta.

Pápež Bonifác VIII. sa nechal inšpirovať pápežom sv. Celestínom V. pri organizovaní pútí do Ríma, pri ktorých mohli veriaci takisto získať plnomocné odpustky, rovnako za predpokladu, že vykonali sviatosť pokánia a prijali Sväté prijímanie. Počas pontifikátu pápeža sv. Celestína V. sa tiež ustanovil právny postup pri abdikácii pápežov – v roku 2013 podľa tohto postupu abdikoval aj pápež Benedikt XVI.

Bazilika Santa Maria di Collemagio

Bazilika Santa Maria di Collemagio nie je v Taliansku architektonicky ničím zvláštnym výnimočná. Postavená bola v románskom slohu, v roku 1703 postihlo región Abruzzo silné zemetrasenie, pri ktorom sa bazilika značne poškodila. Zrútila sa aj časť steny mauzólea pápeža Celestína V., akoby zázrakom však ruiny nepoškodili sarkofág pápeža. Počas zemetrasenia sa zrútili v meste L´Aquilla aj oveľa známejšie a krajšie kostoly – SanDomenico a San Bernardino.

Následne baziliku reštaurovali v barokovom štýle, čo je raritou, pretože barokové úpravy tak nadväzujú priamo na románsky sloh, gotika úplne chýba.

V roku 1960 talianski reštaurátori začali odstraňovať barokové úpravy a baziliku obnovili v románskom štýle. Zo známejších umelcov sa na stavbe chrámu podieľal Giroamo Pittioni. Fasáda chrámu je zdobená geometrickými motívmi, v interiéri upútajú pozornosť maľby Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa.

Okolo baziliky sa v 20. storočí vybudovala pešia zóna a park, ktorý sa stal obľúbeným miestom oddychu a centrom kultúrneho diania. Baziliku každoročne navštívia státisíce turistov, katolíci využívajú možnosť, že pri návšteve baziliky je možné získať plnomocné odpustky aj dnes.

PDF (formát pre tlač)