Niger sa stal ďalšou africkou krajinou, ktorá kriminalizovala LGBT spôsob života, sexuálne akty a spoločenské aktivity

18. júna 2026   Aktuality   LGBT

Ako potvrdenie dlhodobo platných regionálnych noriem prijala vojenská vláda Nigeru nový trestný zákonník, ktorý výslovne kriminalizuje „akty LGBTQIA+“ a ktorý nadobudol účinnosť 11. júna tohto roku.

Zákon stanovuje trest odňatia slobody na päť až desať rokov spolu s peňažnou pokutou pre každého, kto „spácha alebo sa pokúsi spáchať nemravný alebo neprirodzený čin alebo praktizuje lesbické, homosexuálne, bisexuálne, transrodové, queer, intersexuálne alebo asexuálne (LGBTQIA+) akty“, uvádza znenie zákona citované agentúrou Associated Press (AP).

Ďalej stanovuje, že „rovnaký trest sa vzťahuje na osoby, ktoré uzavreli (homosexuálne) manželstvo ako úradné osoby, na svedkov údajných manželov, ako aj na osoby, ktoré dali súhlas na uzavretie manželstva, a na jeho organizátorov“.

Keďže susedný západoafrický Senegal prijal podobnú legislatívu už v marci, Niger sa zaradil k väčšine afrických štátov – približne 31 z 54 –, ktoré zachovávajú zákony proti homosexuálnym aktom, najmä v dôsledku všeobecne prijímaného morálneho a náboženského presvedčenia.

Niger, vnútrozemský štát s prevažne moslimským obyvateľstvom a kresťanskou menšinou tvoriacou približne 1 až 2 percentá populácie, susedí s Nigériou, Beninom, Burkinou Faso, Mali, Alžírskom, Líbyou a Čadom.

Vlani v septembri poslanci v Burkine Faso opätovne kriminalizovali homosexuálne akty a minulý mesiac schválila Ghana zákon kriminalizujúci propagáciu aktivít LGBTQ.

Afrika naďalej odoláva „degenerovanému“ LGBTQ+ imperializmu zo Západu

Tieto udalosti nadväzujú na dlhoročný odpor afrických krajín voči presadzovaniu LGBTQ agendy zo strany západných štátov, na čo opakovane upozorňujú aj katolícki biskupi v regióne. Napríklad vo vyhlásení z roku 2015 nigérijskí biskupi varovali, že „schválenie homosexuálnych zväzkov alebo manželstiev osôb rovnakého pohlavia bude mať zničujúce a škodlivé následky pre náš národ – Nigériu, pretože povedie k nevyhnutnému rozkladu rodiny a celej spoločnosti“.

Snahy Západu označili za „vytrvalé a nepretržité šírenie a globalizáciu homosexuálneho životného štýlu a za úsilie nanovo definovať manželstvo, čo predstavuje skreslený pohľad na ľudskú sexualitu, prichádzajúci najmä zo západného sveta“.

Biskupi vyzvali zákonodarcov, médiá, pedagógov a rodičov, aby chránili tradičné manželstvo ako „posvätný zväzok jedného muža a jednej ženy“.

V roku 2014, keď reagoval na nigérijský zákon zakazujúci manželstvá osôb rovnakého pohlavia, arcibiskup Ignatius Kaigama zablahoželal vláde zato, že odmietla „podľahnúť medzinárodnému degenerovanému tlaku na presadzovanie neetických a nemorálnych praktík zväzkov osôb rovnakého pohlavia a ďalších podobných nerestí“.

„Blahoželáme vám k tomuto odvážnemu a múdremu rozhodnutiu a modlíme sa, aby vás Boh aj naďalej požehnával, viedol a chránil vás i vašu vládu pred sprisahaním rozvinutého sveta, ktorého cieľom je urobiť z našej krajiny a nášho kontinentu skládku na šírenie všetkých nemorálnych praktík, ktoré v ich vlastných krajinách naďalej znehodnocujú Boží zámer s človekom v oblasti stvorenia a morálky,“ dodal.

V roku 2023 ugandský prezident Yoweri Museveni, ktorý stojí na čele krajiny s kresťanskou väčšinou, vyhlásil, že „Afrika by mala prevziať vedúcu úlohu pri záchrane sveta pred touto (LGBT) degeneráciou a úpadkom, ktoré sú pre ľudstvo skutočne veľmi nebezpečné“.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je manželstvo ustanovené samotným Bohom ako trvalé spoločenstvo jedného muža a jednej ženy otvorené odovzdávaniu života. Toto učenie nevyplýva iba z cirkevnej disciplíny, ale zo Svätého Písma, prirodzeného zákona a nepretržitej Tradície Cirkvi. Katolícka morálka preto odmieta homosexuálne skutky ako objektívne neusporiadané, pričom zároveň rozlišuje medzi sklonom človeka a jeho skutkami. Cirkev vždy učila, že každý človek má nezrušiteľnú dôstojnosť Božieho obrazu a zasluhuje si úctu, avšak táto úcta nemôže znamenať schvaľovanie konania odporujúceho Božiemu poriadku stvorenia.

Katolícka tradícia zároveň zdôrazňuje, že štát má právo a povinnosť chrániť prirodzenú rodinu ako základnú bunku spoločnosti. Spôsob, akým jednotlivé krajiny napĺňajú túto povinnosť prostredníctvom svojho trestného alebo občianskeho práva, je predmetom ich vlastného zákonodarstva a legitímnej politickej diskusie. Cirkev však predovšetkým trvá na tom, že evanjelizácia má byť vedená duchom pravdy, spravodlivosti a milosrdenstva. Cieľom kresťana nie je nenávisť voči hriešnikovi, ale jeho obrátenie a spása, pretože Kristus prišiel volať hriešnikov k pokániu, nie ich zatratiť.

A politickí a náboženskí predstavitelia afrických krajín tak evidentne činia. S láskou a jemne odmietajú tlak LGBT propagandy v duchu pravdy, spravodlivosti a milosrdenstva. A sú vždy pripravení odsúdeným delikventom po návrate z väzenia podať priateľskú ruku.

Súčasný vývoj v mnohých afrických krajinách zároveň ukazuje, že významná časť tamojších spoločností odmieta prijímať antropologické a morálne koncepcie dovážané zo Západu ako podmienku medzinárodnej spolupráce či ekonomickej pomoci.

Mnohí africkí katolícki biskupi opakovane upozorňujú, že ochrana tradičného manželstva a rodiny nie je prejavom nenávisti, ale obranou prirodzeného poriadku a kultúrnej identity ich národov. Ich hlas pripomína, že univerzálnosť katolíckej Cirkvi znamená načúvať aj cirkvám Afriky, ktoré dnes v mnohých morálnych otázkach vystupujú ako jedni z najvýraznejších obhajcov klasického kresťanského učenia.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)