Trenčín – Európske hlavné mesto pakultúry? Progresivistická ideológia a ohavnosti na novootvorenej výstave moderného umenia

11. augusta 2026   Aktuality   Kríza spoločnosti, Prenasledovanie kresťanov, Progresivizmus

Pokiaľ si niekto zo štúdia geografie odniesol školskú múdrosť, že Európa je jedna, tak upadol do závažného omylu. Európy sú minimálne dve (ale určite by sa našli aj tri alebo štyri).

Tá skutočná je kresťanská, dedička antickej vzdelanosti a civilizácie, Európa svätcov, svätých pápežov, svätých kráľov a kráľovien, Európa krásy, ušľachtilosti, poriadku a mravnosti. Tá je však už len tieňom, spomienkou a prameňom, z ktorého čerpá vieru, nádej a inšpiráciu menšina obyvateľov v Európe.

Tá druhá „Európa“, ktorá sa dnes prezentuje ako tá pravá Európa a zároveň popiera celý jej duchovný vývoj, dnes posiela svoje progresivistické demarše do svojich ideologických kolónií, podporuje sexuálne zvrátenosti, rozbíja tradičnú rodinu, považuje vraždenie nenarodených detí a eutanáziu za ľudské práva a svoju oddanosť európskemu obyvateľstvu ostentatívne demonštruje vymieňaním domácej populácie za prisťahovaleckú.

Práve táto druhá „Európa“ vyhlásila Trenčín za hlavné mesto kultúry a tomu aj zodpovedá „kultúra“, ktorá je pod hradom Matúša Čáka zavlažovaná hojným prúdom peňazí európskych daňových poplatníkov.

Jednou z najnovších „euro“ atrakcií je od 7. augusta výstava moderného „umenia“ s názvom „Glokálna/Globálna rovnosť a pohostinnosť (zastarané idey?)“. Ako vidno, autori akcie pracujú jednak s nesmierne originálnou jazykovou výbavou a zároveň je na prvý pohľad zrejmé, z akých ideových prameňov vytryskla táto duchaplnosť.

https://trencin.sk/aktuality/do-zupneho-domu-prislo-sucasne-umenie-vystava-spaja-trencin-so-svetom/

https://www.trencin2026.eu/podujatie/globalna-rovnost-a-pohostinnost/

O tom, že Slovensko bolo oblažené veľkolepou udalosťou hovoria a nepochybujú ani obe kurátorky výstavy:

„Za posledných desať rokov žiadna veľká medzinárodná výstava takéhoto formátu na Slovensku nebola.“

Že sa výstava nekoná omylom, ale predstavuje skutočne esenciálne vyjadrenie súčasného európskeho úpadku nám potvrdzuje aj výrok primátora Richarda Rybníčka, známeho bojovníka za nosenie rúšok, vakcináciu a festival Pohoda:

„Sme v národnej kultúrnej pamiatke, ktorá ponúka výstavu moderného umenia. Presne o tomto má byť Európske hlavné mesto kultúry.“

Nasleduje esteticko-kunsthistorická úvaha pána primátora, o čom má a nemá byť, tá pravá európska kultúra:

„Kultúra nemá byť iba o tradičných formách. Dnešný svet ponúka aj moderné umenie, ktoré je rovnako krásne a zaujímavé ako to tradičné. Rozdiel medzi tradičným a moderným nie je skoro žiadny.(Umenoveda kráča vpred…; pozn. aut.) Len sa iným spôsobom vyjadruje vnútorná krása ku kultúre a k veciam, ktoré sa dejú vo svete.“

Riaditeľ Európskeho kultúrneho mesta Trenčína, S. Krajči tiež nepochybuje o ohromujúcej kráse vystavených exponátov:

„Mnohé diela sú atraktívne už na prvý pohľad.“

No a aby sme ani na minútu nepochybovali o tom, že celá výstava je dokonalým progresivistickým ideologickým projektom, tak súčasťou projektu je aj dielo Romofóbia.

Ľavicovo-liberálny naratív celej akcie je otvorene demonštrovaný aj tým, že výstava je súčasťou širšej akcie s názvom „Globálna rovnosť a pohostinnosť“, od ktorej je potom odvodené slovo „glokálna“ pre výstavu. Už samotný názov jasne ukazuje, koho a čo tu máme pred sebou.

https://www.trencin2026.eu/projekt/globalna-rovnost-a-pohostinnost/

Text odplaší zvyšné pochybnosti:

„Globálna rovnosť a pohostinnosť prinesie rozsiahlu výstavu s medzinárodným zastúpením, ktorá sa bude zameriavať na ľudské práva, spoločenské nerovnosti a demokraciu. Prestížni umelci a umelkyne predstavia diela reflektujúce aktuálne výzvy v oblasti populizmu a sociálnej nerovnosti, s cieľom zvýšiť povedomie o týchto témach.“

Ide teda o klasickú aktivistickú agitku, ktorá rieši obľúbené témy bruselských nohsledov a ich umeleckej úderky: imigranti, LGBT, feminizmus, rasizmus, multikulturalizmus. Na fotografii, ktorá zrejme zobrazuje besedu súvisiacu s projektom môžeme vidieť známe tváre progresivistickej scény na Slovensku: spisovateľa Hvoreckého aj hudobníka Kaščáka.

A aké vizuálne hody čakajú návštevníkov? (Opisované exponáty sa nachádzajú v horeuvedenom linku).

V prvom rade upozornime na nechutnosť v podobe Panny Márie (?), ktorej z miesta (brušnej časti), kde nosila svojho Syna pred Jeho narodením, vyrastajú dlhé, chlpaté a ohavné čierne vrkoče. Čo to má znamenať? Určite ide o hlbokú myšlienku. A pokiaľ nie, tak to aspoň trochu vytočí kresťanov a to nemôže nikdy uškodiť.

Nechýba ani inštalácia štyroch obrazoviek, pričom na jednej z nich sa nám črtá Pride s dúhovými zástavami. Je tam aj kolosálna prasknutá pružina, viaceré exponáty s imigračnou tematikou, dvojo slnečných okuliarov nonšalantne položených na sebe, kniha s názvom Viva la revolutión za plexisklom atď. Skrátka, je tam toľko krásy, že to treba vidieť. Opísať sa to nedá.

Hlavne si pri pochybnostiach opakujte dokola kunsthistorickú úvahu primátora Rybníčka, že „ rozdiel medzi tradičným a moderným nie je skoro žiadny“.

Postupne, ak si dáte aj niekoľko panákov a nejaké hypnotikum, tomu možno aj uveríte…

Branislav Michalka

Zdroj: trencin.sk, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)