„Trans disident“ utiekol z USA pred Trumpom do migračného tábora v Holandsku. Tam nariekal a rýchlo sa vrátil. Sú moslimovia horší ako Trump?

12. augusta 2026   Aktuality   LGBT, Progresivizmus, Transgenderizmus

Vlna trhania si rúcha a škrípania zubami, ktorá sprevádzala zvolenie Donalda J. Trumpa v roku 2024, bola ešte hysterickejšia ako pri jeho prvom víťazstve v roku 2016. Mesiac po Trumpovej inaugurácii Lemkin Institute for Genocide Prevention, americká mimovládna organizácia zameraná na identifikáciu a prevenciu genocídy a masových zverstiev, vyhlásila, že Trumpove výkonné nariadenia namierené proti rodovej ideológii sú súčasťou „genocídneho procesu“, ktorý „v konečnom dôsledku zničí… transrodových ľudí ako skupinu“.

To okamžite vyvolalo vlnu „trans utečencov“ utekajúcich pred touto fiktívnou genocídou. V júli 2025 napr. kanadský sudca zastavil deportáciu osoby identifikujúcej sa ako „nebinárna“, a to len kvôli Trumpovej politike voči transrodovým osobám, pričom kanadská CBC informovala, že „obhajcovia tvrdia, že toto rozhodnutie by mohlo vytvoriť „dôležitý precedens“ pre LGBTQ+ prisťahovalcov a utečencov“. Aktivisti požiadali kanadského ministra pre imigráciu, aby umožnil LGBT Američanom žiadať v Kanade o azyl.

Desiatky „trans utečencov“ sa objavili aj v Holandsku. Veronica Clifford Carlos, 28-ročný umelec/umelkyňa (?) zo San Francisca, začal právny spor po tom, ako Holandsko zamietlo jeho žiadosť o politický azyl po odchode z USA. Carlos tvrdil, že Trumpova Amerika sa zmenila na peklo. LGBT aktivistom treba priznať jedno: svojej vlastnej propagande skutočne veria.

Niektorým „trans utečencom“ však netrvalo dlho, kým začali svoje rozhodnutie prehodnocovať. 48-ročný Jane-Michelle Arc, softvérový inžinier, ktorý utiekol z Kalifornie (z dúhovej Kalifornie!), sa po určitom čase strávenom v „notoricky známom utečeneckom tábore Ter Apel“ skľúčene vrátil domov. Podľa denníka New York Post: „Oblasť okolo tábora, najväčšieho v Holandsku, bola po sérii útokov nožom a bitiek vyhlásená za bezpečnostne rizikovú zónu, ako vyplýva z listu holandskej vlády, o ktorom informoval NL Times.“

Arc sa ocitol v utečeneckom tábore po úteku do Holandska a podmienky, ktoré tam našiel, ho mierne povedané vydesili. Ostatní žiadatelia o azyl – zo Sýrie, Eritrey, Somálska, Turecka, Alžírska a Maroka – neboli zrejme príliš nadšení z toho, že uviazli v tábore s Američanom identifikujúcim sa ako transrodový, a ich transfóbia bola oveľa menej hypotetická než údajná Trumpova genocída. Arc začal žalostne vystupovať v holandských televíziách a prosiť o pomoc (pravdepodobne za výbuchov hurónskeho smiechu holandskej verejnosti, keď uvidela, že LGBT aktivista zo San Francisca sa išiel zachraňovať v utečeneckom tábore Ter Apel).

„Toto je tá najhlúpejšia vec, akú som kedy urobil,“ priznal napokon Arc pre The Guardian. „Počujem veľa ľudí hovoriť: „Ty si idiot. Prišiel si sem z Ameriky.“ Ľudia sa ma pýtajú: „Rozmýšľal si nad presťahovaním do Kalifornie?“ A potom im poviem: „Nuž, ja som žil v San Franciscu,“ a oni na to: „Och, ale veď to je raj pre gejov“ … Urobil som to preto, lebo som sa bál o svoj život. Nerobil som to potajomky. Hovoril som o tom s každým, koho som poznal. Povedal som: „Plánujem urobiť túto vec.“ Všetci vtedy povedali: „Nie som z toho nadšený, ale nemáš inú možnosť“.“

Človeku nevdojak napadne, že Arcovi priatelia, ktorí mu tvrdili, že „nemá inú možnosť“, než utiecť zo San Francisca do utečeneckého tábora v Holandsku ho možno nemali až tak veľmi radi. 🙂

Arc nie je sám, hoci väčšina ostatných neplánuje odísť až tak ďaleko. „Hoci odhadovaný počet transrodových osôb, ktoré po Trumpovom opätovnom zvolení opustili USA a požiadali o azyl, nie je známy, státisíce tvrdia, že sa chcú presťahovať do štátov, ktoré sú voči nim priaznivé,“ informoval New York Post. „Podľa správy Williams Institute pri UCLA School of Law z mája 2025 sa takmer polovica transrodových dospelých v USA už presťahovala alebo sa plánuje presťahovať do iného štátu.“

Arc medzitým upozorňoval, že podmienky v holandskom tábore sú hrozivé. „Je príliš nebezpečné ísť pešo do obchodu s potravinami kvôli ľuďom, ktorí žijú v tábore. Vidíte tam tých chlapov v žltých vestách – skutočne ich nosia preto, lebo tam dochádza k takému množstvu útokov nožom.“

Poznamenal tiež, že moslimovia v tábore mu nadávali a zazerali na neho, nepovedal však, čo si myslí o Trumpovej predchádzajúcej politike kladúcej dôraz na obmedzenie vstupu moslimov do USA. Po návrate do USA sa Arcovi očividne trochu uľavilo a cítiac, že už nemá za chrbtom moslimské nože, rozhodol sa opäť zapojiť do boja proti Trumpovi, aj keď ako hovorí a zrejme aj odporúča ostatným „trans-disidentom“ – do Holandska netreba ísť.

A to je možno chyba. Arc rozhodne nemal poľavovať vo svojom odhodlaní. Mal zotrvať v utečeneckom tábore a ďalej dostatočne nahlas a otvorene prezentovať svoju transrodovú identitu medzi moslimami, pretože sa tak mohol stať veľkým vzorom najmä pre transgenderov, lesby a homosexuálov v moslimskom prostredí, ktorí sa zo strachu o vlastnú bezpečnosť zatiaľ neodvažujú verejne prihlásiť k svojej identite. Aj oni potrebujú svoj transgenderový vzor zo Spojených štátov amerických, ktoré sú pre nich „rajom na zemi“.

A ak by bol vo svojom odhodlaní naozaj dôsledný a zostal v tábore, možno sa mohol dokonca stať „mučeníkom lásky LGBTQ+ komunity“ a zapísal by sa dúhovými písmenami do análov tohto hnutia…

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)