Myšlienka na smrť teda vyvoláva trojaký účinok – Po tretie
23. augusta 2026
Pokladnica viery
Myšlienka na smrť teda vyvoláva trojaký účinok. Po prvé, odtrháva nás od sveta. Po druhé, ujarmuje naše vášne. Po tretie, nakláňa nás k lepšiemu životu.
Po tretie, myšlienka na smrť nám ponúka nábožné úvahy. Stavia nám pred oči celý náš život a pripomína, že zábavy a rozptýlenia sa menia vo chvíli smrti na trpkosť, že vtedy hriech sa ukáže pre dušu ako jedovatý had. V hodine smrti pochopíme, koľko času sme stratili nadarmo, koľko sme premárnili milostí. Istý zomierajúci úradník pozval k svojej smrteľnej posteli knieža, ktorému dlhé roky verne slúžil. Knieža splnil vôľu zomierajúceho a navštívil ho.
– „Pros ma o čo len chceš,“ povedal mu vtedy, „určite ti nič neodmietnem!“ – „Môj knieža,“ ozval sa na to zomierajúci, „predĺž mi, prosím, život o štvrť hodiny.“ – „Ách, priateľu, to nie som v stave urobiť; pros o čosi iné, ak chceš byť vypočutý.“ – „Bohužiaľ,“ stenal chorý, „keby som tak verne slúžil Bohu, ako som slúžil tebe, dostal by som nie pätnásť minút, ale celú večnosť.“ Podobne hovoril v hodine smrti istý učený právnik: „Bol som šialencom, že som toľko písal pre svet a neurobil som nič pre vlastnú dušu. Musím zomrieť, hoci som nespokojný, lebo za života som skoro nič neurobil pre Boha“.
Šťastný je ten človek, ak prinajmenšom sám v hodine smrti využil tieto spásne myšlienky!
Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu

