Peru: Pápežský komisár a biskup obetovali koku pri „obete Zemi“. Mons. Jordi Bertomeu prináša obetu Pachamame
18. augusta 2026
Aktuality
Južné makroregionálne stretnutie „Spojenie hlasov za dôstojnosť“, ktoré portál Vatican News predstavil ako súčasť príprav na návštevu Leva XIV. v Peru, sa nezačalo nejakou katolíckou modlitbou. Namiesto nej sa uskutočnil obrad vzývania Matky Zeme, počas ktorého sa rozdávali listy koky, vykonávali dychové cvičenia a na zem sa kládli obety v podobe potravín.
Medzi tými, ktorí prinášali obety, bol podľa záberov aj Mons. Jordi Bertomeu, predstaviteľ Dikastéria pre náuku viery a pápežský komisár pre vyšetrovanie organizácie Sodalícium. S viditeľnou sústredenosťou vložil svoje listy koky do nádoby určenej na obetu. Po skončení svojho vystúpenia o vyšetrovaní organizácie obrátil menovku so svojím menom lícom nadol a odišiel zo záberu kamery.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
V dňoch 13. a 14. augusta sa v Cuscu konalo Južné makroregionálne stretnutie „Spájanie hlasov za dôstojnosť: za ľudské práva a spoločné dobro“, na ktorom sa zišli predstavitelia spoločenských organizácií, domorodých komunít a združení z deviatich regiónov južného Peru. Stretnutie otvoril Mons. Lizardo Estrada Herrera, pomocný biskup Cusca a generálny sekretár CELAM-u, a zúčastnil sa ho aj Mons. Miguel Ángel Cadenas, biskup Iquitosu. To, čo oficiálna správa Vatican News neuvádza, je spôsob, akým sa stretnutie začalo, ani kto ďalší bol prítomný.
„Je to mesiac Matky Zeme, ktorá nás tak veľmi miluje“
Ako ukazuje video zverejnené na sociálnych sieťach, pred samotnými prednáškami viedla otvárací obrad istá žena.
„Tento augustový mesiac je pre nás, pre andský svetonázor, veľmi výnimočný; je to mesiac Matky Zeme, ktorá nás tak veľmi miluje, ktorá je taká láskavá, ktorá je taká dobrotivá, ktorá nám dáva potravu,“ vysvetlila prítomným.
V andskej tradícii je august mesiacom, počas ktorého sa Pachamama „kŕmi“ prostredníctvom darov a „obiet Zemi“.
Následne boli všetkým účastníkom rozdané listy koky a uskutočnili sa riadené dychové cvičenia. „Pozrime sa, ako vyzerá naše vnútro,“ vyzývala vedúca obradu, zatiaľ čo prítomní zatvárali oči.
„Toto telo, táto cuerpa, ktorú obývame, je zemička, je územím,“ pokračovala.
Obrad vyvrcholil ukladaním listov koky do nádob položených na oltári na zemi spolu s potravinami, medzi nimi aj so syrom, ktoré boli obetované Zemi.
„Ďakujeme Zemi v tomto významnom mesiaci; pri ich ukladaní na ne trikrát dýchneme,“ inštruovala vedúca obradu.
Gesto trojitého fúknutia na listy koky pred ich obetovaním je súčasťou andského rituálu „obety“ alebo despacho Pachamame.
Na videu nie je zachytená nijaká katolícka modlitba, požehnanie ani trinitárne vzývanie. Duchovnú časť otvorenia stretnutia tak v plnom rozsahu tvoril obrad vychádzajúci z andského svetonázoru. Biskupi boli prítomní v miestnosti, hoci počas značnej časti obradu zostávajú mimo záberu kamery.
zdroj: wikimedia commons
Mons. Bertomeu: Obeta so sústredenosťou a odchod po ukrytí menovky
Najpozoruhodnejší účastník stretnutia sa v správe Vatican News vôbec nespomína: Mons. Jordi Bertomeu, predstaviteľ Dikastéria pre náuku viery, dôverník Svätej stolice pri najcitlivejších prípadoch v Latinskej Amerike a pápežský komisár pre prípad organizácie Sodalícium.
Zábery ho ukazujú, ako sa na obrade plne zúčastňuje. Mons. Bertomeu vkladá listy koky do nádoby určenej na „obetu“, a to s viditeľnou sústredenosťou, bezprostredne po pomocnom biskupovi Cusca. Nič nenasvedčuje tomu, že by obrad iba pozoroval: priniesol obetu rovnako ako ostatní účastníci.
Rovnako pozoruhodné je aj jeho následné správanie. Prednášky sa začali bezprostredne po pachamamovskom obrade a keď Mons. Bertomeu dostal slovo, aby publiku opísal svoje pôsobenie v prípade organizácie Sodalícium, kamera po celý čas snímala poslucháčov, nie rečníka. Akoby požiadal, aby tam nebol obrazovo zdokumentovaný.
Po skončení vystúpenia ho zábery zachytávajú, ako obrátil menovku so svojím menom na stole lícom nadol a následne odišiel zo záberu kamery.
Predstaviteľ doktrinálneho dikastéria Svätej stolice, ktorý obetuje listy koky Matke Zemi a následne sa usiluje, aby po jeho prítomnosti na podujatí nezostal viditeľný záznam: každý si môže vyvodiť závery sám, čomu možno pripísať takúto diskrétnosť a či je účasť na pachamamovských obradoch obrazom vhodným pre človeka zastupujúceho pápeža ako pápežský komisár.
Portál Infovaticana sa pokúsil Mons. Jordiho Bertomeua kontaktovať, ale odpoveď nedostal.
Cirkevné podujatie, nie cudzia akcia
Znepokojujúce je, že nešlo o podujatie občianskych organizácií, na ktoré by bola Cirkev iba pozvaná. Stretnutie otvoril samotný generálny sekretár CELAM-u (Biskupskej konferencie Latinskej Ameriky), ktorý ho zasadil do rámca sociálnej náuky Cirkvi:
„Obrana ľudskej dôstojnosti, spravodlivosti, mieru a spoločného dobra nie sú záležitosťami, ktoré by boli viere cudzie,“ povedal Mons. Estrada. Cieľom podľa neho bolo prejsť „od rozptýlených hlasov k spoločnému slovu (…) a od návrhov ku konkrétnym záväzkom“.
Formát podujatia zodpovedá stretnutiam, ktoré štruktúry sociálnej pastorácie a vikariáty južných Ánd organizujú spoločne s Národnou koordináciou pre ľudské práva. Medzi rečníkmi bola Tania Parionová, výkonná tajomníčka Národnej koordinácie pre ľudské práva a bývalá poslankyňa za stranu Nuevo Perú; poslankyňa z Cusca Ruth Luqueová z rovnakého politického prostredia; José Antonio Lapa, riaditeľ organizácie Ľudské práva bez hraníc; a Victoria Tacová z Platformy osôb postihnutých toxickými kovmi v Espinare.
zdroj: youtube.com
Vatican News stretnutie vyzdvihuje, o obrade a Mons. Bertomeuovi mlčí
Pozornosť vzbudzuje rozsah, aký tomuto stretnutiu venovali vatikánske médiá. Portál Vatican News mu venoval rozsiahlu správu, ktorú následne prevzali ďalšie médiá a v nej zdôraznil úlohu biskupov, pričom podujatie výslovne zasadil do rámca príprav na nadchádzajúcu návštevu pápeža Leva XIV. v Peru. V tejto správe sa však nenachádza ani jediný riadok o otváracom obrade – ani o listoch koky, ani o „platbe Zemi“, ani o mesiaci Pachamamy.
Rovnako sa ani raz nespomína Mons. Bertomeu napriek tomu, že pred publikom vystúpil bezprostredne po skončení obradu.
Kontrast medzi tým, čo ukazujú zábery, a tým, čo uvádza oficiálna správa, je sám osebe významný: stretnutie bolo propagované ako predohra pápežovej cesty, pričom sa zamlčuje, že jeho súčasťou bol konfesionálne pohanský obrad za prítomnosti predstaviteľa dikastéria vedeného prefektom Víctorom Manuelom Fernándezom.
Zostávajú otvorené otázky: Bol tento obrad súčasťou oficiálneho programu? Kto ho viedol a z akého titulu? Domnievajú sa organizátori, že „obeta Zemi“ môže pri otvorení cirkevného stretnutia nahradiť kresťanskú modlitbu? A považuje Dikastérium pre náuku viery aktívnu účasť svojich predstaviteľov na obetách Pachamame za zlučiteľnú s ich funkciou?
Kým nebudú známe odpovede, zábery hovoria samy za seba. Zábery si môžete pozrieť na stránke portálu Infovaticana:
Pohľad katolíckej tradície
Z pohľadu katolíckej tradície je zásadný rozdiel medzi rešpektovaním kultúry pôvodných národov a aktívnou účasťou kresťana na náboženskom obrade adresovanom inému božstvu či zbožštenej prírode. Cirkev môže prijať jazyk, hudbu, odev, umenie či spoločenské zvyky národov, pokiaľ nie sú v rozpore s vierou. Nemôže však jednoducho pokresťančiť pohanský kult tým, že ho označí za „kultúrnu tradíciu“. Ak bol opísaný obrad skutočne chápaný ako obeta Pachamame či „Matke Zemi“, potom otázkou už nie je folklór, ale prvé prikázanie: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ (Ex 20,3).
O to závažnejšie by bolo, keby sa takéhoto úkonu aktívne zúčastnil katolícky biskup alebo predstaviteľ Dikastéria pre náuku viery. Katolícka tradícia od duchovného nežiada iba to, aby osobne veril správne, ale aby svojím verejným konaním nevytváral pohoršenie a dojem, že všetky náboženské kulty sú rovnocennými cestami k Bohu. Svätý Pavol pritom pri otázke pohanských obiet používa mimoriadne tvrdé slová: „Nemôžete piť Pánov kalich aj kalich démonov; nemôžete mať účasť na Pánovom stole aj na stole démonov“ (1Kor 10,21). Práve tento novozákonný princíp vysvetľuje tradičnú obozretnosť Cirkvi voči účasti katolíkov na pohanských náboženských úkonoch.
Samotná inkulturácia nie je problémom. Cirkev ju praktizovala od apoštolských čias: národy prijímali Krista bez toho, aby museli prestať byť Grékmi, Rimanmi, Germánmi, Slovanmi či Indiánmi. Existuje však hranica. Evanjelizácia môže očistiť a pozdvihnúť to, čo je v kultúre dobré; nemôže ponechať pohanskému náboženskému úkonu jeho pôvodný význam a následne ho postaviť vedľa kresťanskej modlitby. Misionári minulosti sa neučili domorodé jazyky preto, aby mohli presnejšie vzývať miestne božstvá, ale aby mohli týmto jazykom hlásať Krista. To je podstata katolíckej inkulturácie.
Ak navyše, ako uvádza článok, cirkevné podujatie neotvorila modlitba k Najsvätejšej Trojici, ale obrad venovaný „Matke Zemi“, problém sa ešte zvýrazňuje. Katolícke stretnutie môže pokojne obsahovať prvky andskej kultúry, ale jeho duchovným stredobodom má byť Kristus. Cirkev neprichádza k národom preto, aby Krista zaradila medzi ich božstvá, ale aby všetky národy priviedla ku Kristovi. „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19) zostáva základným programom katolíckej misie aj po dvetisíc rokoch.
A práve preto vyvoláva prípadná účasť predstaviteľa Dikastéria pre náuku viery osobitne nepríjemnú otázku. Úlohou doktrinálneho úradu Svätej stolice má byť strážiť hranicu medzi katolíckou vierou a tým, čo jej odporuje. Ak sa táto hranica začne rozmazávať práve pri ľuďoch, ktorí ju majú strážiť, veriaci majú oprávnené právo žiadať jasné vysvetlenie: Išlo o obyčajný kultúrny úkon bez náboženského významu, alebo o skutočnú obetu Pachamame? Ak platí druhá možnosť, potom problém nemožno vyriešiť slovníkom o dialógu, synodalite či inkulturácii. Prvé prikázanie totiž žiadnu synodálnu výnimku nepozná.
Je pozoruhodné, akú príťažlivosť má Pachamama pre časť cirkevných hodnostárov spätých s Latinskou Amerikou. Človek začína mať podozrenie, že Pachamama bola iba predjedlom na veľkom synodálnom menu. Môžeme sa teda tešiť, čo príde ďalej: aztécky Quetzalcóatl, mayský Kukulkán, inkský Inti či ďalšie pestrofarebné božstvá predkolumbovského panteónu? Stanú sa postupne povinnými zastávkami v itinerári latinskoamerických pseudokatolíckych progresívcov, samozrejme vždy pod ochrannou známkou „inkulturácie“, „dialógu“ a „načúvania domorodým kultúram“? Pri súčasnom tempe už pomaly nebude otázkou, či sa na najbližšom cirkevnom podujatí bude vzývať Najsvätejšia Trojica, ale ktorý predkolumbovský boh bude mať práve službu.
A pritom by úplne stačilo pripomenúť si staromódne prvé prikázanie: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu ani nijakú inú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať a ani ich uctievať!“ (Ex 20,2–5)
Branislav Krasnovský
Zdroj: infovaticana.com, sprievodný obrazový materiál, zdroj – youtube.com, wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
