Otec Biancalani, známy progresivistický kňaz a propagátor nelegálnej imigrácie, bol Vatikánom konečne odvolaný

20. augusta 2026   Aktuality

Svätá stolica odvolala známeho progresívneho kňaza, dona Biancalaniho z farností Vicofaro a Ramini. Kňaz sa stal známym tým, že zanedbával svoje povinnosti farára kvôli tomu, aby naplnil kostol a faru nelegálnymi migrantmi. Končí sa tak nehorázna kauza kňaza, ktorý prinútil dve zranené komunity utiecť z farnosti a vytvoril v Pistoi z fary ohnisko nezákonnosti, sprevádzané obchodom s drogami, znásilneniami a útokmi nožom. A to s požehnaním toskánskej ľavice a ideológie „Cirkvi otvorenej imigrantom“.

Rozhodnutie prefekta Dikastéria pre klérus, kardinála You Heung-sika nenecháva priestor na interpretácie: don Massimo Biancalani bol odvolaný z pastoračnej služby vo farnostiach Santa Maria Maggiore vo Vicofaro a San Niccolò v Ramini v diecéze Pistoia.

Rozhodnutím Svätej stolice sa tak končí bolestná kauza takmer desať rokov zamestnávajúca miestne médiá, počas ktorej sa dve farnosti úplne vyprázdnili v dôsledku nekontrolovanej činnosti kňaza. Kňaza presiaknutého progresívnou proimigračnou ideológiou, ktorý sa priamo inšpiroval predstavou pápeža Františka o „Cirkvi ako poľnej nemocnici“ a ktorý nielenže obsadil kostoly a fary, ktoré mal k dispozícii, stovkami nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl, ale podporil aj vznik skutočných ohnísk sociálnej nezákonnosti, vychádzajúcich práve z dvoch farností – najprv Vicofaro a potom Ramini.

Kánonické konanie proti nemu, ktoré najprv viedol dnes už emeritný biskup Pistoie Fausto Tardelli a ktoré potvrdil jeho nástupca Augusto Mascagna, bolo totiž nevyhnutné nielen pre situáciu hlbokej neregulárnosti, ktorá vznikla v oboch farnostiach, ale aj na základe posúdenia pastoračnej vhodnosti. Don Biancalani totiž úplne prestal vykonávať úlohu farára a prinútil veriacich z oboch farností putovať do iných komunít pri hľadaní najzákladnejších pastoračných služieb, ako sú nedeľná svätá omša, spoveď a pohreby.

Pre portál La Bussola Quotidiana to potvrdil aj Matteo Pomposi, mestský poslanec za stranu Fratelli d’Italia a predseda výboru v Ramini bojujúceho za odvolanie kňaza, ktorý napísal pápežovi Levovi XIV. a prefektovi Dikastéria pre klérus:

„V skutočnosti viac než jeden list,“ vysvetľuje. „V Ramini sa vytvárali rovnaké podmienky, ktoré viedli k výbuchu situácie vo Vicofaro a vyvrcholili policajným vyprataním v roku 2025.“

Základné zdôvodnenia rozhodnutia Svätej stolice sú dve: nekontrolované, anarchické a výbušné prijímanie migrantov, ktoré uskutočňoval o. Biancalani, a útek veriacich z oboch komunít, pretože ich vlastný farár ich úplne pripravil o pastoračnú starostlivosť.

„Bola to predstava prijímania, ktorá prevalcovala všetko, čo jej stálo v ceste,“ vysvetlil Pomposi. „Biancalani chodieval smerom k Florencii hľadať (!) ľudí, ktorých by priviedol na faru, čím obťažoval miestnych obyvateľov v kolotoči udalostí, ktoré sa najprv vo Vicofaro a potom v Ramini veľmi rýchlo zmenili na veľký sociálny problém: ťažkosti s integráciou, obchodovanie s drogami, dokonca útoky nožom a prípad znásilnenia.“

Vo Vicofaro zostáva dodnes známy prípad pani Rity, 80-ročnej ženy žijúcej za farou, ktorá sa zrazu ocitla v realite trhoviska s drogami pred svojím domom, pričom nelegálni migranti jej vstupovali do záhrady a obťažovali ju. Don Biancalani všetky tieto prípady nedokázal zvládnuť, a to aj preto, že „pohostinnosť“ narástla do takej miery, že sa stala nekontrolovateľnou – nachádzalo sa tam viac ako 200 nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl, čím vzniklo nebezpečné ohnisko sociálnych problémov.

„Migranti dokonca platili za miesta na spanie v kostole, ktorý sa medzitým zmenil na trvalé táborisko nelegálnych migrantov a ľudí bez zázemia, zatiaľ čo nigérijská mafia veľmi rýchlo ovládla miesta predaja drog, ktoré vznikali v tieni kostolnej zvonice.“

Neprijateľné a nechutné

Anarchický a nezvládnuteľný spôsob Biancalaniho pôsobenia však vytvoril aj druhý vážny problém celého príbehu: útek veriacich. „Kňaz úplne zanedbal svoje náboženské a pastoračné povinnosti,“ pokračuje Pomposi. „Vo Vicofaro všetci odišli inam, takže napokon slúžil omšu pre päť či šesť ľudí, ktorí ho ešte nasledovali, zatiaľ čo v Ramini bolo zničené všetko, dokonca aj farský zbor, ktorý bol považovaný za pýchu diecézy. Všetko bolo zrušené: birmovky, prvé sväté prijímania, pastoračné aktivity. Celá komunita sa presťahovala do neďalekej farnosti San Pierino.“

A ešte nejaký čas zostane „vo vyhnanstve“, pretože zatiaľ čo vo Vicofaro bude dnes popoludní o 18:00 v Santa Maria Maggiore biskup slúžiť svätú omšu s novým farárom, aby „sprevádzal nový začiatok pastoračnej cesty“, v Ramini bude ešte nejaký čas trvať, kým sa situácia úplne vráti do normálu.

„Pretože Biancalani je stále tu na fare s počtom nelegálnych migrantov, ktorý kolíše medzi 40 osobami evidovanými políciou pred tromi mesiacmi a viac ako šesťdesiatimi, ktorých veriaci napočítali v posledných dňoch. V každom prípade však bude musieť čoskoro odísť.“

A nie je vylúčené, že tak ako už vo Vicofaro bude na jeho odchod a vysťahovanie obyvateľov potrebný zásah ozbrojených policajtov, imigrantom sa (rovnako ako démonom pri exorcizme) odísť nechce.

Najprv vo Vicofaro a potom v Ramini sprevádzal Biancalaniho prípad ostrý politický konflikt, v ktorom stáli v prvej línii pistoijská Lega s predsedníčkou poslaneckého klubu Cinziou Cerdiniovou a Fratelli d’Italia s Pomposim. Treba však pripomenúť, že otec Biancalani bol miláčikom ľavice, ktorá vládne v Toskánsku. Prvýkrát sa ako „pouličný kňaz“, ktorý prijímal nelegálnych migrantov vo farnosti, výraznejšie predstavil v roku 2018, keď ho vedenie regiónu pozvalo do Mandela Forum vo Florencii, aby vystúpil pred účastníkmi Stretnutia ľudských práv.

Otec Biancalani teda dnes musí čo najskôr vypratať aj poslednú faru, ktorú prakticky okupuje. Zatiaľ nie je jasné, či podá nové odvolanie na Najvyšší tribunál Apoštolskej signatúry (mal by na to šesťdesiat dní), alebo prijme miesto v Misijnom úrade diecézy, ktoré mu už ponúkol predchádzajúci biskup a ktoré odmietol. Stále sa pritom drží svojej predstavy prijímania migrantov a používa pápeža Františka ako svoj štít:

„Rozhodnutie Vatikánu je problém,“ vyhlásil včera pre La Presse. „Tu hovoríme o komunitách, ktoré prijímajú ľudí a ktoré nasledovali pastoračnú myšlienku pápeža Františka. O komunitách, ktoré sa angažujú v takej citlivej otázke, akou je migrácia. Toto opatrenie nám nepomáha, dostáva nás do ťažkostí. Aj preto, že už nie som farárom. Je mi to ľúto.“

Dlhá kauza, ktorá uprostred mediálneho rozruchu a ideológie prevalcovala všetko, čo jej stálo v ceste, sa teda končí dvoma zranenými, rozdelenými komunitami, pripravenými o dobrá, ktoré im má Cirkev poskytovať, pričom kňazovi „bolo vždy jedno, čo sa deje, pretože jeho cieľom bolo prijímať cudzincov“, uzavrel Pomposi.

„Poslanie“, ktoré v podobe, v akej ho tento kňaz uskutočňoval, zašlo ďaleko za pôvodný evanjeliový príkaz a zmenilo sa na prvok hlbokej cirkevnej neposlušnosti a spoločenskej nebezpečnosti, teda na presný opak spoločného dobra, ktoré Cirkev prostredníctvom svojich štruktúr a diel historicky vždy vedela budovať a ponúkať komunitám.

Je to však zároveň príbeh, ktorý živila nesprávne chápaná predstava prijímania migrantov, ktorú značná časť Cirkvi celé roky presadzovala, často napriek najzákladnejším pravidlám slušného občianskeho spolužitia. Don Biancalani sa napríklad opieral o verejnú podporu, ktorú mu v roku 2020 poskytol pápež František, keď mu prostredníctvom vtedajšieho pápežského almužníka, kardinála Konrada Krajewského dokonca poslal 20 000 eur na jeho centrum. Bola to podpora, ktorú mu pápež František prejavil už v roku 2018, keď ho vyzval, aby vo svojej predstave prijímania migrantov pokračoval.

Dnes z tejto predstavy „poľnej nemocnice“ uskutočňovanej s nárokom a násilnosťou, ktoré viedli až k pošliapavaniu práv samotných veriacich veľa nezostalo – iba trosky a rana, ktorú budú musieť biskup a noví farári múdro zaceliť.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je prvou povinnosťou farára starostlivosť o duše, ktoré mu Cirkev zverila. Kňaz nie je politický aktivista, sociálny pracovník ani prevádzkovateľ migračného centra, hoci skutky telesného milosrdenstva nepochybne patria ku kresťanskému životu. Ich vykonávanie však nemôže viesť k zanedbávaniu svätej omše, sviatostí, katechézy, pohrebov či duchovného života zverenej farnosti. Ak sociálny aktivizmus vytlačí z centra Krista a spásu duší, dochádza k obráteniu prirodzeného poriadku kňazského poslania.

Katolícka charita navyše nikdy neznamenala bezbrehú sentimentalitu. Milosrdenstvo musí byť spojené s pravdou, spravodlivosťou, rozumnosťou a zodpovednosťou za spoločné dobro. „Bol som pocestný a pritúlili ste ma“ (Mt 25,35) nemožno interpretovať tak, že kresťan je povinný tolerovať chaos, kriminalitu alebo poškodzovanie práv vlastnej komunity. Svätý Tomáš Akvinský pripomína, že aj dobročinnosť má svoj poriadok – ordo caritatis. Pomoc jednému človeku sa nemá uskutočňovať spôsobom, ktorým sa bez vážneho dôvodu ubližuje druhému.

Prípad o. Biancalaniho je preto zároveň varovaním pred predstavou „Cirkvi ako poľnej nemocnice“, pokiaľ sa táto metafora odtrhne od nadprirodzeného poslania Cirkvi. Poľná nemocnica má predsa liečiť ranených, nie vyrábať ďalších ranených. Ak výsledkom pastoračného experimentu zostanú vyprázdnené kostoly, rozvrátené farské spoločenstvá a veriaci, ktorí musia utekať do susedných farností, potom je namieste jednoduchá evanjeliová skúška: „Po ich ovocí ich poznáte“ (Mt 7,16). Úlohou Cirkvi je privádzať človeka ku Kristovi a večnej spáse; sociálna pomoc je významným prejavom tejto lásky, nie náhradou samotného poslania Cirkvi.

Pomaly sa stáva takmer pravidlom, že každý tajtrlík, ktorý potrebuje ospravedlniť vlastný nevydarený experiment, sa začne odvolávať na pápeža Františka. To samo osebe vypovedá pomerne veľa. Pravidlom zároveň je, že katolíci, ktorí berú vážne dogmatiku, morálku, liturgiu a kontinuitu Tradície sa Františkovým pontifikátom ako univerzálnym argumentom spravidla neoháňajú, neraz práve naopak, upozorňujú na jeho problematické stránky. A to takisto vypovedá pomerne veľa. Nakoniec, všetci poznáme ľudové porekadlo: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá…

Branislav Krasnovský

Zdroj: lanuovabq.it, sprievodný obrazový ilustračný materiál, zdroj – snímky obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)