Americký viceprezident J. D. Vance sa so svojou rodinou zúčastnil na tradičnej svätej omši

24. augusta 2026   Aktuality   Liturgia

Viceprezident Spojených štátov J. D. Vance sa v nedeľu ráno spolu so svojou rodinou zúčastnil na tradičnej latinskej svätej omši. Informoval o tom Eric Sammons, riaditeľ amerického katolíckeho časopisu Crisis Magazine, prostredníctvom svojho účtu na X: „Bolo príjemné vidieť J. D. Vancea a jeho krásnu rodinu dnes ráno na svätej omši,“ napísal Sammons.

Keď sa ho jeden používateľ opýtal, či išlo o tradičnú svätú omšu (TLM – Traditional Latin Mass), Sammons odpovedal stručne a presne: „Áno. Missa Cantata.“ Ide teda o spievanú formu svätej omše podľa misála z roku 1962, ktorú slávi jeden kňaz a pri ktorej zaznieva gregoriánsky chorál.

Nie je to prvýkrát, čo Sammons informoval o prítomnosti viceprezidenta vo svojej farnosti. Vo februárovej epizóde svojho podcastu Crisis Point, venovanej práve Vanceovi, šéfredaktor Crisis Magazine vysvetlil, že obaja žijú v Cincinnati a politik „z času na čas navštevoval moju farnosť…, pretože máme tradičnú svätú omšu“, a to už v období, keď bol senátorom za štát Ohio.

Hoci Sammons tentoraz neuviedol konkrétny chrám, všetko nasvedčuje tomu, že ide o prostredie Cincinnati Oratory, ktorého kostol Old St. Mary’s – najstarší kostol v meste, nachádzajúci sa vo štvrti Over-the-Rhine – slávi každú nedeľu o pol desiatej ráno tradičnú spievanú svätú omšu. Je zároveň jedným z miest, ktoré Cincinnatská arcidiecéza určila na slávenie podľa misála z roku 1962 v súlade s normami uplatňovania Traditionis custodes.

Vanceova prítomnosť v miestnej farnosti počas augustovej nedele nie je náhodná. V júni, pri príležitosti vydania jeho duchovných memoárov Communion: Finding My Way Back to Faith, viceprezident a druhá dáma Usha Vanceová v rozhovore pre CBS vysvetlili, že sa usilujú navštevovať „malé kostoly“, prichádzať presne načas a meniť časy i miesta bohoslužieb, aby čo najmenej obťažovali ostatných veriacich bezpečnostnými opatreniami Tajnej služby.

„Snažíme sa vziať svoje deti do kostola, ale zároveň sa to snažíme urobiť spôsobom, ktorý nebude obťažovať všetkých ostatných,“ povedal vtedy Vance, ktorý je pri návštevách svätej omše v oblasti Washingtonu fotografovaný len zriedkavo.

Vance, ktorý konvertoval na katolicizmus, bol v roku 2019 pokrstený a prijal prvé sväté prijímanie v dominikánskom prioráte St. Gertrúde v Cincinnati z rúk pátra Henryho Stephana OP. Za svojho patróna si zvolil svätého Augustína.

Na jeho blízkosť k tradičnej liturgii sa poukazovalo už opakovane. Svedkovia ho opisovali, ako prijíma po kľačiačky a do úst, a jeho opakovaná účasť na sláveniach podľa starého rímskeho obradu z neho robí najvyššie postaveného verejného činiteľa v Spojených štátoch spojeného s tradičným liturgickým hnutím.

Z pohľadu katolíckej Tradície je Vanceova účasť na tradičnej svätej omši zaujímavá predovšetkým preto, že nejde o jednorazové gesto určené pre médiá. Tradičnú liturgiu navštevoval už ako senátor a podľa dostupných svedectiev na ňu prichádza aj s manželkou a deťmi. Práve rodinný rozmer je podstatný: starý rímsky obrad tu nevystupuje ako nostalgická záľuba niekoľkých milovníkov latinčiny, ale ako živé miesto odovzdávania katolíckej viery ďalšej generácii.

Vanceov príklad zároveň nepríjemne narúša stereotyp, podľa ktorého je tradičná svätá omša akýmsi muzeálnym pozostatkom určeným pre starnúcu a uzavretú skupinu veriacich. Máme tu relatívne mladého konvertitu, otca rodiny a viceprezidenta svetovej veľmoci, ktorý namiesto hľadania liturgických experimentov nachádza duchovný domov pri obrade formovanom stáročiami katolíckej viery. Jeho prijímanie Eucharistie po kľačiačky a do úst navyše vyjadruje presne to, čo tradičná liturgia vštepuje gestami aj slovami: pred Najsvätejšou Sviatosťou nestojí v centre človek, ale Kristus.

Celá vec má napokon aj istú iróniu v kontexte Traditionis custodes. Liturgia, ktorej mal byť podľa predstáv jej odporcov postupne vymedzený stále menší priestor, naďalej priťahuje mladé rodiny, konvertitov a ľudí, ktorí v nej objavujú kontinuitu s vierou predchádzajúcich generácií. Vance nemusí prednášať traktáty o liturgických vojnách. Keď v nedeľu vezme svoju rodinu na Missa Cantata, jeho jednoduché rozhodnutie vypovedá o životaschopnosti tradičnej liturgie viac než množstvo synodálnych dokumentov a pastoračných stratégií.

A bolo by dobré, keby sa spolu s Vanceovou náboženskou vierou ďalej formovalo aj jeho morálne vedomie v oblasti politiky a vojny. Katolícka Tradícia totiž neučí iba kľačať pred Eucharistiou; učí aj vážiť spravodlivosť vojny, proporcionalitu použitej sily, ochranu nevinných a zodpovednosť štátnika pred Bohom. Vance pritom už prejavil výraznú nedôveru voči intervencionistickému krídlu americkej politiky a v posledných mesiacoch sa dostal dokonca do otvoreného konfliktu s republikánskymi „jastrabmi“ pre svoj odpor k ďalšej eskalácii vojny s Iránom.

Preto možno len dúfať, že nezostane len pri slovách. Missa Cantata je dobrým znamením, ale katolícka viera sa musí prejaviť aj v okamihu, keď mocní žiadajú ďalšie bomby, ďalšiu intervenciu a ďalšiu vojnu. Skutočnou skúškou katolíckeho politika nie je iba to, či dokáže pokľaknúť pred Kristom pri oltári, ale aj to, či dokáže zostať stáť pred politickými a vojenskými jastrabmi a v rozhodujúcej chvíli im povedať jasné a rozhodné nie.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)