USA: Katolíci požadujú exkomunikáciu „katolíckej“ americkej guvernérky Healeyovej: Podporila potraty až do pôrodu!

14. augusta 2026   Cirkev

Guvernérka štátu Massachusetts Maura Healeyová (Demokratická strana)podpísala zákon umožňujúci zabíjanie nenarodených detí až do okamihu tesne pred pôrodom. Biskup Robert Barron z Winona-Rochesteru použil na sociálnej sieti X jasné slová na adresu legislatívneho konania guvernérky Massachusetts Maury Healeyovej, ktorá sa označuje za „katolíčku“:

„Guvernérka Massachusetts práve podpísala zákon, ktorý umožňuje potraty až do okamihu pôrodu, pokiaľ s tým matka a lekár súhlasia. Prosím, uvedomte si, čo to znamená. Plne vyvinuté dieťa môže byť – niekoľko okamihov predtým, ako opustí pôrodné cesty – vypitvané, rozštvrtené, môže mu byť rozdrvená hlava alebo môže byť usmrtené popálením kože; to všetko pod plnou ochranou zákonov štátu Massachusetts. Za mimoriadne odpudzujúcu som považoval reakciu čisto ženskej skupiny okolo guvernérky Massachusetts, keď túto barbarskú úpravu podpisovala. Tlieskali a od radosti kotkodákali, pretože teraz sa to, čo možno označiť iba za vraždu dieťaťa, môže v ich štáte beztrestne vykonávať.“

Guvernérka Massachusetts Maura Haeleyová z Demokratickej strany ktorá podpísala zákon umožňujúci potraty do 9 mesiaca tehotenstva, sa stretla v minulosti s pápežom Františkom. Stretnutie sa nieslo podľa širokých úsmevov v srdečnom duchu. – Zdroj: Youtube, snímka obrazovky

Arcibiskup Richard Henning z Bostonu, do ktorého diecézy guvernérka patrí, sa k tejto udalosti vyjadril: „Prijatie a podpísanie zákona, ktorý drasticky rozširuje prístup k potratom predstavuje ťažké porušenie posvätnosti a dôstojnosti každého človeka. Uvedomujem si, že tí, ktorí sa zasadzujú za zachovanie a podporu tejto dôstojnosti, sa môžu v tejto chvíli cítiť skľúčení. Povzbudzujem nás, aby sme naďalej ohlasovali krásu a zázrak života. Božie slovo nám prikazuje: ‚Vyvoľ si život, aby si žil‘ (Dt 30,19). Nech nám táto pravda dáva silu a nádej.“

Katolícky americký novinár Sachin Jose sa stal na Twitteri virálnym príspevkom: „Katolíci žiadajú, aby bolo praktizujúcej katolíčke a guvernérke Massachusetts Maure Healeyovej odopreté sväté prijímanie po tom, čo podpísala zákon, ktorý umožňuje potraty až do pôrodu.“

Tieto krátke poznámky už získali takmer 25 000 lajkov, boli takmer 5 000-krát retweetované a doteraz nazbierali viac než 1 700 komentárov.

Za mimoriadne trpkú niektorí používatelia sociálnych sietí označujú skutočnosť, že v máji 2024 mohla podať ruku pápežovi Františkovi (pozri archívnu fotografiu). Zúčastnila sa ako rečníčka na medzinárodnom klimatickom summite. Pápež František sa počas svojho pontifikátu verbálne síce staval proti potratom, to mu však nebránilo stretávať sa s politikmi typu Healeyovej, ktorá deklarovala svoje liberálne postoje dávno pred prijatím zákona.

Americká guvernérka podporuje potraty až do pôrodu. Bude exkomunikovaná?

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je v tomto prípade základný morálny problém úplne jednoznačný. Úmyselný potrat Cirkev od svojich počiatkov považuje za ťažké morálne zlo a ochranu nevinného ľudského života nemožno podriadiť politickej príslušnosti, volebnému programu ani osobnému názoru verejného činiteľa. Svätý Ján Pavol II. v encyklike Evangelium vitae pripomenul, že nijaký ľudský zákon nemôže legitimizovať skutok, ktorý odporuje základnému právu nevinného človeka na život. Katolícky politik preto nemôže oddeliť svoju verejnú činnosť od základných požiadaviek prirodzeného a Božieho zákona jednoduchým vyhlásením, že jeho viera je „súkromnou záležitosťou“.

Ešte závažnejšia je situácia vtedy, keď sa politik verejne hlási ku katolíckej viere a zároveň svojou politickou mocou aktívne podporuje legislatívu rozširujúcu možnosť potratu. Tu už nejde iba o osobný hriech, ktorý zostáva medzi človekom, jeho spovedníkom a Bohom, ale o verejné konanie schopné vyvolať pohoršenie a zmätok medzi veriacimi. Katolík môže oprávnene nadobudnúť otázku, ako možno v nedeľu pristupovať k oltáru a zároveň v pracovný deň používať verejnú moc na podporu konania, ktoré tá istá Cirkev označuje za závažné morálne zlo.

Preto nie je otázka prijímania Eucharistie v takomto prípade iba politickou zbraňou alebo symbolickým trestom. Kánon 915 Kódexu kánonického práva stanovuje, že k svätému prijímaniu nemajú byť pripustení tí, ktorí „tvrdošijne zotrvávajú v zjavnom ťažkom hriechu“. O tom, či sú v konkrétnom prípade splnené všetky podmienky na aplikovanie tohto kánonu, rozhoduje príslušná cirkevná autorita. Princíp je však vážny: Eucharistia nie je potvrdením spoločenského postavenia ani povinnou súčasťou verejnej prezentácie katolíckeho politika. Je sviatosťou jednoty s Kristom a jeho Cirkvou.

Rovnako treba rozlišovať medzi odopretím svätého prijímania a exkomunikáciou. Nie sú to synonymá a samotná verejná podpora potratovej legislatívy automaticky neznamená, že konkrétny politik upadol do exkomunikácie podľa kánonu 1397 § 2, ktorý sa vzťahuje na človeka, ktorý skutočne zapríčiní vykonaný potrat. Ak teda katolíci požadujú voči politikovi cirkevné sankcie, treba postupovať podľa kánonického práva, nie podľa rozhorčenia sociálnych sietí. To však nijako neznižuje morálnu závažnosť verejného presadzovania potratov.

Najväčším problémom posledných desaťročí je napokon dojem, že pri verejne činných katolíkoch možno celé roky hovoriť o „dialógu“ bez okamihu, keď dialóg dospeje k jasnému záveru. Pastier má hriešnika sprevádzať, napomínať a usilovať sa o jeho obrátenie; ale práve preto musí existovať bod, v ktorom dokáže povedať aj jednoznačné non possumus. Milosrdenstvo bez pravdy sa mení na sentimentalitu a cirkevná disciplína, ktorá sa nikdy nepoužije ani pri najverejnejšom rozpore medzi vyznávanou vierou a politickým konaním, sa postupne stáva iba textom v Kódexe kánonického práva.

Ak teda katolícky politik verejne presadzuje stále širší prístup k potratu a súčasne trvá na verejnej katolíckej identite, otázka už neznie iba, čo urobí politik. Otázka znie, čo urobia jeho pastieri. Biskupská palica totiž nie je liturgickou rekvizitou ani dekoráciou na pontifikálne fotografie. Je znakom úradu pastiera, ktorého povinnosťou je stádo nielen sprevádzať, ale aj chrániť. Pastier, ktorý dokáže pomenovať vlka, ale nikdy pred ním nezavrie bránu ovčinca, síce môže vydávať veľmi pekné pastierske listy – ovciam však budú napokon nanič.

Branislav Krasnovský

Zdroj kath.net

PDF (formát pre tlač)