Nemecká laička má kázne počas omší a odmieta zákaz Vatikánu: „Som nahnevaná. Laickí teológovia sú školení tak ako kňazi.“ Bude exkomunikovaná aj s farárom a biskupom? -

Nemecká laička má kázne počas omší a odmieta zákaz Vatikánu: „Som nahnevaná. Laickí teológovia sú školení tak ako kňazi.“ Bude exkomunikovaná aj s farárom a biskupom?


30. júna 2026
  Cirkev  

V dnešnej dobe sa zaiste môžeme sťažovať na mnoho vecí, avšak určite nie na to, žeby život neprinášal dostatočné množstvo podnetov na premýšľanie a keďže je tu leto a teploty stúpajú – aj podnetov na osviežujúcu zábavu. O tú dnešnú sa nám nezištne a dobrovoľne postarala pani Marianne Arndtová, ktorá poskytla rozhovor über-liberálnemu katolíckemu portálu Katholisch.de.

https://katholisch.de/artikel/69248-gemeindereferentin-zu-predigtverbot-bin-enttaeuscht

Ilustračný obrázok k správe, zdroj: pexels.com

Už na fotografii v pôvodnom článku (odkaz na pôvodný článok je nad ilustračným obrázkom) pôsobí pani Marianne malebne: na krku má zavesený šikézny hindu šálik a za ňou, na týčiacom sa masíve obetného stolčeka vidno dúhový dolepád LGBT zástavy. Neďaleký paškál obtáča s haďou zručnosťou ďalšia dúhová, a síce tkaná anakonda. Výraz tváre pani Marianne je živý, sústredený a zapálený, vlasy, ostrihané v štýle feministickej-eurythmics módy 80. rokov rovnako pozorne postávajú na jej rozhorúčenom temene. Pani Marianne očividne práve káže ďalšiu zo svojich homílii…

Pokiaľ by ste chceli vidieť ešte krajšiu fotografiu pani Marianne v súkolí ďalších súdružiek kazateliek aj kňazov na LGBT pozadí, tu je možnosť:

https://www.kirche-und-leben.de/artikel/segnungsfeier-am-koelner-dom-emotional-spirituell-und-provokant

V týchto dňoch však prišiel oficiálny zákaz z Vatikánu, ktorý má prerušiť túto peknú tradíciu laických omšových kazateľov. Tá sa v pokrokovej nemeckej cirkvi rozvíja už celé desaťročia a poskytuje mnohým nadšeným laičkám príležitosť ako odovzdať vďačnému, aj keď pravda trochu preriedenému publiku, svoje liberálne, synodálne a progresivistické múdro. Predstava, žeby bolo nutné s touto úctyhodnou prácou, ba priam misiou prestať kvôli nejakým zákazom z Vatikánu však patrí do rodu fantázií, ktoré síce môžu podľa tomizmu vo vedomí človeka vzniknúť, avšak nikdy sa nestretnú s realitou.

Pani Marianne a jej pastierski tútori, ktorí jej umožnili kazateľskú kariéru, totiž dobre vedia, že tie skutočné zákazy z Vatikánu platia len pre katolíckych tradicionalistov a nie pre dobrých synodálnych katolíkov, ktorí len predbehli dobu a Vatikán to ešte nemôže teraz povedať nahlas. Preto sa táto statočná žena nebojí a otvorene (ako inak, v synodálnej ére) hromží do mikrofónu portálu Katholisch.de:

Som sklamaná a nahnevaná. Nemôžem to dopustiť, pretože my takzvaní laickí teológovia sme rovnako dobre vyškolení ako kňazi. V Nemecku máme čoraz menej kňazov. A tí, ktorí tu ešte sú, sa musia starať o čoraz viac farností. Bolo by úžasné a potrebné, keby ich v ich službe podporovali pastorační asistenti a kázali na omšiach. Cirkev bola kedysi progresívnejšia.“

– Ale, to nás zaujíma… Tak rozprávajte, ako to bolo v Nemecku s tým pokrokom už v 80. rokoch (ten účes som si nemohol pomýliť; mladosť – radosť, ako hovoril už Dag Badman, majiteľ čertovsky prosperujúceho Trigger Whiskey Saloonu), keď sa údajne ešte na cirkevných nivách rozkladala konzervatívna idyla:

Pracujem ako farská pastoračná asistentka od 80. rokov. V rokoch 1974 až 1983 bolo v Nemecku povolené kázať laikom počas omše. Zažila som to na vlastnej koži. Po zavedení nového Kódexu kánonického práva sa to skončilo. Ale moji kolegovia na plný úväzok vo farnostiach a diecézach bojovali za to, aby sa to opäť dostalo späť. V niektorých diecézach je teraz bežné, že laickí teológovia kážu počas Eucharistie. Katolícke združenie žien Nemecka (KFD) spustilo v roku 2020 „Deň kazateliek“, ktorý povzbudzuje ženy, aby kázali počas Eucharistie. To bol dobrý krok vpred. Teraz sa obávam, že kvôli zákazu z Ríma niektorí biskupi v prejave predčasnej poslušnosti túto prax zvrátia.“

– Ale, ale, čo to, hádam by sme nechceli neposlúchať? A ešte k tomu na najvyššej úrovni… Veď to predsa robia len zlí tradicionalisti, neposlušní nenávistníci a zatrpknutí staromilci. Avšak darmo, srdcu nerozkážeš… Pani Marianne si možno spomenula na krásne časy neposlušnosti v 70. a 80. rokoch, keď ešte súčasní oficiálni synodálnici boli nadriadenými kritizovaní za neposlušnosť. Ale preč od toho deti, to už je za nami…

Pani Marianne má bohatú kazateľskú činnosť a pokiaľ všetko pôjde dobre (čiže synodálne), tak možno raz obdrží aj cenu Abrahama a Sancta Claru za svoju homeletiku v ráznom a šťavnatom nemeckom jazyku. Mohla by napríklad ako Abraham a Sancta Clara v slávnej kázni „Daj si pozor Viedeň!“ veriacim oznámiť, že „Viedeň je ako obsratá páchnuca kravská riť, ktorá priťahuje všelijaké muchy…“, len musí túto islamskú krásavicu na Dunaji zameniť za Kolín nad Rýnom (rovnakú krásavicu), odkiaľ pochádza. Čo všetko už zatiaľ pani Marianne stihla?

Samozrejme, že kážem na Eucharistii. Vždy sme hovorili katechézu alebo príhovor, ale odkedy kážu ženy, hovorím, že tam kážem. Niekedy kážem na rodinnej bohoslužbe alebo na omši, ktorá je viac zameraná na dospelých. Ale kážem aj na bohoslužbách Slova, na pohreboch a počas zádušných omší.“

A dostávame sa k podstate synodálnej „poslušnosti“: Kto to vlastne dovolil? Žeby pán farár, ktorý nerešpektuje nariadenia? Dúfajme, že je aspoň zaočkovaný…

Samozrejme, sme na jeho povolení závislí a to je zlé. Oveľa radšej by sme boli už povolaní a povzbudzovaní ku kázaniu. Môj kolínsky pastier, kňaz Franz Meuer to veľmi proaktívne podporuje a som mu zato veľmi vďačná. Posledných desať rokov som mala možnosť kázať. Kňaz Meurer však čoskoro odíde do dôchodku. Chcete vedieť, či mám v úmysle pokračovať? Áno, predpokladám, že s novým kňazom pre mňa nebude problém kázať. Ale zažila som aj chvíle, keď mi bola odopretá možnosť kázať. Ako teológa to vždy veľmi bolelo.

– No tak to už vyzerá na exkomunikáciu (aj pánov farárov), taká neposlušnosť! S kardinálom Fernándezom sa neradno zahrávať. On akonáhle vidí nejakú neposlušnosť, už je trest na obzore. A čo na to biskup? Určite o ničom nevedel, to sa v Nemecku často stáva. Najmä po tom, ako sa niečo prevalí… No, teraz bude musieť zakročiť, inak nebodaj možno exkomunikujú aj jeho…

Súdružka redaktorka Spendierová z Katholisch.de sa pokúša o mediáciu a pýta sa, či predsa len nestačí, že laici si môžu kázať mimo omše? Nestačí:

Nie! Počas celej mojej profesionálnej kariéry bolo pre mňa vždy dôležité kázať a tak oslovovať kongregáciu, interpretovať súčasný život zo Svätého písma a objavovať nádej. Zároveň to bola vždy príležitosť pre kongregáciu, aby ma spoznala a potom, v ďalšom kroku, aby z týchto skúseností budovala komunitu a spoločenstvo. Nesmieme si dovoliť, aby nám túto príležitosť vzali!

– No, tak to už je skutočne iné sprevádzanie a načúvanie: „nesmieme dovoliť!“ Pani Marianne otvorene hlása, že ona to Vatikánu nedovolí. Počuli sme veľa tradicionalistov vyjadrovať sa v oficiálnych (!) katolíckych médiách takto? Očakávam skutočný uragán exkomunikácií…

Lenže pani Marianne má dobrú školu. S tou len tak ľahko nepohnú, najmä pokiaľ ani veľmi nechcú. Ona totiž strávila pastoračnú stáž v brazílskej Amazónii a tam sa dejú veci, ktoré inšpirovali ešte aj pápeža Františka. A to je už čo povedať. A chodí aj do Afriky, kde údajne prekvitá, bujnie a košatie podľa umiernených konzervatívcov nádej Cirkvi. Takže teraz pekný príbeh pani Marianne o synodálnej poslušnosti v pralese:

Nedávno som sa zúčastnila pohrebnej omše v Tanzánii v Afrike, ktorá trvala šesť hodín. Potom jedna mníška prišla pred ambon a povedala niečo o zosnulom. Po chvíli ju kňaz prerušil a povedal jej, že už povedala dosť. Mníška potom odpovedala, že teraz je rad na nej a že má ešte viac povedať, aby si uctila zosnulého.To bolo silné vyhlásenie. V kontexte hnutia Maria 2.0 (Heretické rakúske hnutie ľavicových feministiek v Cirkvi; pozn. aut.) a Svetového stretnutia žien v Lipsku sa ukázalo, že ženy na celom svete požadujú právo zúčastňovať sa na liturgii a Eucharistii, napríklad kázaním. Z mojich osobných skúseností v univerzálnej Cirkvi verím, že aj v iných častiach sveta existuje vzbura proti tomuto zákazu laického kázania.

– Olala, „aké to slová sa ti, ó bohyňa lakťov bieloskvúcich“, ako písaval znevýhodnený Homér: „vydrali spoza ohrady tvojich zubov?“ – Vzbura! Počujeme dobre? Už nie neposlušnosť, ale otvorené vyzývanie na vzburu! No tak teraz už určite Vatikán zakročí…

Branislav Michalka

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)





Zdieľať