Kedykoľvek si spomeniem na sv. Lidvinu, všetko v mojom živote vidím odrazu inak

Jakub Tužinský
14. apríla 2026   Cirkev Spoločnosť

Aj vám sa zdá život miestami príliš ťažký? Alebo poznáte chvíle, keď nás dobieha minulosť a máme sklon sťažovať sa na to, čo všetko sme nedostali, alebo aké krivdy sa nám stali?

Keď ma takýto stav zastihne, zvyčajne sa rozplynie pri myšlienke na život sv. Lidviny. Len škoda, že mi to nenapadne vždy. Aj preto vznikol tento článok – aby sa mi táto perspektíva častejšie vracala.

Život sv. Lidviny

Jej život už bol na našom portáli publikovaný. Kto chce poznať viac podrobností z jej života, nájde ich tam. Ja by som sa rád zameral len na niektoré momenty, ktoré ma doteraz nikdy nenechali chladným. Svedectvo jej života jednoducho nedokážem vytesniť – preto ho aspoň v skratke priblížim.

Sv. Lidvina pochádzala zo Schiedamu v dnešnom Holandsku. Ako dievča sa rada chodievala korčuľovať. Počas jednej zimy však utrpela ťažký pád na ľade, ktorý viedol k dlhému a postupne narastajúcemu utrpeniu. Jej zdravotný stav sa zhoršoval až do úplného ochrnutia. Viac než tridsať rokov zostala pripútaná na lôžko.

Spočiatku sa svojmu údelu bránila. Postupom času, aj pod vedením dobrého kňaza, pochopila, že svoje utrpenie môže zjednotiť s Kristovým a obetovať ho za svoju spásu i spásu druhých. Tento postoj postupne prijala s odovzdanosťou, ktorú výstižne zachytáva jej známy výrok:

„Ak by stačil jeden Zdravas’ k môjmu uzdraveniu, nepomodlila by som sa ho.“

Jej život bol tiež sprevádzaný mimoriadnymi javmi. Už v jeho priebehu mala hlboké duchovné spoločenstvo so svätými, ktorí sa jej zjavovali. Hoci jej rany podliehali rozkladu, nevydávali zápach. Naopak, neraz sa v jej prítomnosti šírila nadprirodzená vôňa. A diali sa aj uzdravenia.

Hoci túžila pomáhať chudobným, pre svoju chorobu nemohla konať priamo – predsa však nachádzala spôsob, ako dávať almužnu: dary, ktoré dostávala, nechávala rozdávať tým, ktorí to potrebovali.

Tu by som pokojne mohol skončiť. Kto sa s jej príbehom stretol prvýkrát, je pravdepodobne v údive. Kto ho číta opakovane, bude na tom zrejme podobne. Chcem sa s vami však podeliť o niekoľko mojich postrehov. Verím totiž, že nám môžu pomôcť načerpať silu do každodenného života.

Spoločenská smrť

Pristavme sa najprv pri tom, čo tento pád znamenal pre jej život. Jej život v plnom rozkvete sa náhle zrútil a s ním aj všetky životné túžby, ktoré v sebe človek nosí. Nemohla sa vydať a mať rodinu. Stratila šancu mať deti, ktoré by s láskou vychovávala. Nemohla mať ani vysnívanú prácu, ani žiadnu inú. Všetky prirodzené koníčky sa pre ňu v jednom momente stali navždy neprístupnými. Ak túžila po zasvätenom živote v jeho bežnej podobe, ani táto cesta pre ňu nebola otvorená.

Stala sa úplne odrezanou od spoločenského života a úplne závislou na druhých. Nedokázala sa ani len hýbať. Ak niekto môže povedať, že sa mu zrútil život, tak určite ona. A to všetko bez jej vlastného zavinenia. Koľko ľudí by v jej prípade svoj život zrejme radšej ukončilo alebo by sa prinajmenšom pominulo na rozume. A hoci je samovražda vždy zlá, domnievam sa, že mnohí by to považovali za pochopiteľné. Kto z nás dostal životný údel podobný sv. Lidvine? Už len táto otázka má potenciál zásadne meniť našu perspektívu.

Lidvinin život však nebol len o smrti a utrpení.

Smrť, ktorá priniesla ešte bohatší život

Sv. Pavol Apoštol píše Efezanom: „Nech (Boh) osvieti oči vášho srdca, aby ste vedeli, aká je nádej z jeho povolania, aké bohatstvo slávy je z jeho dedičstva vo svätých, a aká nesmierne veľká je jeho moc pre nás veriacich podľa pôsobenia jeho mocnej sily, ktorú dokázal na Kristovi, keď ho vzkriesil z mŕtvych a v nebi posadil po svojej pravici nad každé kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo a nad každé iné meno, ktoré možno vysloviť nielen v tomto veku, ale aj v budúcom.“ (Ef 1,18–21)

Tieto slová citujem, pretože toto Apoštolovo žehnanie sa pozoruhodným spôsobom naplnilo práve v živote našej trpiacej svätice. O koľkých významných ľuďoch spred pár desiatok rokov nič nevieme. O svätej Lidvine však vieme aj po vyše sedemsto rokoch. Nesmierne veľká moc Boha sa na nej zjavila a naveky kraľuje s Kristom.

Boh dovolil zraneniu a chorobe siahnuť na všetky jej prirodzené sny a túžby. Túto „smrť“ dopustil a premenil ju, aby mohla zažiariť jej hviezda naplno. Namiesto zúfalstva sa ponorila do Božej prítomnosti v modlitbe, rozjímaní a prijímaní utrpenia. A Boh ju za to obdaril milosťou, ktorá jej život premenila na príklad, ktorý svieti dodnes.

Jej život sa stal tak bohatým a hlbokým, že od istého momentu už nežila zo spomienky na minulosť, ale už sa do nej ani nechcela vrátiť. Už ju totiž nepotrebovala meniť. Prijala ju ako dar. A z tohto daru čerpali mnohí ešte za jej života. Keď ona nemohla ísť do spoločnosti, ľudia prichádzali po útechu za ňou.

Aká sila spočíva v prijatí Božej vôle, nech je akákoľvek. O koľko milostí sa pripravujeme, keď je nám stále také ľahké si sťažovať na najrôznejšie maličkosti.

Boh toto dielo v živote tejto svätej panny vykonal aj z lásky k nám. Dal nám takúto hviezdu na cestu, aby sme ani v tej najťažšej životnej situácii nestrácali kresťanskú nádej. Boh dokáže všetko zlo premeniť na dobro. Vieme predsa, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré (porov. Rim 8,28).

Keď sa aj ležiak môže starať o chudobných

Posledným rozmerom, na ktorý chcem upriamiť pozornosť, je jej dobročinnosť. Kým človek žije, vždy môže konať aspoň duchovné skutky milosrdenstva. Sv. Lidvina zo Schiedamu však, napriek úplnej nehybnosti, dokázala konať aj skutky telesného milosrdenstva. Sama nemohla nič vykonať vlastnými silami. A predsa pomáhala chudobným: dary, ktoré dostávala, nechávala rozdávať tým, ktorí to potrebovali.

Hranice našich možností nemusia byť hranicami Božieho pôsobenia. Keď teda stojíme pred problémami, ktoré sa zdajú neriešiteľné, alebo pred situáciami, ktoré považujeme za nemožné, stojí za to položiť si jednoduchú otázku: Čo by sme povedali na to, že úplne nehybný človek bude pomáhať chudobným? A predsa sa to stalo. Nie preto, že by sa zmenili okolnosti, ale preto, že Boh dokáže otvárať cesty aj tam, kde ich človek nevidí.

Blízkosť sv. Lidviny

Keď som pred dvoma rokmi spracovával životopis tejto svätice pre deti, jej život na mňa silno zapôsobil. Netušil som však, že o rok neskôr sa mi naskytne možnosť navštíviť miesto jej života – Schiedam. Ani to, že budem bývať len 50 km od jej pôsobiska a budem si môcť uctiť jej ostatky.

Aký úžasný dar nám Boh dáva vo svojich svätých, keď už život jedného z nich môže zásadne zmeniť tie naše. A pritom to nie sú len pôsobivé príklady. Oni sú totiž aj našimi veľkými fanúšikmi a pomocníkmi na ceste do večnosti. My môžeme o nich nielen čítať, my s nimi môžeme mať skutočný vzťah.

Nevedel som, že má dnes sviatok

Stala sa mi zaujímavá príhoda. Bolo to v čase tvorby tohto článku. Stretol som sa s jedným priateľom, ktorému som hovoril o sv. Lidvine ako mocnom príklade v ťažkostiach. O tom, keď na nás prichádzajú rôzne chmáry neprestajného smútku, ukrivdenosti, sebaľútosti či žiarlivosti. Jej život je z tých, ktoré takéto ťažoby odháňajú.

On sa nad tým zamyslel a povedal, že 14. apríla je na ňu spomienka.

Čo? To som vôbec nevedel, že je to teraz. Veď to je práve deň uverejnenia môjho článku! Tak je tu nádej, že sa jej tento článok bude aspoň trošku páčiť.

Na záver

Asi sa to nepatrí, ale dnes píšem záver pre seba: Jakub, keď sa zase raz budeš na niečo sťažovať, nezabudni si spomenúť na sv. Lidvinu a nádej, ktorá neprestáva plynúť z jej života. Razom uvidíš život v inom svetle.

PDF (formát pre tlač)