Biskup Schneider označil synodálnu reformu pápeža za „podkopávanie Cirkvi“. Odmieta hlasovanie laikov a súčasnosť prirovnal k ariánskej heréze

Branislav Michalka
12. júna 2023   Cirkev   Komentár

Proti radikálnemu novátorstvu

Biskup Athanasius Schneider, významný zástanca katolíckej tradície a vytrvalý kritik kontroverzných cirkevných inovácií, vyzval minulý týždeň pápeža Františka, aby zrušil nové normy nadchádzajúcej biskupskej Synody o synodalite, ktorá sa bude konať počas októbra 2023 v Ríme a ktorá zaručuje rovnaké hlasovacie práva biskupom a laikom. V neposlednom rade tiež normy kopírujú idey rodovej rovnosti a stanovujú aj kvóty na počet žien. Schneider odsúdil inovácie ako „radikálnu novinku“, ktorá „podkopáva božskú ústavu Cirkvi a prispôsobuje ju protestantskému alebo dokonca sekulárnemu modelu“.

Generálny sekretariát Synody o synodalite oznámil zmeny v tlačovom vyhlásení z 26. apríla. Podľa zmien by klerikov nahradilo 70 laických členov vybraných pápežom, z ktorých všetci budú mať právo hlasovať v synodálnom konaní. Ide o krok, ktorý je v rozpore s predchádzajúcim výhradným právom biskupov hlasovať na synode.

Viď: https://christianitas.sk/vatikan-laici-budu-hlasovat-na-synode-spolu-s-biskupmi-kardinal-hollerich-uviedol-ze-papez-je-tym-nadseny/

Na otázky o týchto nových normách, súčasných bludoch v Cirkvi a jej celkovej kríze odpovedal biskup Schneider Diane Montagnaovej v rozhovore, ktorý publikoval portál Catholic Herald.

Pomýlené rovnostárstvo

„Biskupská synoda je nástroj, ktorým hierarchia vykonáva svoj učiteľský a riadiaci úrad,“ vysvetlil Schneider a trval na tom, že hlasovacie práva na biskupskej synode musia odrážať rozdiely medzi stavom klerickým a laickým, ktoré Cirkev sprevádzali od jej vzniku:

„Hoci laici môžu byť pozvaní, aby sa zúčastnili na synode, aby poskytli svoje rady, hlasovacie normy vždy odrážali podstatný rozdiel medzi hierarchickým/ministerským a spoločným kňazstvom. Udelenie rovnakého volebného práva laikom ako biskupom podkopáva hierarchickú štruktúru Cirkvi a viac sa podobá normám synod anglikánskych a iných protestantských komunít, kde majú duchovenstvo a laici rovnaké volebné právo.“

Schneider pokračoval a zmienil mätúce dopady tohto kroku na výklad doktríny: „Už samotná skutočnosť, že laici budú hlasovať spolu s biskupmi o záležitostiach týkajúcich sa viery a disciplíny Cirkvi, odhaľuje a prináša veľmi nejednoznačné doktrinálne posolstvo. To, že hlasovanie na zhromaždení v októbri 2023 v Ríme je len poradné, neuberá nič na skutočnosti, že nadchádzajúca synoda sa podobá skôr demokratickému alebo rovnostárskemu parlamentu, než monarchickej hierarchii ustanovenej Našim Pánom Ježišom Kristom.“

Kríza ako v dobách arianizmu

Biskup Schneider neváhal zasadiť celý zmätok do širšieho kontextu a prirovnal doktrinálnu krízu, ktorej Cirkev v súčasnosti čelí, ku kríze ariánskej herézy, ku ktorej viedla rozšírená nevera, zmätok a slabosť medzi biskupmi:

„Rozšírený doktrinálny zmätok vo štvrtom storočí sa nápadne podobá našej dobe. To, čo o tej dobe povedal svätý John Henry Newman, možno dobre aplikovať na súčasný doktrinálny a disciplinárny zmätok, ktorý vytvárajú rôzne synodálne procesy a prípravné dokumenty vydané Svätou stolicou v minulom roku.“

Biskup Schneider následne opísal stav Cirkvi načrtnutý kardinálom Newmanom: „Biskupský orgán zlyhal vo vyznaní viery. Hovorili rôzne, jeden proti druhému; po Nicejskom koncile už nebolo pevného, nemenného a konzistentného svedectva takmer 60 rokov. Boli nedôveryhodné koncily, neverní biskupi; bola tam slabosť, strach z následkov, zavádzanie, klam, halucinácie, nekonečné, beznádejné, ktoré sa šírili takmer do každého kúta katolíckej Cirkvi. Pomerne málo tých, ktorí zostali verní, bolo zdiskreditovaných a vyhnaných do vyhnanstva; ostatní boli buď podvodníci, alebo boli podvedení.“

Dodajme len, že súčasťou navrhovaných tém, ktorými sa má zaoberať októbrová Synoda o synodalite, majú byť kontroverzné zmeny v katolíckom morálnom učení ohľadom aktívnej homosexuality, rozvodov, rodovej rovnosti, spoločného prijímania s protestantmi či dokonca transsexuality.

Prispôsobovanie sa svetu je zlo a duchovná choroba

Biskup poukázal na to, že tieto návrhy, ktoré sú predkladané na októbrovú Synodu o synodalite, sú nakazené kapituláciou pred svetom, ktorá nie je ničím iným ako duchom modernizmu, herézou odsúdenou mnohými pápežmi:

„Najväčšie zlo a duchovná choroba, ktorá nakazila Cirkev v dnešnej dobe, je „prispôsobenie sa duchu tohto sveta“ (Rim 12,2), čo je v podstate duch modernizmu. Pápež Pavol VI. o tomto nebezpečenstve hovoril už v roku 1964 a povedal: Cirkev samotná je pohltená a otrasená touto prílivovou vlnou zmien, pretože nech je akokoľvek veľa ľudí oddaných Cirkvi, sú hlboko ovplyvnení klímou sveta.“

Nasledovala citácia z encykliky Pavla VI. Ecclesiam suam:

„Vystavujú sa riziku, že budú zmätení, zmätení a znepokojení, a to je stav, ktorý zasahuje až do samotných koreňov Cirkvi. Veľa ľudí to vedie k tomu, aby si osvojili tie najpodivnejšie názory. Predstavujú si, že Cirkev by sa mala vzdať svojej vlastnej úlohy a prijať úplne nový a bezprecedentný spôsob existencie. Ako príklad možno uviesť modernizmus. Toto je chyba, ktorá sa stále objavuje pod rôznymi novými maskami, ktoré sú úplne v rozpore s akýmkoľvek skutočným náboženským prejavom. Je to určite pokus zo strany sekulárnych filozofií a svetských trendov znehodnotiť pravé učenie a disciplínu Cirkvi Kristovej.“

Poklonkovanie módnej vede a opustenie tradície

Biskup Schneider odmietol procesy a dokumenty súvisiace s nadchádzajúcou synodou, ako odklon od apoštolskej tradície a neadekvátne akceptovanie populárnych a módnych „vedeckých metód“:

„Synodálne procesy a dokumenty a nadchádzajúca synoda v Ríme prijali metódu, ktorá je cudzia duchu apoštolov, Cirkevných Otcov a pravej tradícii Cirkvi. Keď Sekretariát synody urobil z psychologických a sociologických údajov kritérium pre rozhodovanie vo veciach viery, morálky a disciplíny, ignoroval Pavla VI., ktorý povedal: „Závery (sociologických) skúmaní nemôžu samy osebe predstavovať rozhodujúce kritérium pravdy.“

Schneider nakoniec otvorene vyzval kardinálov, aby nemlčali, obrátili sa na pápeža a napomenuli ho podľa príkladu sv. Pavla:

„Dať rovnaké hlasovacie práva biskupom a laikom je bezprecedentné a vážne podkopáva božskú ústavu Cirkvi, prispôsobuje ju skôr protestantskému alebo dokonca sekulárnemu modelu. Cirkev veľmi poškodzuje aj absencia jasných cieľov pre synodu, ktoré by priniesli vyjasnenie v tomto čase súčasného veľkého zmätku v cirkevnom učení. Je teda zrejmé, že nadchádzajúca synoda je prostriedkom na urýchlenie protestantizácie a sekularizácie katolíckej Cirkvi. Kardináli nemôžu len tak mlčať, keďže je Cirkev poškodená a spása duší je ohrozená. Sú povinní apelovať na pápeža s jasnosťou a so všetkou úctou, ako to urobil apoštol Pavol voči Petrovi, keď nekráčal „priamo k pravde evanjelia“ (Gal 2,14).“

Hlásať jedinečnosť Krista a spásy

Nakoniec sa vyjadril aj ohľadom toho, čo by chcel osobne odkázať pápežovi Františkovi. V bratskom duchu sa na neho obrátil s výzvou:

„Vec, ktorú máme pred sebou, je naliehavá a bratsky apelujem na pápeža Františka, aby zrušil nové normy Generálneho sekretariátu Synody biskupov, ktoré priznávajú rovnaké hlasovacie práva biskupom aj laikom. Bratsky sa naňho obraciam, aby pre Synodu stanovil jasné ciele, ktoré umožnia biskupom odvážne a jednoznačne vyznávať pred celou Cirkvou a svetom jedinečnosť Krista a Jeho spásonosného diela, platnosť Božích prikázaní a Bohom ustanoveného poriadku Cirkvi.“

Trval zároveň na potrebe liečiť Cirkev z jej duchovnej choroby:

„Popri takomto cieli by mala synoda ešte navrhnúť konkrétne a účinné prostriedky proti duchovným vírusom a chorobám, ktoré dnes vážne a takmer celosvetovo postihujú telo Cirkvi.“

Rozhovor biskupa Schneidera je ďalším príspevkom do série znepokojivých hodnotení tzv. synodálnej cesty. Viacerí vysokopostavení predstavitelia Cirkvi, ako napríklad kardinál Pell, kardinál Müller, biskup Strickland, kardinál Burke, množstvo teológov, radových kňazov a laických katolíkov oddaných tradícii už pozdvihli svoj hlas, aby varovali pred deštruktívnym charakterom tohto procesu.

Biskupove slová jasne pomenúvajú neuralgické body súčasnej krízy v Cirkvi a predstavujú apel, ktorý sa nedá prepočuť. Zodpovednosť, ktorú máme všetci pred Bohom, podobne ako moc rozhodovať, či hlasovať je v Cirkvi tiež nerovná a hierarchická. Nič na tom nezmenia lákavé kozmetické úpravy. Menej moci znamená – menej zodpovednosti. Laici nebudú súdení za rozvrat v Cirkvi tak prísne ako stav klerický. Preto sú slová biskupa Schneidera oprávnene adresované na najvyššie priečky hierarchie. Dúfajme, že im kompetentní budú načúvať.

Zdroj: Catholic Herald, LifeSite News

***

Portál Christianitas.sk svojim čitateľom odporúča:

Taliansky historik a profesor, Roberto de Mattei prináša v knihe Druhý vatikánsky koncil. Doposiaľ nenapísané dejiny (slov. vydanie – Nadácia Slovakia Christiana), ucelený pohľad na udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila život v katolíckej Cirkvi v druhej polovici 20. storočia a nemalou mierou naň vplýva i dnes.

Uvedenú knihu si môžete objednať na adrese: https://www.christianashop.sk/druhy-vatikansky-koncil-doposial-nenapisane-dejiny/

V našom e-shope si však môžete objednať vo výraznej zľave aj ďalšie zaujímavé tituly – viac informácií na našej stránke christianashop.sk/.

PDF (formát pre tlač)