Belgickí biskupi už otvorene požadujú svätenie žien na diakonky a zrušenie povinného kňazského celibátu

22. februára 2024   Krátke správy

Po dosiahnutí „bobríka“ homosexuality si pokrokoví skauti v radoch kléru zjavne vytýčili dosiahnutie ďalších dvoch vytúžených „bobríkov“ – svätenia diakoniek a zrušenia povinného celibátu. Kampaň za dosiahnutie týchto mét sa v priebehu synodálnej dvojročnice postupne presúva z dolných do horných poschodí Cirkvi.

Najprv to boli neortodoxné rehoľníčky v béžových svetríkoch a kvetinkových blúzkach, štítiace sa rehoľného odevu a vyznávajúce Teológiu oslobodenia. Tie sa angažovali v kauze svätenia žien. Alebo rôzni heterodoxní kňazi a teológovia, často z LGBT propagandistickej úderky, v krikľavých kravatách a ležérnych sakách. Tí bojovali za zrušenie celibátu. Na jeseň minulého roka sa však situácia posunula do oficiálnejšej polohy a na rímskej Synode o synodalite sa už tieto témy pretriasali priamo pri vieroučnom zdroji.

Do vedúcich funkcií vo Vatikáne boli počas synodálnej dvojročnice kooptované viaceré ženy a následne tajomník Dikastéria pre náuku viery, arcibiskup Scicluna, vypustil v januári 2024 skúšobnú raketu ohľadom zrušenia povinného celibátu. Začiatkom februára už prišla anglikánska biskupka informovať Radu kardinálov a pápeža ohľadom toho, ako to vyzeralo v Anglikánskej cirkvi po zavedení ženského svätenia, pričom tam s ňou sedeli aj rehoľníčky sympatizujúce so ženským diakonátom. No a arcibiskup Scicluna znovu médiám zopakoval svoje názory na kňazský celibát.

Po tejto prípravnej paľbe nastúpila ďalšia fáza – angažovanosť najvyššieho kléru. Ako prví zdvihli rukavicu a prápor pokroku belgickí biskupi. Tí vydali pred niekoľkými dňami spoločný obežník (Návrh nóty pre Synodu 2024) adresovaný diecézam a synodálnym radám v Belgicku. V obežníku opisujú najzávažnejšie otázky, ktoré čakajú synodálnych pútnikov pri kráčaní synodálnou cestou k záverečnej októbrovej Synode. Časti textu zverejnil 19. februára belgický portál Kerknet.

V memorande belgických biskupov sa píše:

„Synodálna misijná Cirkev si vyžaduje otvorený dialóg s aktuálnym dianím vo svete okolo nás. Cirkev sa pri hlásaní dobrej zvesti svetu nemôže obmedziť na jednosmernú ulicu.“

Od úvah nad moderným svetom a pokrokom prešli následne k požiadavkám:

„Žiadame, aby synoda definovala naše cirkevné tradície ako dynamické a neustále sa rozvíjajúce. Prosíme o povzbudenie, aby sme dali konkrétnu formu decentralizácii niektorých rozhodovaní v Cirkvi, čo nám umožní spolupracovať v jednote s oprávnenejšou rozmanitosťou. Žiadame o konkretizáciu zodpovednosti biskupov v synodálnej Cirkvi.“

A ako si belgickí biskupi predstavujú tie „dynamické a neustále sa rozvíjajúce“ tradície v praxi? Nasledovne:

„Žiadame, aby biskupská konferencia alebo Kontinentálna biskupská konferencia prijala určité opatrenia. Ide o priznanie väčšej pastoračnej zodpovednosti ženám a vysviacku žien za diakonky, ktorá by už nebola zakázaná, aj keď nemusí byť uplatňovaná všeobecne.“

Výborne, ide sa na to pekne od lesa, cez decentralizáciu. Najprv to bude len v Belgicku (samozrejme aj v Nemecku, Rakúsku, Švajčiarsku a Holandsku) a potom aj vo zvyšku Cirkvi. No a ešte celibát:

„O povinnosti celibátu pre kňazov alebo ovdovených diakonov, boli dlho silné pochybnosti.“ Preto biskupi cítia „potrebu znovu objaviť symbolicko-sviatostný charakter sviatostnej služby“. Píšu, že vzťah medzi vysviackou a definitívnou zaviazanosťou si vyžaduje „nové objasnenie“. V rámci tohto objasňovania prichádza prvý krok:

„Žiadame, aby kňazi a diakoni čoraz viac preberali svoju pastoračnú zodpovednosť v tímoch, v ktorých majú svoju úlohu a miesto laici.“ No a keď už tam tí laici budú, tak prečo ich rovno nevysvätiť, aby mohli byť kňazmi? Ako píše portál Kirknet: „Týka sa to mužov, ktorí sú už ženatí a ktorí sa kvalifikujú na kňazstvo, v rámci svojho spôsobu života.“

Z toho dôvodu by podľa belgických biskupov mali byť títo „preverení“ ženatí laici (viri probati) – členovia tímu, vysvätení za kňazov. A opäť rovnaká decentralizačná finta:

„Kňazská vysviacka viri probati by nemala byť všeobecne nariadená, ani zakázaná.“ Skrátka, najprv v Belgicku, potom… atď., atď., veď to poznáte…

Salámová metóda pracuje na plné obrátky: vznikli by tak najprv vysvätení kňazi, ktorí boli ženatí pred vysvätením. Druhá fáza: pokiaľ môžu byť vysvätení títo a žiť so ženami, prečo by to nemohlo byť aj v opačnom poradí – najprv byť vysvätený a až potom sa oženiť? Výsledok je predsa rovnaký! Nezabúdajme, čo belgickí biskupi žiadajú – „dynamickú a neustále sa rozvíjajúcu tradíciu“. To znamená, že žiadna fáza rozvoja nemusí byť definitívna…

Tieto požiadavky a návrhy budú najprv predmetom diskusií v Belgicku a potom bude konečný návrh doručený na sekretariát Biskupskej synody v Ríme. Okrem toho bude teologický výbor Konferencie biskupov Belgicka do hĺbky diskutovať o spomínaných témach týkajúcich sa zaobchádzania s tradíciou a otázok o úradoch a službách v Cirkvi.

BM

Zdroj: Kirknet, InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky/youtube.com

PDF (formát pre tlač)