Kostol je obetiskom Nového Zákona
5. júla 2026
Pokladnica viery
Obetiskom Nového Zákona je kostol. Nazýva sa „dom Boží“, „príbytok večného kráľa“, lebo v kostole skutočne prebýva Boh, večný kráľ a všemohúci Pán Neba i zeme. Kostoly sú domy Božie v najplnšom zmysle slova. Ony sú rezidenciami a kráľovskými hradmi Najvyššieho, v ktorých Pán Neba i zeme osobne prebýva, a kde ho každý kedykoľvek môže nájsť. Zástupy anjelov mu tu slúžia, klaňajú sa mu, chvália ho, uctievajú ho a prednášajú mu naše prosby.
Chrám v Jeruzaleme bol postavený len pre uschovanie archy zmluvy, no v našich kostoloch sa pri každej svätej omši nekrvavým spôsobom obnovuje obeta Ježiša Krista na kríži a uschováva sa to Najsvätejšie v podobe chleba. Preto chrám Starého Zákona v Jeruzaleme sa v celej svojej kráse ani prirovnať nedá k najchudobnejšiemu kostolíku, v ktorom sa uschováva Najsvätejšia Sviatosť. Jeruzalemský chrám bol len predobrazom a tieňom katolíckych kostolov, v ktorých Pán Neba i zeme je opravdivo, skutočne a podstatne prítomný a očakáva naše návštevy.
A prečo nás očakáva? Aby nám dával svoje príkazy, aby nám oznamoval, čo od nás žiada. Očakáva nás, aby sme mu dávali odpočet z toho, ako sme jeho svätú vôľu plnili a jeho príkazy vykonali. Očakáva nás, aby nás tešil, posilňoval, občerstvoval, aby s nami slávil hody lásky a už viac nás nenazýval sluhami a služobníkmi, ale priateľmi, bratmi a synmi.
P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí

