Biskup tvrdí, že v obave pred tlakom Komunistickej strany Číny bolo tento rok tajne vysvätených najmenej desať biskupov podzemnej Cirkvi

26. augusta 2026   Aktuality   Cirkevná kríza, Prenasledovanie kresťanov

Čínsky katolícky biskup, ktorý zostáva mimo Čínskeho vlasteneckého katolíckeho združenia, organizácie kontrolovanej komunistickým štátom, tvrdí, že v provincii Fu-ťien na juhovýchode Číny bolo tajne vysvätených najmenej desať nových biskupov, keďže podzemné komunity sa obávajú, že rastúca kontrola vlády nad Cirkvou ohrozí jej ďalšie prežitie. Toto svedectvo je súčasťou rozsiahlej správy, ktorú zverejnil Catholic World Report o súčasnej situácii katolíkov pod režimom Si Ťin-pchinga.

Autor, historik a sinológ Anthony E. Clark, zatajuje totožnosť preláta, aby chránil jeho bezpečnosť. Podľa jeho svedectva sa po podpísaní Dočasnej dohody medzi Svätou stolicou a Čínskou ľudovou republikou o menovaní biskupov v roku 2018 situácia v provincii Fu-ťien pre katolíkov, ktorí zostávajú mimo oficiálnych štruktúr, zmenila na „stav núdze“.

„Najmenej desať nových biskupov“

Biskup citovaný Clarkom tvrdí, že medzi veriacimi podzemnej Cirkvi existuje obava, že s rastúcim vplyvom vlády na biskupov „utrpí integrita katolíckej viery“. Podľa jeho slov sa uskutočnili tajné biskupské vysviacky, aby sa „zaručilo prežitie Cirkvi v Číne“. Prelát odhaduje, že len v provincii Fu-ťien by mohlo ísť o „najmenej desať nových biskupov“, hoci neuvádza ich mená, dátumy vysviacok ani totožnosť svätiacich biskupov.

Svedectvá zozbierané Clarkom opisujú aj postup politiky „sinizácie“ náboženstiev, ktorú presadzuje Si Ťin-pching s cieľom prispôsobiť náboženské vyznania čínskej kultúre a v politickej praxi režimu socializmu a vedeniu Komunistickej strany Číny.

Počas nedávneho stretnutia jedna čínska rehoľníčka pred prítomnými uviedla, že obdivuje belgického misionára Vincenta Lebbeho (1877 – 1940), pretože podľa nej pochopil, že je potrebné byť „najprv Číňanom a až potom katolíkom: „Najprv sme Číňania,“ vyhlásila.

Clark uvádza, že ďalší čínski katolíci, s ktorými neskôr hovoril, boli týmito slovami pobúrení, a tvrdí, že nezodpovedajú Lebbeho zmýšľaniu. Táto udalosť prichádza v čase, keď katolícke štruktúry uznávané Pekingom sprísnili požiadavky na politickú lojalitu duchovenstva. Nové pravidlá správania pre kňazov, biskupov, diakonov a rehoľníčky oficiálnej cirkvi vyžadujú podporu vedenia Komunistickej strany Číny, podporu socialistického systému a napredovanie v sinizácii katolicizmu.

Pravidlá zároveň stanovujú, že katolícka náuka a disciplína sa majú vykladať pod vedením „základných socialistických hodnôt“ a tradičnej čínskej kultúry.

Politická formácia v seminároch

Clark zaznamenáva aj svedectvo čínskeho seminaristu, s ktorým sa nedávno rozprával mimo krajiny. Mladý muž opísal formáciu, počas ktorej podľa jeho skúseností prakticky nedostával žiadne duchovné vedenie, zatiaľ čo kurzy vyžadované vládou zaberali značnú časť času určeného na modlitbu a štúdium.

Uviedol tiež, že biskupa takmer nevídal, a tvrdil, že niektorí kňazi sú členmi komunistickej strany. „Každý v Číne vie, že strana preniká do kresťanskej komunity,“ povedal autorovi.

Úrady počas posledných rokov rozvinuli rôzne kampane politickej formácie, ktoré sa vzťahujú aj na náboženské komunity. Patria medzi ne programy zamerané na propagovanie štátnej vlajky, čínskej ústavy, socialistických hodnôt a tradičnej kultúry v náboženských priestoroch. Ďalšia z kampaní vyžaduje podporovanie vlastenectva, „lásky k strane“ a „lásky k socializmu“.

Situácia podzemného biskupa z Wen-čou, kňazi zadržiavaní za púte alebo distribúciu náboženských kníh

Správa venuje pozornosť aj Mons. Petrovi Šao Ču-minovi, biskupovi Wen-čou v provincii Če-ťiang, ktorého uznáva Rím, ale nie čínska vláda. Biskup Šao opakovane odmietol vstúpiť do Vlasteneckého združenia a bol mnohokrát zadržaný a podrobený obdobiam „prevýchovy“.

Za biskupa koadjútora ho v roku 2007 vymenoval Benedikt XVI. a po smrti Mons. Vincenza Ču Wej-fanga v roku 2016 sa stal jeho nástupcom. Šaove problémy predchádzajú čínsko-vatikánskej dohode. Už v roku 2021 bol jeden katolík z Če-ťiangu potrestaný pokutou 200 000 jüanov za to, že v súkromnej kaplnke umožnil slávenie svätej omše biskupovi. Úrady označili slávenie za nezákonnú náboženskú činnosť a preláta, ktorého vymenoval pápež, opísali ako osobu vysvätenú „zahraničnou inštitúciou“.

Clark teraz tvrdí, že úrady naďalej zadržiavajú Šaa v období významných liturgických slávností a že represívnym opatreniam boli vystavení aj kňazi, rehoľníčky a laici vo Wen-čou.

Podľa informácií, ktoré autor získal, mohlo byť počas kampaní proti tým, ktorí odmietajú vstúpiť do Vlasteneckého združenia, skonfiškovaných a zatvorených až 90 % podzemných kaplniek vo Wen-čou. Aj v tomto prípade ide o odhad sprostredkovaný autorovi, a nie o oficiálne overiteľný údaj.

Správa ďalej tvrdí, že niektorí kňazi, rehoľníčky a veriaci, ktorí odchádzajú z Číny na turistické víza a cestu využijú na uskutočnenie púte, sú po návrate zadržaní pre obvinenie z „nezákonného prekročenia hraníc“, pretože úrady považujú náboženský účel ich cesty za nezlučiteľný s účelom uvedeným vo vízach. Medzi niekoľko pozitívnych správ patrí nedávne prepustenie kňaza Ma Sian-šiho z Wen-čou po odpykaní 18-mesačného trestu súvisiaceho s verejným predajom náboženských kníh. Podľa portálu AsiaNews ho pri odchode zo zadržiavacieho centra prišlo privítať viac ako sto ľudí. Kňaz sa vrátil do svojej diecézy a k pastoračnej činnosti.

Obmedzenia týkajúce sa maloletých

Ďalším z opisovaných problémov je zákaz, ktorý sa v mnohých oblastiach Číny uplatňuje voči osobám mladším ako 18 rokov, aby dostávali náboženskú formáciu alebo sa zúčastňovali na aktivitách v kostoloch.

Clark spresňuje, že tento zákaz v takejto podobe nie je uvedený vo všeobecnom celoštátnom zákone, tvrdí však, že miestne úrady ho uplatňujú s rôznou intenzitou v závislosti od regiónu.

Kňazi a rehoľníčky vytvorili mechanizmy na zachovanie formácie a sviatostného života mladých ľudí. Jedna rehoľníčka autorovi vysvetlila, že keďže nariadenia sa výslovne týkajú cirkevných priestorov, niektoré sväté omše a stretnutia pre maloletých sa konajú na iných miestach.

„Vláda má jedno oko otvorené a druhé zatvorené,“ zhrnula situáciu ďalšia rehoľníčka.

Menovanie biskupov za Leva XIV.

Správa sa venuje aj jednej z najcitlivejších otázok vzťahov medzi Rímom a Pekingom: výberu biskupov. Dočasná dohoda podpísaná v roku 2018, ktorá bola naposledy v roku 2024 predĺžená na štyri roky, zostáva dôverná. Jej úplné znenie nikdy nebolo zverejnené.

Počas sedisvakancie po smrti Františka zvolili oficiálne čínske štruktúry Ignatia Wu Ťian-lina pre Šanghaj a Francisa Li Ťian-lina pre Sin-siang. Lev XIV. napokon obe kandidatúry následne schválil. Prípad Wua bol mimoriadne pozoruhodný: čínske štruktúry ho zvolili 29. apríla 2025 počas sedisvakancie a Rím následne oznámil, že Lev XIV. jeho vymenovanie prijal 11. augusta.

V Sin-siangu bol Li Ťian-lin napokon vysvätený v decembri 2025 po tom, čo Svätá stolica prijala rezignáciu Josepha Čang Wej-čua, biskupa, ku ktorému sa hlásila podzemná komunita a ktorý počas rokov znášal zatýkanie a nátlak zo strany úradov.

Toto leto došlo v rámci mechanizmu dohodnutého medzi Rímom a Pekingom k ďalším dvom menovaniam. Lev XIV. 15. júna schválil kandidatúry Giuseppeho Čang Jan-fenga, následne vysväteného za biskupa Čch’-fengu, a Francisca Javiera Tuana Jung-kchuna, biskupa koadjútora Pamengu; obe cirkevné oblasti sa nachádzajú vo Vnútornom Mongolsku.

V Čangovom prípade oznámenie čínskych úradov úplne vynechalo akúkoľvek zmienku o pápežskom schválení a namiesto toho zdôraznilo, že bol zvolený oficiálnymi orgánmi a schválený štátnymi úradmi.

Pamiatka tých, ktorí odmietli vstúpiť do Vlasteneckej cirkvi

Clark vysvetľuje, že čínski katolíci naďalej uchovávajú pamiatku kňazov, ktorí trpeli prenasledovaním počas maoistického obdobia a odmietli vstúpiť do cirkevných štruktúr kontrolovaných režimom.

Medzi nimi pripomína jezuitu Ču Chung-šenga (1916 – 1993), ktorý pochádzal z rodiny katolíckej už viac ako tri storočia. Za kňaza bol vysvätený v roku 1944, prvýkrát ho zatkli v roku 1953 a počas opakovaných období väznenia strávil v čínskych väzniciach viac ako 31 rokov bez toho, aby sa zriekol svojej viery.

Spomína tiež jezuitu Stanislasa Šen Paj-šuna (1903 – 1985), ktorého úrady obvinili z príslušnosti ku „kontrarevolučnej“ skupine spojenej so zahraničnými silami, čo bolo označenie, ktorým režim odkazoval na Vatikán. Clark uvádza, že obaja sú pripomínaní okrem iného preto, že odmietli vstúpiť do vlasteneckých štruktúr.

Autor však zároveň spresňuje, že hranica medzi komunitami označovanými ako oficiálne a podzemné je priamo v Číne oveľa menej striktná, než by sa mohlo zdať zvonka. Katolíci z oboch prostredí uznávajú kňazov a biskupov druhej strany a podľa jeho skúseností medzi veriacimi prakticky neexistuje predstava, že členovia oficiálnej štruktúry patria k „inej cirkvi“.

Provincia má mimoriadny význam vo vzťahoch medzi Rímom a Pekingom. Nachádza sa tam okrem iného arcidiecéza Fu-čou, kde počas desaťročí vedľa seba existovali komunity uznávané vládou, ako aj podzemní katolíci.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je situácia čínskych katolíkov tragickým dôkazom toho, čo nastáva, keď si svetská moc začne osobovať právo rozhodovať o vnútornom živote Cirkvi. Biskup nie je funkcionárom štátu ani komunistickej strany, ale nástupcom apoštolov, ktorého poslaním je strážiť vieru a viesť stádo zverené Kristom. Požiadavka, aby katolícka náuka a disciplína boli vykladané podľa „základných socialistických hodnôt“ je preto nezlučiteľná s katolíckym chápaním Cirkvi. Rovnako neprijateľné je heslo „najprv Číňan, potom katolík“: katolík môže a má milovať svoju vlasť, ale nijaký štát, národ ani politická strana nemôžu stáť nad vernosťou Kristovi a jeho Cirkvi.

O to väčšiu úctu si zasluhujú čínski biskupi, kňazi, rehoľníci a laici, ktorí počas desaťročí znášali väzenie, prevýchovu, konfiškácie a ďalšie represie, ale odmietli podriadiť Cirkev komunistickému režimu. Príbeh jezuitu Ču Chung-šenga, ktorý strávil vo väzeniach viac ako 31 rokov bez toho, aby sa zriekol viery, pripomína starú kresťanskú zásadu, že poslušnosť svetskej autorite má svoje hranice tam, kde táto autorita požaduje niečo proti Bohu a viere. Práve takíto vyznávači ukazujú, že Cirkev neprežíva vďaka politickým kompromisom, ale vďaka vernosti Kristovi, často zaplatenej utrpením.

Správy o tajných biskupských vysviackach preto treba vnímať na pozadí obavy podzemných katolíkov o samotnú kontinuitu Cirkvi. Zároveň však ide o mimoriadne závažnú kánonickú otázku: samotná správa neuvádza mená vysvätených ani svätiacich biskupov a neobjasňuje, či a aký mandát alebo súhlas Ríma pri týchto vysviackach existoval. Nemožno preto automaticky vyhlásiť všetky tieto vysviacky za legitímne. Jedno však zo svedectva vystupuje veľmi jasne: katolíci, ktorí desaťročia odolávali komunistickému prenasledovaniu, sa dnes obávajú, že rastúca kontrola Pekingu nad biskupmi môže poškodiť „integritu katolíckej viery“. A práve ochrana tejto integrity musí byť pre Svätú stolicu dôležitejšia než akákoľvek diplomatická dohoda s komunistickou mocou.

Kristus nás učil veľmi jednoduchému pravidlu: „Dobrý strom rodí dobré ovocie, zlý strom rodí zlé ovocie“. A práve podľa ovocia treba hodnotiť aj politiku Svätej stolice voči komunistickej Číne. Ak jej výsledkom je ustupovanie Pekingu pri menovaní biskupov, rastúci vplyv komunistického štátu na život Cirkvi a situácia, v ktorej sa verní podzemní katolíci obávajú o samotnú integritu svojej viery, potom nemožno predstierať, že ide o dobré ovocie. Čínski katolíci pritom sami hovoria o prenikaní strany do kresťanských komunít a o požiadavke podriaďovať katolícku náuku „socialistickým hodnotám“.

O to absurdnejšie pôsobí tvrdosť, s akou Svätá stolica dnes postupuje proti vlastnej katolíckej tradícii. Vychádzať v ústrety komunistickému režimu, ktorý Cirkev kontroluje a prenasleduje, a súčasne obmedzovať katolíkov preto, že chcú zostať verní tradičnej liturgii a spiritualite, určite nie je dobrým ovocím. A čím dlhšie sa budú tieto rozpory ospravedlňovať diplomatickými formuláciami, tým bolestivejšie môžu byť jeho následky. Cirkev nepotrebuje priazeň Komunistickej strany Číny za cenu oslabenia vlastnej slobody; potrebuje predovšetkým vernosť Kristovi a odvahu zastať sa tých, ktorí pre túto vernosť znášajú prenasledovanie.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)