Biskup zrušil Deti Márie, rehoľné spoločenstvo mladých sestier so sklonmi k tradícii – po negatívnom stanovisku zo strany Vatikánu

26. augusta 2026   Aktuality   Cirkevná kríza

Rehoľné spoločenstvo Children of Mary (Deti Márie) bude v októbri oficiálne zrušené po tom, čo vatikánski predstavitelia odmietli jeho uznanie za „inštitút diecézneho práva“, pričom poukázali na „problémy s formáciou“. Biskup Earl K. Fernandes z Columbusu v štáte Ohio začiatkom tohto mesiaca oznámil, že tradičné spoločenstvo rehoľných sestier, ktoré pôsobilo v diecéze posledných 24 rokov, bude zrušené.

Vatikánski synodalisti a modernisti úradovali?

V liste z 10. augusta Fernandes oznámil, že Children of Mary, polokontemplatívne a poloapoštolské rehoľné spoločenstvo založené v roku 2002, ktoré sa v rámci svojej charizmy pridŕža tradičných praktík, bude v októbri tohto roku oficiálne zrušené. Rozhodnutie prichádza po tom, čo Vatikán zamietol žiadosť spoločenstva o ustanovenie za „inštitút diecézneho práva“ pre bližšie nešpecifikované „problémy s formáciou“.

Hoci biskup ocenil „apoštolské diela“ spoločenstva v diecéze i mimo nej, najmä jeho úsilie podporovať úctu k Najsvätejšej Sviatosti a Preblahoslavenej Panne Márii, zdôraznil, že predstaviteľ vatikánskeho Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, ktoré vedie sestra Simona Brambillová MC, ho nedávno informoval, že spoločenstvo nebude schválené ako inštitút diecézneho práva „teraz ani v budúcnosti“.

Biskup Fernandes (nezamieňať si s prefektom Dikastéria pre náuku viery) dodal, že keďže spoločenstvo toto schválenie nikdy nedostane, považoval jeho zrušenie za „jedinú možnosť“, aby jeho členky mohli rozlišovať svoje povolanie v inom inštitúte.

„Ako relatívne nové spoločenstvo sa Children of Mary pokúšalo reformovať a spresniť svoje konštitúcie, objasniť svoju špecifickú charizmu, dosiahnuť jasno v otázke vlastníctva majetku a zabezpečiť formáciu členiek spoločenstva,“ napísal biskup v liste.

„Sestry, ktoré túžili stať sa inštitútom diecézneho práva a konali v dobrej viere, poskytli Dikastériu pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života potrebnú dokumentáciu na začatie procesu. Napriek najlepšiemu úsiliu sestier sa tieto reformy ukázali ako náročné,“ dodal. „Okrem toho som bol v priebehu posledných rokov upozornený na určité problémy s formáciou a dokonca aj na zneužívania spojené s evanjeliovými radami a právom na oddelenie vnútorného a vonkajšieho fóra, teda fóra osobného svedomia a fóra pozorovateľných vonkajších skutkov.“

Fernandes pokračoval: „Po úprimných pokusoch riešiť tieto problémy a priebežnom informovaní Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života v Ríme ma predstaviteľ dikastéria informoval, že aj napriek pokusom o reformu, vzhľadom na problémy s formáciou v komunitnom živote, ktoré existovali od jeho počiatku, a pretrvávanie týchto problémov, Children of Mary nebude teraz ani v budúcnosti schválené na ustanovenie za inštitút diecézneho práva, čo by členkám poskytlo väčšiu stabilitu a istotu trvalej duchovnej a materiálnej starostlivosti.

Keďže som vedel, že to nebude možné, a uvedomoval som si, že niektoré zo žien v Children of Mary môžu mať autentické povolanie k zasvätenému rehoľnému životu v ráde uznanom Cirkvou, rozhodol som, že zrušenie je jedinou možnosťou, aby členky mohli rozlišovať svoje povolanie v novom združení či inštitúte alebo vo svete.“

Sestry sú pripravené na každú eventualitu

Vo vlastnom liste, takisto datovanom 10. augusta, Children of Mary vyjadrili svoj smútok nad rozhodnutím, vďačnosť Fernandesovi a prijatie Božej vôle. „Nedávno sme boli informované, že Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života prijalo rozhodnutie, že naše spoločenstvo nebude teraz ani v budúcnosti posudzované na schválenie ako inštitút diecézneho práva,“ napísalo spoločenstvo.

„V dôsledku toho, že sme relatívne novým spoločenstvom, sa objavili nezamýšľané problémy s formáciou,“ pokračuje list. „Náš drahý biskup sa postaral o to, aby nám tieto obavy dikastéria sprostredkoval. V dôsledku týchto nových informácií a po mnohých modlitbách, rozlišovaní a konzultáciách prijal biskup Fernandes ťažké rozhodnutie zrušiť Children of Mary ako verejné združenie veriacich. Hoci je toto rozhodnutie bolestné prijať, prijímame ho v duchu viery, pokory a dcérskej poslušnosti voči Cirkvi, ktorú milujeme.“

Children of Mary pokračovali: „Toto rozhodnutie znamená, že Children of Mary ako spoločenstvo v októbri 2026 zanikne. Hoci táto skutočnosť prináša nám všetkým hlboký zármutok, zostávame presvedčené, že Boh neopúšťa dielo, ktoré začal. Prostredníctvom tohto apoštolátu sme boli svedkami Jeho milosti v nespočetných životoch a máme dôveru, že semená, ktoré zasial, budú naďalej prinášať ovocie podľa Jeho dokonalého plánu. Priateľstvá, ktoré vznikli, životy, ktorých sa toto dielo dotklo, a Kristova láska, o ktorú sa Children of Mary delili, pretrvajú spôsobmi, ktoré v plnosti pozná iba Boh. Keď každá z nás pokračuje v rozlišovaní cesty, ktorú pred nás teraz Pán kladie, robíme tak s dôverou, že On je verný a že Jeho prozreteľnosť nikdy nezlyháva.“

Začiatkom tohto roka Fernandes počas homílie pri príležitosti zloženia rehoľných sľubov niektorých sestier stručne komentoval starobylú prax používania oltárnych mriežok pri prijímaní Eucharistie.

„Ježiš sa zjavil ako dobrý pastier a brána. Opäť, On je cestou k Otcovi. Vidíme túto oltárnu mriežku,“ povedal vtedy biskup. „V mnohých starých kostoloch boli v oltárnych mriežkach bránky. Prečo? Pretože v starovekom svete mohli cez bránu vstúpiť iba tí, ktorí boli rituálne čistí, aby priniesli Bohu obetu a modlili sa k Bohu za ľud.“

„Ale teraz, keďže Ježiš je bránou, máme prístup k Bohu a do Otcovho domu. On je naším veľkňazom, ktorý je zároveň sám obetou, ktorá nám dáva svoj život,“ dodal.

Fernandes podporoval a slávil tradičnú latinskú omšu a vo svojej diecéze povzbudzoval tradičné liturgické praktiky.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície pôsobí celý prípad Children of Mary prinajmenšom znepokojivo. Samotná existencia problémov vo formácii, pokiaľ boli skutočné a závažné, samozrejme nemôže byť ignorovaná iba preto, že ide o tradične orientované spoločenstvo. Cirkev má právo i povinnosť dohliadať na rehoľnú formáciu, zachovávanie evanjeliových rád i ochranu vnútorného fóra. Zverejnené vysvetlenie však zostáva natoľko všeobecné, že čitateľ sa prakticky nedozvie, čo konkrétne bolo také nenapraviteľné, že jediným riešením musel byť definitívny zánik celého spoločenstva.

O to zvláštnejšie rozhodnutie pôsobí vzhľadom na ovocie, ktoré samotný biskup Fernandes sestrám priznáva: apoštolát, úctu k Najsvätejšej Sviatosti, mariánsku zbožnosť a rehoľné povolania. Katolícka tradícia pritom vždy považovala práve eucharistickú a mariánsku zbožnosť, poslušnosť, čistotu a rehoľnú disciplínu za základné znaky zdravého zasväteného života. Ak teda existovali napraviteľné nedostatky, prirodzenou otázkou je, prečo nemohli byť odstránené dôslednou vizitáciou, výmenou zodpovedných osôb či novým formačným vedením namiesto likvidácie spoločenstva?

Celá vec navyše zapadá do širšieho problému dnešnej Cirkvi: pri tradičných komunitách sa niekedy uplatňuje tvrdosť a administratívna nekompromisnosť, zatiaľ čo pri teologických, liturgických či morálnych excesoch progresívneho prostredia možno pozorovať podstatne väčšiu ochotu k „dialógu“, „rozlišovaniu“ a nekonečnému „sprevádzaniu“. Práve tento rozdielny meter vyvoláva medzi tradičnými katolíkmi nedôveru. Spravodlivosť v Cirkvi totiž musí znamenať rovnakú vážnosť požiadaviek bez ohľadu na to, či ide o komunitu tradičnú alebo progresívnu.

Človeku sa preto natíska trpká satirická otázka: Čo keby sestry namiesto adorácie Najsvätejšej Sviatosti vyhlásili svoju komunitu za laboratórium „novej synodálnej spirituality“, pri liturgii predvádzali choreografie, experimentovali s Pachamamou, pozvali si Marka Rupnika za umeleckého či formačného a duchovného poradcu a začali požadovať diakonát či kňazskú vysviacku žien? Dostali by rovnako rýchlo oznámenie, že ich komunita nemá budúcnosť, alebo by sa náhle našiel priestor na ďalšie roky dialógu, načúvania, sprevádzania a rozlišovania?

A keby k tomu ešte svoju identitu postavili na otvorenom odmietaní tradičnej katolíckej sexuálnej morálky, možno by sa namiesto slova „zrušenie“ začalo hovoriť o potrebe nikoho nevylučovať a všetkých sprevádzať. Práve tento dojem dvojakého metra progresívnemu prúdu v Cirkvi škodí azda najviac. Ak má byť problémom neposlušnosť alebo chybná formácia, nech sa rovnakým metrom meria každému. Tvrdosť voči tradícii a zhovievavosť voči progresívnym experimentom totiž nie je pastoračná múdrosť, ale recept na ďalšiu stratu dôvery katolíkov v cirkevnú vrchnosť.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímky obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)