Jeruzalemský súd oslobodil židovského osadníka, ktorý brutálne napadol a kopal mníšku: „Nachádzal sa v psychotickom stave“

27. augusta 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Jeruzalemský súd v stredu oslobodil izraelského muža, ktorého zachytilo video pri útoku na francúzsku rehoľnú sestru v Starom meste Jeruzalema v apríli 2026. Dospel k pozoruhodnému záveru, že muž trpí duševnou chorobou, a nariadil jeho hospitalizáciu v psychiatrickom zariadení na obdobie šiestich rokov.

Sudca Ofir Tishler z Magistrátneho súdu v Jeruzaleme vo svojom rozhodnutí prijal svedectvo psychiatra, ktorý dospel k záveru, že Yon Schreiber sa v čase útoku nachádzal v psychotickom stave.

Videozáznam útoku, ku ktorému došlo 28. apríla na hore Sion v jeruzalemskom Starom meste, zachytáva osobu (identifikovanú ako Schreiber), ako zozadu pribehla k francúzskej rehoľnej sestre a zhodila ju na zem. Útočník následne odišiel, potom sa však vrátil a kopol do ženy ležiacej na zemi. Následne sa dostal do potýčky s mužom, ktorý sa ho pokúsil zastaviť.

Podľa obžaloby proti Schreiberovi, v ktorej bol obvinený z napadnutia spôsobujúceho konkrétnu telesnú ujmu, motivovaného nepriateľstvom voči náboženskej skupine, utrpela rehoľná sestra pri útoku krvácajúce poranenie hlavy a následne závraty.

Z pohľadu katolíckej tradície má útok na bezbrannú rehoľnú sestru osobitne odpudivý charakter. Rehoľný odev je viditeľným znamením zasvätenia Bohu a úder proti človeku práve pre jeho príslušnosť ku kresťanskej viere nemožno zľahčovať ako obyčajný pouličný incident. O to znepokojujúcejšie je, že podľa obžaloby bola motívom útoku nevraživosť voči náboženskej skupine. Kresťania vo Svätej zemi majú právo na bezpečnosť, úctu a slobodné verejné vyznávanie svojej viery rovnako ako príslušníci ktoréhokoľvek iného náboženstva.

Katolícky pohľad však zároveň vyžaduje spravodlivo rozlišovať medzi objektívnym zlom skutku a osobnou vinou páchateľa. Ak súd na základe odborného psychiatrického posudku skutočne dospel k záveru, že Schreiber počas útoku pre psychózu nebol schopný rozumne ovládať svoje konanie, jeho subjektívna zodpovednosť by mohla byť zásadne znížená alebo odstránená. Bolo by však dobré zistiť, ako sa táto ťažká a, zdá sa, agresívna psychóza prejavovala v synagóge a voči spoluveriacim, či nekopal do rabínov, alebo nepľul na židovské ženy.

Celý prípad treba vnímať v širšom kontexte zhoršujúceho sa postavenia kresťanov v Jeruzaleme a vo Svätej zemi. Jednotlivý útok údajne psychicky chorého človeka iste nemožno automaticky vydávať za dôkaz systematického prenasledovania. Ak sa však pridáva k ďalším prípadom napádania kresťanov, pľuvania na duchovných, vandalizmu či útokov na kresťanské objekty, cirkevné aj štátne autority majú povinnosť tieto javy otvorene pomenovať. Kresťanské milosrdenstvo totiž nikdy neznamenalo ľahostajnosť voči bezpráviu: odpustiť vinníkovi a chrániť nevinného nie sú protiklady.

Na záver sa preto ponúka nepríjemná otázka: Ako by podobný princíp vnímala židovská komunita, keby napríklad vo Francúzsku súdy opakovane zbavovali trestnej zodpovednosti moslimských páchateľov útokov na Židov s odôvodnením, že išlo o psychicky chorých či nepríčetných jednotlivcov? (V čom majú mimochodom francúzski sudcovia nakoniec dostatočnú prax, pokiaľ ide o moslimské útoky na kresťanov; pozn. red.) A ak by navyše vzniklo podozrenie, že pôvod sudcu alebo páchateľa ovplyvňuje posudzovanie prípadu, celkom oprávnene by sa žiadalo dôkladné preverenie nestrannosti súdu. Rovnaký meter však musí platiť aj vtedy, keď obeťou nie je Žid, ale kresťanská rehoľná sestra.

Duševná choroba môže byť legitímnym dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti, ale musí sa dokazovať rovnako prísne bez ohľadu na náboženstvo páchateľa a obete. Práve rovnosť pred zákonom je najlepšou ochranou pred tým, aby sa zo spravodlivosti stala otázka toho, ku ktorej komunite človek patrí.

Branislav Krasnovský

Zdroj: timesofisrael.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com (CCTV)

PDF (formát pre tlač)