V Harmanci po testoch hlásili 46% nakazených, po štyroch dňoch a PCR testoch – nulu

17. januára 2021   Krátke správy

Testovanie antigénovými testami v Harmaneckých papierňach vyvolalo paniku, pretože výsledky testov prinášali informáciu o 46% nakazených v podniku. Situácia sa diametrálne zmenila po štyroch dňoch, keď dalo vedenie firmy otestovať ľudí PCR testami. Katastrofálne čísla sa zmenili na rovnako katastrofálny debakel – nakazených bolo nula zamestnancov.

Vedenie firmy sa rozhodlo tento pozoruhodný úkaz nezverejňovať, podľa tvrdenia niektorých médií preto, lebo bolo „prekvapené“. Dajú sa však zaiste domyslieť aj iné motívy, než len následok náhleho prekvapenia. Takéto správy totižto silne spochybňujú nielen výpovednú hodnotu testovania, ale aj dáta, ktorými média a vláda neustále zásobujú obyvateľstvo. Pokiaľ sú testy také nespoľahlivé, že rozdiel sa pohybuje takmer na úrovni 50%, je to zrejme dôvod na pochybnosti.

Informácie začali prenikať do médií až potom, ako zamestnanci firmy začali posielať vnútrofiremnú komunikáciu do novín. Vedenie firmy zatiaľ nemá pre výsledky testovaní nijaké vysvetlenie, avšak deklarovalo, že „o zdravie svojich zamestnancov dbá v čo najväčšej miere.“

Na testovanie v Harmanci reagoval aj premiér Matovič: „V Harmanci testovali testami Eko Test Covid od čínskej firmy Assure Tech z Changčou (Hangzhou), ktoré nemajú nič spoločné s testami používanými pri plošnom testovaní, ktoré majú chybovosť pri určení falošnej pozitivity 0,32 % (podľa výrobcu) … a 0,05 % podľa testovania v Trenčíne = tzn. z 10 000 testovaných bolo chybne za pozitívnych označených 5 ľudí.“

Aj odborníci naďalej obhajujú spoľahlivosť testov. Ministerstvo zdravotníctva oznámilo v súvislosti s harmaneckým prípadom: „Testovanie formou antigénových testov stále považujeme za účinný nástroj pri zachytení infekčných ľudí a to aj v kombinácii s následným nariadením povinnej domácej izolácie.“

Podľa odborníkov išlo o anomáliu. A čo považujú za najhoršie?

„Najhoršie by bolo, ak by preto ľudia prestali dôverovať antigénovým testom. Dôsledky by boli pre krajinu zdrvujúce. Presnejšie sú síce vždy PCR testy, no veľký význam majú v boji s epidémiou aj lacnejšie a rýchlejšie antigénové testy,“ uviedol matematik Richard Kollár.

Ťažko povedať, čo si predstavuje Richard Kollár pod „zdrvujúcimi dôsledkami“, ale zabúda, že vláde a odborníkom je predsa jedno, či ľudia dôverujú alebo nedôverujú antigénovým testom. Testovanie sa nedeje dobrovoľne a preto otázka dôvery ľudí tu evidentne nehrá nijakú rolu. Či budú ľudia testom a štátu veriť alebo nie, odborníci, úradníci a vláda majú dostatok prostriedkov ako občanov donútiť, aby robili to, čo sa od nich požaduje.

BM

PDF (formát pre tlač)