Sviatok všetkých svätých a svätíc Božích

Andrej Trúchly
1. novembra 2023   Cirkev

Sv. Cirkev prespevuje dnes na začiatku sv. omše: „Radujme sa všetci dnes v Pánu, ktorí slávime tento deň ku cti Všetkých svätých, nad ktorých slávou anjeli plesajú a jednohlasne oslavujú Syna Božieho. Veseľte sa spravodliví v Pánu, na úprimných svedčí sa chválenie!“

Dnes je veľký, významný sviatok! Svätá katolícka Cirkev ustanovila ho k oslave nie iba jedného, ale k oslave všetkých známych i neznámych svätých a svätíc Božích. Sv. Bernard hovorí: „Prospech je náš a nie svätých, že oslavujeme ich pamiatku. Nemyslievam nikdy na nich bez toho, žeby som necítil aj vrúcnu túžbu po ich spoločnosti, po blahoslavenstve a po ich orodovaní. Keď pamätáme na svätých, znamená to toľko, ako keď by sme ich videli a cítime, že naša lepšia časť je prenesená do kraja živých, pretože láska sprevádza naše myšlienky až tam. Tam sú svätí skutočne prítomní, a my sme skrze našu túžbu u nich.

Ó, kedy budeme spojení s otcami svojimi?! Kedy staneme sa spoluobčanmi blahoslavených duchov, praotcov, prorokov, apoštolov, mučeníkov, panien? Kedy pridružení budeme k zborom svätých? Pamiatka na každého jedného z nich je, takpovediac, novou pohnútkou, alebo radšej horiacou lampou (či pochodňou, smolnicou, fakľou), ktorá oheň, v srdciach našich horiaci, rozmnožuje tak, že s vrúcnou túžbou túžime po tom šťastí, aby sme ich uzreli, a v láske s nimi boli spojení, a medzi nimi už prítomní boli.

Z tohto miesta svojho vyhnanstva spájajme sa skrze duchovnú túžbu s celým zhromaždením svätých, keď rozjímame o jednom, lebo o druhom z nich. Akou veľkou bola by malodušnosť naša, keby sa duše naše nepovznášali ku tomuto svätému zástupu, keby naše srdcia v ustavičnej túžbe nežíznili!? Cirkev vyvolených nás volá, a my by sme neodpovedali?! Svätí si prajú, aby nás mali pri seba, a my nedbáme na to? Predchádzajme vo vrúcnej horlivosti tých, ktorí nás očakávajú; ponáhľajme sa, aby sme boli prijatí do spoločnosti, ktorá nás očakáva.“

Pripusťme si k srdcu i tie zlaté slová, ktoré ctihodný Tomáš Kempenský hovorí: „Viď a pozoruj divotvorné skutky Božie vo svätej Cirkvi Jeho, chrámy Kristove a svätých, zástupy kresťanov, i ako v nich strážia a modlia sa, a bojujú proti diablovi! Pevnosti Krista a svätých Jeho nepominú sa nikdy, lebo oni sú pomníkmi radosti v nebi, kde s Kristom panujú takí, ktorí opovrhovali týmto svetom. Mená svätých – sú strelami a bleskami hromovými pre diablov, ktorými bývajú zastrašení tak, že pred nimi utekajú. Skutky svätých posilňujú srdcia malomyseľných tak, že sa stávajú vytrvalými a nasledujú ich po úzkom chodníku. Spisy svätých sú horiacimi fakľami pútnikov pozemských, aby nepoblúdili vo viere, ale výpoveďami svätých utvrdení nekolísali vo viere. Divy svätých zahanbujú skutky bezbožníkov, aby celkom nepotlačili dobrých. Ostatky svätých posilňujú vieru, že (veriaci) sa neboja smrti, lež majú pevnú nádej, na zmŕtvychvstanie s vyvolenými.“

Sv. Cirkev v tomto zmysle zasvätila každý deň v roku k úcte niektorého svätého, aby pri našom pozemskom putovaní poukazovala nám na tú pravú cestu, ktorou svätý alebo svätica Božia kráčali do Neba. A dnes odhaľuje nám pohľad do Neba a objavuje nesčíselné zástupy svätých a svätíc Božích, ktoré pre neho odchovala. A prečo to najmä dnes činí svätá Cirkev? Prečo ustanovila túto slávnosť? Stalo sa to preto, aby Boha v svätých, v ktorých sa On takým podivným spôsobom zjavoval, ctila a Jemu, ako pôvodcovi svätosti, za preukázané im dobrodenia ďakovala. Stalo sa to i ohľadom veriacich dietok, ktoré putujú týmto svetom, aby nám živo pripomínala spoločenstvo svätých, to jest všetkých skutočných dietok svätej katolíckej Cirkvi, či ony už patria k bojujúcej Cirkvi na zemi, či k trpiacej v Očistci, alebo k oslávenej na Nebesiach.

Najmä však, aby nám na srdce kládla spoločenstvo svätých, ktorí v Nebi prebývajú, s nami, ktorí ešte na zemi putujeme a bojujeme. Sv. Cirkev chce dnešnou slávnosťou aj povzbudiť nás, aby sme túžili po podobnej svätosti, akú vyvolenci Boží dosiahli a aby poučila nás, že toto posvätenie naše nie je nemožné; lebo keď mohli tisíce a tisíce ľudia stať sa svätými, ktorí boli slabí, pokúšaní, synovia a dcéry Adama a Evy ako i my: prečo by sme nemohli byť i my svätí, ktorí podobne môžeme všetko v Tom, ktorý nás posilňuje, a ktorý k posväteniu nášmu zoslal Ducha Svätého?

Sv. Cirkev slávi dnes tento sviatok i preto, aby uctila i tých svätých, ktorí nemajú cez rok zvláštny sviatok. Konečne, zasvätila sv. Cirkev tento deň zvláštnym spôsobom ku cti všetkých svätých a svätíc Božích, aby nám Boh ohľadom toľkých orodovníkov udelil dokonalé zmierenie, aby nám poprial, žeby sme na zásluhách ich podiel mať mohli, i žeby sme boli účastní niekedy v Nebi ich radosti a blahoslavenstva.

Slávnosť Všetkých svätých koná sa vo sv. Cirkvi od začiatku 7. storočia. Roku 25 pred narodením Spasiteľa, Pána nášho Ježiša Krista, za panovania cisára rímskeho Augusta konzul a zať jeho, Marcus Vipsanius Agrippa, dal postaviť nádherný chrám v Ríme, ktorý bol zasvätený nepravému bôžikovi Jupiterovi, najvyššej to pohanskej modle, a všetkým bôžikom, ktorých poverčiví a zaslepení Rimania ctili, a nazvali ho Panteónom, to jest chrámom všetkých bohov. Tento veľký, prekrásny chrám pohanský, ktorý môže slúžiť ako vzor staroslávneho staviteľstva rímskeho, vystavený je v ohromnej okrúhlej podobe (rotunda) bez pilierov, stĺpov a okien, svetlo svoje dostáva zvrchu, kde má otvor okrúhly, 8 metrov a 85 centimetrov široký, nezasklený tak, že i dážď pršiava do vnútra chrámu; ale voda, z neho pochádzajúca, steká do priehlbiny kamennej, pod otvorom dolu sa nachádzajúcej, na ktorej priehlbine sú diery, kadiaľ voda ubieha do podzemného vodovodu.

Chrám je 43 metrov a 29 centimetrov, aj čo do priemeru, aj čo do výšky, veľký. Oproti vchodu do chrámu stál oltár Jupiterov, a okolo v rotunde (okrúhlom priestore) boli sochy a obrazy tých modiel, ktoré Rimania ctili ako bohov a od podmanených národov ku cti svojej prevzali. Predsieň chrámu, z ktorej sa i vychádza na povrch, pozostáva z mohutných 16 stĺpov, 11 a pol metra vysokých; stĺpy sú zo šedivo-červeného granitu egyptského a ozdobené sú korintskými hlavicami z bieleho mramoru.

V tomto pohanskom chráme rímskom nachádzali teda všetky modly celého sveta svoju úctu, preto nazývaný býval Panteónom.

Čím väčšmi však sv. Evanjelium osvetľovalo pravdou Božou národy, tým viac pustli chrámy modlárske, a keď i cisári rímski vyznávali učenie Spasiteľove, borili chrámy pohanské a oltáre, aby všetky stopy modlárstva zmazali a zneucťovaniu pravého živého Boha zamedzili. I v samom meste Ríme boli porúcané chrámy pohanské, iba Panteón bol zachovaný.

Pápež Bonifác IV. (607 – 614) rozkázal vyhádzať z Panteónu všetky pohanské modly, a tak očistený od všetkých pozostatkov pohanstva premenil ho na preslávený chrám kresťanský. V predvečer slávnosti posviacania tohto chrámu, dňa 12. mája roku 608, bolo naložené z rímskych katakomb na 18 nádherne ozdobených vozoch veľké množstvo ostatkov svätých mučeníkov. Sväté ostatky boli privezené v slávnostnom sprievode do tohto chrámu a uložené do schránok, k tomu účelu prichystaných, ktoré boli vystavené v novom kresťanskom chráme tam, kde predtým stávali sochy a obrazy modiel.

V nasledujúci slávnostný deň prišiel pápež Bonifác IV. vo skvostnom ornáte oblečený, obklopený veľkým množstvom duchovenstva svojho a vysvätil slávnostne dom Boží. A ako Panteón predtým bol venovaný všetkým modlám pohanským, tak bol teraz zasvätený k úcte preblahoslavenej Panny Márie a všetkých sv. mučeníkov, ktorí v boji pohanstva so sv. Cirkvou a s učením božským Pána Ježiša Krista život svoj radi obetovali. I nariadil pápež, aby sa táto slávnosť ku cti Všetkých svätých každoročne v tomto chráme dňa 13. mája vykonávala. Pápež Gregor III. vystavil roku 731 v Chráme sv. Petra kaplnku ku cti všetkých sv. apoštolov, mučeníkov a spravodlivých a nariadil s odobrením biskupov, aby slávnosť ctenia Všetkých svätých Božích v Ríme každoročne dňa 1. novembra bývala zasvätená, aby veriaci na konci roku cirkevného na všetkých svätých pamätali, ktorí už do slávy večného Boha vstúpili, najmä na tých, ku ktorých cti behom roku zvláštny deň nie je určený.

Pápež Gregor IV. rozšíril túto slávnosť na celú sv. Cirkev, keď cisár Ľudovít Pobožný roku 837 žiadal, aby slávnosť Všetkých svätých i v krajinách jemu podriadených, vo Francúzsku a v Nemecku, mohla byť vykonávaná. A od toho času oslavuje sa pamiatka Všetkých svätých a svätíc Božích dňa 1. novembra každoročne po celom kresťansko-katolíckom svete.

Modlitba

Všemohúci večný Bože, ktorý si nám zásluhy všetkých svätých Svojich jednou slávnosťou ctiť poprial, prosíme Teba, ráč nám z ohľadu na toľkých orodovníkov túžobne žiadaného milosrdenstva plnosť udeliť. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen

PDF (formát pre tlač)