Listy otca synovi, list tretí: Boj

Prof. Dominik Pecka
29. októbra 2023   Cirkev

Syn môj,

teraz by som ti rád porozprával niečo z histórie. Macedónsky kráľ Filip mal v stajni koňa menom Bukefalos. Žiadny jazdec ho nedokázal skrotiť. A to, čo sa nikomu nepodarilo, dokázal jeho syn, Alexander. Vošiel do stajne, chytil bujného žrebca za hrivu, postavil ho priamo očami do oslepujúceho slnka, zozadu vyskočil na chrbát, ktorý nebol zvyknutý na záťaž, a tak Alexander jazdil na koni tak dlho, až sa kôň napokon unavil a začal poslúchať. Keď to kráľ uvidel, vraj povedal: Synak, hľadaj si ty iné kráľovstvo, Macedónsko je pre teba primalé! Kráľ Filip vycítil, aká sila sa ukrýva v duši jeho syna.

Syn môj, každý človek má v sebe Bukefala aj Alexandra. Bukefalos – to je nižšia stránka našej prirodzenosti, ktorá sa prejavuje živelnými, slepými a takmer neskrotnými silami. Alexander – to je stránka vyššia – rozum a vôľa. Nižšie má byť podriadené vyššiemu. Jazdec má ovládať koňa a nie naopak. A dokáže ho ovládnuť, len keď ho obráti k svetlu mravného ideálu. Jazdec, ktorý sa nechá vyhodiť zo sedla, je na smiech. Prečo asi? Lebo nižšie zvíťazilo nad vyšším. Keby si videl požiarom zničené budovy alebo povodňou strhané mosty, povedal by si snáď, že je to dobré a krásne? Isteže nie. A podobne nie je ani dobré ani krásne, ak víťazia v človeku živelné sily nad jeho rozumom a vôľou.

Človek sa musí ovládať, to značí podriadiť nižšiu stránku svojej prirodzenosti tej vyššej. Nie je to ľahké. Avšak spýtam sa ťa: Chceš byť hrdina alebo zbabelec? Chceš byť hračkou svojich vášní alebo ich pánom? Nepochybujem ani trochu, že chceš byť víťazom a nie porazeným. Chceš bojovať a nie sa vzdať bez boja a byť podobný trstine, ktorá sa nakláňa, ako fúka vietor.

Ak budeš od začiatku pravým bojovníkom, bude tvoj boj stále jednoduchší. Nadobudneš zvláštne schopnosti ovládať vnútornú prírodu. Ako mám bojovať, aby som zvíťazil? Pýtaš sa. O tom ťa práve chcem poučiť. Vieš veľmi dobre, že je oveľa ľahšie uhasiť malú iskru ako veľký oheň, ktorý z nej môže vzniknúť. Podobne sa aj choroba ľahšie lieči, ak sa ide k lekárovi hneď, ako sa objavia jej prvé príznaky, ako keď už choroba zachváti celé telo.

Preto je treba, aby si sa snažil v sebe utlmiť hneď prvé prejavy živelných síl, najmä rôzne nemravné predstavy a žiadosti. Samy o sebe tie predstavy a žiadosti nie sú zlé a hriešne. Nemôžeme za to, že v nás povstávajú. Musíme však od nich odvracať myseľ, potláčať ich, aby nenadobudli navrch nad rozumom a vôľou. Ak by sme sa im poddávali, ako by sme mohli nad nimi zvíťaziť?

Kto vyhrá túto prvú časť boja, vyhrá poľahky aj ostatné bitky. Nebude sa zbytočne dívať na nemravné obrazy alebo na nemravne oblečené osoby, nebude hovoriť necudné reči či spievať necudné pesničky. Avšak kto túto prvú bitku prehrá, ako dokáže zvíťaziť v tých ďalších, keď už je oslabený a napoly porazený?

Prestal si byť dieťaťom. Začínaš sa meniť na muža. To znamená, že máš byť hrdinom. Počuješ niekedy, alebo si snáď už počul, že dotýkaním sa mužského orgánu možno vyvolať pocit telesnej rozkoše. Možno, že si už taký pocit v spánku alebo polospánku aj mal. Čo to znamená? Je to znamenie, že si vlastne už mužom a že v tvojom tele vznikajú bunky, ktorých pomocou sa neskôr aj ty sám môžeš stať otcom. Tých buniek sa tvorí v tele veľké množstvo. Látka, z ktorej vznikajú, je veľmi vzácna. Vznikajú činnosťou osobitných žliaz. Tá činnosť je v úzkej spojitosti s činnosťou nervov, miechy a mozgu. Tieto žľazy vylučujú takzvané hormóny. Sú akousi miazgou v ľudskom tele a udržujú krv sviežu, nervy silnými, mozog bystrým.

Ak je zárodočných buniek v tele nadbytok, vychádzajú z tela mužským orgánom obyčajne v spánku. To je spojené s pocitmi telesnej rozkoše. Ale je v tom aj isté nebezpečenstvo. Mnohí dospievajúci chlapci sa pokúšajú úmyselne si spôsobiť tento pocit, dotýkajúc sa zbytočne mužského orgánu alebo aj iným spôsobom.

A to je veľká chyba a ťažký hriech. Prečo? Pretože si tým škodia, najmä keď sa toho hriechu častejšie dopúšťajú. Takí chlapci si veľmi kazia svoju povahu. Nie sú už schopní ovládať sa. Každý nový poklesok ich činí slabšími než boli. Nedokážu sa potom už v ničom zdržať. Sú náchylní ku lži, krádeži a iným hriechom. Trápia sa výčitkami svedomia, pretože cítia, že nekonajú správne. Prestávajú sa modliť, lebo si myslia, že modlitba im nie je nič platná. Neradi chodia na svätú spoveď a alebo, ak predsa len idú, svoj hlavný hriech buď zamlčujú alebo ho len napoly vyznajú. Stávajú sa vnútorne rozorvanými a nešťastnými, slabochmi, ktorí už nedokážu bojovať, aj keby chceli.

Milý môj syn, bol by som rád, keby si neupadol do takých hriechov. Veľmi by ma trápilo, keby si žijúc, hynul na duši i na tele. Napomínam ťa teda, aby si dobre uvážil a vzal si k srdcu, čo som ti napísal o duchovnom boji. Nabudúce ti poviem niečo o zbraniach, s pomocou ktorých ak budeš bojovať, zvíťazíš.

Pre redakčné účely mierne upravené a skrátené

PDF (formát pre tlač)