Kardinál Radcliffe koncelebroval sv. omšu pri príležitosti oslavy 50. výročia vzťahu dvoch homosexuálov. Bude exkomunikovaný?

2. júla 2026   Aktuality   LGBT

Heterodoxný pro-LGBT kardinál Timothy Radcliffe OP pred nedávnom vyzdvihol takzvané „dobré ovocie“ vzťahu homosexuálneho „páru“. Koncelebroval a predniesol homíliu počas sv. omše, ktorá sa v polovici júna konala v Kostole Svätých apoštolov v Pimlicu (štvrť Londýna), pri príležitosti 50. výročia „vzťahu“ dvoch homosexuálnych mužov.

Svätá omša z 13. júna bola slávená ako „poďakovanie za 50 rokov priateľstva, partnerstva a oddanosti pri úsilí o spravodlivosť“ Juliana Filochowského a Martina Pendergasta, dvoch homosexuálnych aktivistov žijúcich vo vzťahu osôb rovnakého pohlavia, ktorí zohrali kľúčovú úlohu pri založení organizácie LGBT+ Catholics Westminster, zastrešujúcej oficiálnu (!) LGBT pastoráciu Arcidiecézy Westminster, najväčšej katolíckej diecézy vo Veľkej Británii. Vo svojej homílii Radcliffe, ktorý je známy svojou pro-LGBT heterodoxiou, vyzdvihol takzvané „dobré ovocie“ homosexuálneho „priateľstva“ tohto páru.

Hlavným celebrantom svätej omše bol otec Jim O’Keefe, ktorý už kedysi spolu s emeritným biskupom diecézy Middlesbrough Johnom Crowleym, emeritným biskupom diecézy Hallam Johnom Rawsthornom a kanonikom Chrisom Vipersom z farnosti Svätých apoštolov celebroval sv. omšu pri príležitosti 25. výročia tohto páru žijúceho vo vzťahu osôb rovnakého pohlavia.

Vďaka nechcenej irónii bola táto svätokrádežná sv. omša slávená na sviatok sv. Antona Paduánskeho, „kladiva na heretikov“, a zároveň vo výročný deň druhého zjavenia Panny Márie vo Fatime.

Následne Radcliffe zabodoval medzi sodomskými katolíkmi niekoľkými výrokmi:

„Po svätom prijímaní sa všetci zaviažeme, že budeme oslavovať a vážiť si putá nášho priateľstva ako Božie dary. Vo vašom prípade, Julian a Martin, ide o 50 rokov priateľstva. Priateľstvo je viac než len vrúcna emócia. Každý z nás je ovocím hlbokých priateľstiev svojho života,“ povedal kardinál.

– Osoby žijúce v trvalom ťažkom hriechu sodomie (súc automaticky exkomunikovaní na základe výroku už vyneseného), podporované rovnako hriešne heterodoxnými hierachami, budú teda v tomto stave prijímať Božie Telo, čím sa dopúšťajú svätokrádežného prijímania s podporou kardinála! Budú exkomunikovaní?

„Každé priateľstvo privádza k existencii určitú časť nás samých, ktorá by inak nikdy nevznikla. Priateľstvo je spôsob, akým Boh tvorivo pôsobí v každom z nás a formuje nás pre lásku,“ dodal kardinál Radcliffe.

– Hoci je pravda, že priateľstvo je veľkým Božím darom, sexuálne vzťahy osôb rovnakého pohlavia, akým je aj vzťah Filochowského a Pendergasta, ktorý Radcliffe označoval eufemisticky ako „priateľstvo“, sú v jasnom rozpore s učením Cirkvi a nepredstavujú pravé priateľstvo.

„Priateľstvo je jedinou cestou vpred. Smeruje k Božiemu pokoju, keď, ako prorokoval Izaiáš, prekujú svoje meče na radlice a svoje kopije na vinárske nože. Každé pravé priateľstvo je predobrazom konečného Božieho pokoja,“ pokračoval kardinál. „Verím, Julian a Martin, že vaše verné priateľstvo je založené na spoločnej túžbe po pokoji a víťazstve spravodlivosti.“

– Hoci pravé priateľstvo skutočne predznamenáva konečný Boží pokoj, sexuálny vzťah osôb rovnakého pohlavia ako skreslenie autentického priateľstva konečný Boží pokoj nepredznamenáva, skôr Boží trest.

Ešte súčasne platiaci a dosiaľ neprepísaný Katechizmus katolíckej Cirkvi učí, že „homosexuálne skutky sú vnútorne nezriadené“ a „protivia sa prirodzenému zákonu“ a že homosexuálny sklon je „objektívne nezriadený“. Katechizmus veľmi jasne uvádza, že homosexuálne konanie nemožno nikdy schvaľovať (čiže ten, kto ich schvaľuje napriek zákazu upadá do exkomunikácie?) a zároveň opakuje, že „homosexuálne osoby sú povolané k čistote“. Homosexuálne skutky sú smrteľnými hriechmi; preto každý, kto tieto hriechy pácha a nekajá sa z nich prostredníctvom sviatosti zmierenia, s tým, že sa ich chce navždy zrieknuť, sa vystavuje nebezpečenstvu zatratenia.

Pred homíliou čítali evanjelium ďalší heterodoxní LGBT katolícki premianti – sestra Jeannine Gramicková SL, spoluzakladateľka heretického hnutia New Ways Ministry, a pro-LGBT teológ James Alison. Aj tí evidentne schvaľujú to, čo Cirkev zakazuje a tým podporujú ľudí v ceste do nebezpečenstva zatratenia a v páchaní ťažkého hriechu, čo je tiež ťažký hriech.

Gramicková má za sebou dlhú históriu nesúhlasu s katolíckym učením o homosexualite a potratoch. V roku 1999 jej Vatikán oficiálne zakázal verejne vystupovať, čo však ignorovala. (Ako to, že nebola exkomunikovaná?) V roku 2010 Konferencia katolíckych biskupov Spojených štátov (USCCB) navyše vyhlásila, že organizácia New Ways Ministry „nemá žiadne schválenie ani uznanie katolíckej Cirkvi“, aby vystupovala v otázkach týkajúcich sa LGBT.

Radcliffe nie je jediný sodomitofil, patrí však k najaktívnejším

Radcliffe má za sebou dlhú históriu presadzovania pro-LGBT postojov. Krátko predtým ako Vatikán vydal v roku 2005 dokument opätovne potvrdzujúci zákaz prijímať do seminárov mužov s „homosexuálnymi sklonmi“, Radcliffe verejne vystúpil proti očakávanému zákazu. Vo svojom liste pre londýnske noviny The Times tvrdil, že „akýkoľvek hlboko zakorenený predsudok voči iným, ako je homofóbia alebo mizogýnia, by mal byť dôvodom na odmietnutie kandidáta na kňazstvo, nie však jeho sexuálna orientácia“.

O niekoľko mesiacov neskôr Radcliffe povzbudzoval katolíkov, aby homosexuálov „sprevádzali“ a dokonca s nimi žili.

„Musíme (homosexuálov) sprevádzať a vedieť čo to znamená a dovoliť, aby sa naše predstavy rozšírili,“ povedal počas prednášky o náboženskom vzdelávaní v Los Angeles v roku 2006: „To znamená pozerať film Brokeback Mountain, čítať homosexuálne romány, žiť s našimi homosexuálnymi priateľmi a počúvať ich, keď oni počúvajú Pána.“

V roku 2012 Radcliffe napísal článok pre britský disidentský časopis The Tablet, v ktorom síce obhajoval učenie Cirkvi, že manželstvo osôb rovnakého pohlavia nie je možné, ale zároveň dodal:

„To však neznamená znehodnocovanie oddanej lásky medzi osobami rovnakého pohlavia. Aj tá by mala byť cenená a podporovaná, a preto predstavitelia Cirkvi postupne začínajú podporovať občianske zväzky osôb rovnakého pohlavia. Boh lásky môže byť prítomný v každej pravej láske.“

Nedávno, v roku 2024, len niečo vyše týždňa po tom, čo ho pápež František vymenoval za kardinála, Radcliffe napísal článok uverejnený v talianskom dennom vydaní vatikánskych novín, v ktorom obvinil „ruské peniaze“ z toho, že africkí biskupi odmietli požehnávanie párov osôb rovnakého pohlavia.

Radcliffe bol zároveň jedným z pravidelných celebrantov „LGBT omší“ v Londýne, známych ako „Soho Masses“, ktoré dnes vystupujú pod názvom LGBT+ Catholics Westminster a na ktorých založení sa podieľali aj Filochowski a Pendergast.

Pohľad katolíckej tradície

Katolícka tradícia odlišuje skutočné priateľstvo od vzťahov, ktoré odporujú prirodzenému zákonu a morálnemu učeniu Cirkvi. Priateľstvo patrí medzi veľké Božie dary a môže človeka viesť k svätosti, ak je založené na láske, vernosti, obete a spoločnom hľadaní dobra. Nemožno však stotožňovať autentické kresťanské priateľstvo so zväzkom, ktorého podstata odporuje učeniu Cirkvi. Katechizmus katolíckej Cirkvi na jednej strane vyzýva homosexuálne osoby prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom, zároveň však jednoznačne učí, že homosexuálne skutky nemožno morálne schvaľovať a osoby s takouto náklonnosťou sú povolané žiť v čistote. Práve preto mnohých veriacich znepokojuje, keď sa počas slávenia svätej omše vytvára dojem, že Cirkev fakticky oceňuje alebo verejne vyzdvihuje životný štýl, ktorý je v rozpore s jej vlastným učením.

Katolícka tradícia zároveň pripomína, že pravá pastoračná starostlivosť nikdy nespočíva v oslabovaní pravdy, ale v spojení pravdy a lásky. Evanjelium neodmieta človeka, ale zároveň neprestáva volať ku kajúcnosti, obráteniu a svätosti. Ak sa liturgia používa spôsobom, ktorý u veriacich vyvoláva nejasnosť o katolíckom učení alebo oslabuje rozdiel medzi hriešnikom, ktorého má Cirkev milovať, a hriechom, ktorý nemôže schvaľovať, vzniká nebezpečenstvo pohoršenia a zmätku. Poslaním pastierov preto nie je prispôsobovať morálne učenie duchu doby, ale zrozumiteľne a s pastoračnou citlivosťou odovzdávať to, čo Cirkev prijala od Krista a apoštolov.

Môžu začať LGBT katolíci túžiť po tradičnej liturgii?

Čisto na záver cynická teoretická úvaha. Ak by v budúcnosti niektorí cirkevní vyšší hodnostári prikročili, čisto teoreticky, na základe požiadavky sodomských katolíkov k slúženiu omše pre ich zoskupenia, v tradičnom ríte podľa misála z roku 1962 – boli by títo katolíci ako aj pastieri perzekvovaní? Alebo by získali výnimku z Traditionis custodes?

A v teoretickom prípade, žeby pre sodomitov boli takéto omše podľa misála z roku 1962 povolené, mohli by o výnimku z Traditionis custodes s pokornou synovskou úctou požiadať aj tí konzervatívni katolíci, ktorí kvôli svojej duchovnej ospalosti a zaostalosti nepochopiteľne a neustále ctia tradíciu (čím tak veľmi zarmucujú otcov biskupov) len preto, lebo sa to umožnilo sodomitom?

Alebo by museli spomenutí duchovne ospalí a zaostalí konzervatívni katolíci najprv doniesť na biskupský úrad potvrdenie, že sa vyrovnali s netolerantnou minulosťou a prijali „Poučenie zo synodálneho vývoja v Cirkvi a spoločnosti po pontifikáte pápeža Františka“ a ich potvrdenie by museli odobriť a podpísať minimálne dvaja sodomiti? A až na základe tohto potvrdenia by v neohraničenom časovom intervale neskôr mohlo začať ich pokornú prosbu riešiť Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí…

Žiadna takáto teoretická úvaha, aj keď cynická a pre niektorých aj nekorektná a pohoršujúca, nemusí však byť len na základe ich rozhorčenia automaticky hoaxom. Všetci vieme, že každá cesta sa začína prvým krokom a každá saláma sa začína krájať prvým kolieskom – to je jednoducho fakt a nie hoax.

Aj u LGBT sa to začalo citlivo s potrebou uznania, dnes sa však dožadujú už aj sobášov (zatiaľ ich nemajú, majú len požehnania údajne jednotlivcov, proti čomu broja africkí biskupi, podplatení údajne Putinom 🙂 , ale je vysoko pravdepodobné, že tie požehnania jednotlivcov sa budú čoskoro citlivo posudzovať a meniť. Faktom ostáva, že 20 rokov dozadu by sa teoretická úvaha o tom, že by vysoký katolícky prelát slúžil omšu pri výročí párika milujúcich sa sodomitov bola takisto označovaná za hoax. Aká je skutočnosť dnes, vidíme všetci.

Na záver tri axiómy pre čitateľov. Najprv definícia axiómy: Axióma je výrok, ktorého pravdivosť sa v rámci daného systému prijíma bez dokazovania a z ktorého sa pomocou logických pravidiel odvodzujú ďalšie tvrdenia (teorémy).

1. axióma: Skutočnosti, ktoré sa dnes v Cirkvi môžu označovať ako hoax, sa maximálne za niekoľko rokov môžu stať skutočnosťou.

2. axióma: Salámová metóda má niektoré atribúty polpriamky, má začiatok v bode a z tohto začiatku pokračuje donekonečna…

3. axióma: Aj v Cirkvi platí to, čo kedysi povedal bývalý geniálny slovenský vrcholný politik Mikuláš Dzurinda. Kde je vôľa, tam je aj cesta…

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)