Kardinál Müller: Niektoré výroky pápeža Františka, by sa dali chápať ako materiálna heréza

10. novembra 2023   Krátke správy

Novinári z portálu LifeSiteNews, Maike Hickson a Andreas Wailzer oslovili kardinála Gerharda Müllera s otázkami o tom, či sa pápež František nedopúšťa niektorými svojimi výrokmi herézy. Kardinál Müller im na to odpovedal, že „niektoré výroky pápeža Františka sú formulované tak, že by ich bolo možné rozumne chápať ako materiálnu herézu, nezávisle od ich nejasného subjektívneho významu.“

V rozhovore zároveň vysvetlil rozdiel medzi materiálnu a formálnou herézou. Formuloval ho ako rozdiel medzi teologickým omylom a pevnou vôľou odporovať pravde:

„Kacírstvo v pravom zmysle zahŕňa vôľu odporovať pravde. Dokonca aj Cirkevní Otcovia urobili teologické chyby.“

V tejto súvislosti uviedol príklad pápeža Honoria I. (625 – 638), ktorý bol na III. carihradskom koncile spätne odsúdený ako heretik. Kardinál Müller vysvetlil, že Honorius I. učil „materiálne bludné vyhlásenia“, ktoré však podľa neho neboli „herézou v prísnom zmysle slova“. Čiže formálnou herézou, ako ju chápe Cirkev dnes. V prípade Honoria I. kardinál uvádza, že cirkevné chápanie herézy ešte nebolo tak špecifikované ako v neskoršej dobe:

„Ale to bol prípad v čase, keď tento pojem – heréza – znamenal to, čo bolo materiálne nesprávne a o úmysle sa nerobilo žiadne posúdenie. Neskôr bola ku klasickému pojmu heréza pridaná osobná vôľa.“

Podobný prípad sa podľa kardinála Müllera odohral v 14. storočí, keď pápež Ján XXII. zastával vo svojich kázňach bludný názor, že blažené videnie (visio beatifica) dosiahne duša až po Poslednom súde.

Dodajme len, že Ján XXII. (1316 – 1334) nielenže tento názor tvrdošijne hlásal napriek upozorneniam teológov (napr. z Parížskej univerzity, ktorá bola vtedy považovaná za závažného arbitra), ale navyše každého, kto bol v dosahu jeho priamej moci a odvážil sa mu to verejne vytknúť trestne stíhal. Niektorí kňazi skončili preto vo väzení. Pápež Ján XXII. sa obrátil až na smrteľnej posteli a svoje bludy odvolal. Predchádzalo tomu zvolanie kardinálskeho konzistória v januári 1334, na ktorom kardináli odmietli jeho teologické názory. Jeho nástupca Benedikt XII. potom vyhlásil cirkevnú doktrínu, že spasení uvidia Nebo a Boha pred Súdnym dňom.

Podľa kardinála Müllera Ján XXII. však neučil „formálnu herézu“, ale len „materiálnu“, keďže táto problematika bola ešte len v štádiu teologického vyjasňovania.

V nedávnom článku s názvom Cirkev nie je demokracia pre portál First Things kardinál Müller uviedol, že: „Učenie v rozpore s apoštolskou vierou by automaticky zbavilo pápeža jeho úradu.“

Postoj, že sa pápež môže stať heretikom a stratiť svoj úrad, vyjadril svätý Robert Bellarmin, kardinál a Učiteľ Cirkvi, ktorý o tejto otázke písal v druhej knihe svojho diela O rímskom veľkňazovi (De Romano Pontifice). Podľa Bellarmina: „Pápež, ktorý je zjavne heretikom, sám od seba prestáva byť pápežom a hlavou Cirkvi, rovnako ako prestáva byť kresťanom a údom tela Cirkvi; a preto ho môže Cirkev súdiť a trestať.“ (De Romano Pontifice, kniha II, kapitola 30)

Kardinál Müller v rozhovore pre portál LifeSiteNews uviedol, že pápež František sa zatiaľ formálnej herézy nedopustil, a preto svoj úrad nestratil.

Zároveň však uviedol, že prostredníctvom svojho implicitného presadzovania a tolerovania požehnávania párov rovnakého pohlavia a svätého prijímania pre rozvedených a znovu zosobášených, pápež František podporuje „herézu praxe“:

„Napísať na Synode, kde mnohí očakávali alebo sa obávali, že teraz budú zavedené požehnávania homosexuálov, verejný list LGBT organizáciám, prijať ich, nechať sa s nimi vyfotografovať… to je veľmi jasné posolstvo. Je to heréza praxe. Prečo v tomto čase neprijal nejakého otca, matku a ich päť detí? Nie sú k tomu žiadne fotografie.“

Kardinál Müller upozornil na vyhlásenie kardinála Victora Fernándeza, nového prefekta Dikastéria pre náuku viery, o umožnení prijímania pre civilne „znovu zosobášených“ rozvedených bez toho, aby žili v úplnej zdržanlivosti, pričom toto vyhlásenie označil kardinál Müller za „hraničný“ prípad, pokiaľ ide o formálnu herézu.

Nemecký kardinál pre LifeSiteNews ďalej uviedol, že kardinál Fernández nástojil na veriacich, že „musia prijať toto vyhlásenie argentínskych biskupov a ich výklad (dokumentu Amoris Laetitia o možnosti prijímania rozvedených; pozn. red.) s náboženskou poslušnosťou mysle a vôle.“

„To už bolo heretické, ale nebol to pápež, kto to povedal,“ dodáva kardinál Müller.

Kardinál tiež zdôraznil, že pápež nemôže oficiálne zaviesť požehnávanie homosexuálnych párov ani vysviacku žien, pretože na to nemá právomoc:

„No, ak by sa to stalo, bolo by to neplatné, pretože toto „požehnanie“ by bolo rúhaním. Tí, ktorí by to vykonali alebo schválili, by boli ťažko vinní. Pápež nemôže ani zaviesť diakonát žien v zmysle sviatosti posvätného stavu, pretože pápež nemôže zaviesť nové sviatosti ani nové podmienky.

Možno zmeniť obrad sviatostí, vonkajší obrad. Niekto môže povedať: Modlite sa Gloria na konci obradu alebo na začiatku – ale nemôže zmeniť podstatu sviatostí a otázka vysluhovateľa a prijímateľa sviatostí je súčasťou podstaty.“

„Pápež nemôže meniť diakonát, keďže označuje len úroveň v rámci jednej sviatosti posvätného stavu,“ pokračoval Müller. „Toto presahuje jeho autoritu.“

„Diakonát je predsa spojený s touto kňazskou úrovňou vysviacky, je tu jedna sviatosť. Tridentský koncil hovorí, že je to unum ex septem sacramentis ecclesiae (jedna zo siedmich sviatostí Cirkvi); je to jedna sviatosť,“ zdôraznil kardinál Müller.

BM

Zdroj: LifeSiteNews, titulný ilustračný obrázok, zdroj – T2.sk, Tóno Kulan / archív Christianitas.sk

PDF (formát pre tlač)