Kardinál Müller: Falošní proroci chcú využiť Synodu na presadenie OSN Agendy 2030. Programom Cirkvi nemôže byť Veľký reset ateisticko-globalistických miliardárov

14. septembra 2023   Krátke správy

Kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, sa v rozhovore pre portál InfoVaticana vyjadril kriticky k nadchádzajúcej októbrovej Synode v Ríme. Samotný kardinál má byť, spolu so 400 ďalšími prelátmi, rehoľníkmi a laikmi účastníkom synodálneho zasadania.

Portál InfoVaticana skúmal, s akými plánmi pôjde na Synodu. Kardinál hneď skraja otvorene prešiel k cirkevnej kríze:

„Predovšetkým by som chcel povedať, vzhľadom na mnohé sklamania mladých ľudí z Lisabonu: Cirkev, ktorá neverí v Ježiša Krista, Syna živého Boha, už nie je Cirkvou Ježiša Krista. Každý účastník si musí najprv preštudovať prvú kapitolu Lumen gentium, ktorá hovorí o tajomstve Cirkvi v pláne spásy Trojjediného Boha. Cirkev nie je ihriskom pre ideológov humanizmu bez Boha, ani pre stratégov strážených straníckych konferencií.“

Ohľadom situácie v Cirkvi v súvislosti s SDM v Lisabone sa kardinál vyjadril veľmi kriticky aj počas nedávnej konferencie Glow of Truth, ktorú organizovalo Collegium Intermarium, doslova vtedy povedal:

„Ak v Lisabone na SDM predstavitelia Cirkvi povedia, že nechceme hovoriť o Kristovi, ale že sme všetci bratia, čo má slobodomurársky rozmer, potom je už sekera priložená až ku koreňu.“

Pre portál InfoVaticana preto označil za budúci program Cirkvi všeobecnú Božiu vôľu spasiť prostredníctvom Krista ľudí a nie „Veľký reset ateisticko-globalistickej elity miliardárských bankárov, ktorí skrývajú svoje bezohľadné osobné obohacovanie pod maskou filantropie“.

Na poznámku redaktora, že je stále viac biskupov, ktorí vyjadrujú znepokojenie nad tým, čo sa môže stať počas Synody, kardinál Müller uviedol:

„Áno, falošní proroci – ideológovia, ktorí sa prezentujú ako pokrokoví, oznámili, že z katolíckej Cirkvi urobia podpornú organizáciu pre Agendu 2030. Podľa ich názoru sa iba Cirkev bez Krista hodí do sveta bez Boha. Mnoho mladých ľudí sa vrátilo z Lisabonu sklamaných, pretože stredobodom pozornosti tam už nebola spása v Kristovi, ale náuka o svetskej spáse. Zjavne existujú dokonca aj biskupi, ktorí už neveria v Boha ako pôvod a cieľ človeka a Spasiteľa sveta a ktorí pannaturalistickým alebo panteistickým spôsobom považujú domnelú Matku Zem za začiatok bytia, a klimatickú neutralitu za cieľ planéty Zem.“

Ohľadom nebezpečenstva zmeny cirkevných doktrín a dogiem kardinál vyhlásil:

„Žiadna osoba na Zemi nemôže zmeniť, pridať alebo odobrať Slovo Božie. Ako nástupcovia apoštolov musia pápež a biskupi učiť ľudí to, čo im prikázal živý a vzkriesený Kristus, jediný Učiteľ. A len v tomto zmysle platí prísľub, že vojsko a hlava Jeho Tela vždy zostanú pri jeho učeníkoch (Mt 28,19n). Ľudia si, nie div, vzhľadom na nedostatok základného teologického vzdelania, ktorý je aj medzi biskupmi, zamieňajú obsah viery a jej neprekonateľnú plnosť v Kristovi, s progresívnou teologickou reflexiou a rastom vedomia viery Cirkvi prostredníctvom celej cirkevnej Tradície. Neomylnosť Učiteľského úradu sa vzťahuje len na zachovávanie a verný výklad tajomstva viery, ktoré je raz a navždy zverené Cirkvi, ako depositum fidei alebo zdravé učenie, učenie apoštolov. Pápež a biskupi nedostávajú nové zjavenie (Lumen gentium 25, DEI verbum 10).“

Prišla aj otázka, čo by nasledovalo, ak by Synoda povolila požehnávanie homosexuálnych párov a zmenu morálky, či ženský diakonát:

„Požehnanie nemorálneho správania ľudí rovnakého alebo opačného pohlavia je v priamom rozpore so slovom a vôľou Božou, je to vážne hriešne rúhanie.“

Na adresu pápežovej autority uviedol, že „formálnu autoritu pápeža nemožno oddeliť od vecného spojenia so Svätým písmom, apoštolskou Tradíciou a dogmatickými rozhodnutiami Učiteľského úradu, ktoré mu predchádzali. V opačnom prípade by sa pápež postavil na miesto Boha, ktorý je jediným zdrojom zjavenej pravdy (takto zle pochopil pápežstvo aj Luther) namiesto toho, aby jednoducho verne svedčil o zjavenej viere a neredukovaným spôsobom ju, z autority danej mu Kristom, prezentoval nefalšovane a autenticky Cirkvi.“

Na záver kardinál Müller konštatoval, že Cirkev dnes nerobí dosť pre obhajobu Pravdy a dodal:

„Našou posvätnou úlohou je odvážne hlásať pravdu Evanjelia v Cirkvi, aj mimo nej.“

BM

Zdroj: InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)