Časopis Nové Mesto prináša rozhovor s Jozefom Žuffom, bývalým kandidátom strany PS, aktérom synodálnej cesty a teológom o „náboženskej a kultúrnej mediácii“

31. júla 2025   Krátke správy

Docent a doktor teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, Jozef Žuffa je našim čitateľom dostatočne známy. Písali sme o ňom na portáli Christianitas.sk už v roku 2020 v súvislosti s jeho kandidatúrou do parlamentu za stranu Progresívne Slovensko:

https://christianitas.sk/z-katedry-katolickej-pastoralnej-teologie-do-progresivneho-slovenska/

Počas minulého roka sme o ňom informovali v súvislosti so zastupovaním slovenských katolíkov na synodálnom zhromaždení v Prahe roku 2023, kde sa ocitol spolu s Máriou Spišiakovou, členkou pro-LGBT organizácie Apeiron.

https://christianitas.sk/preco-bola-delegatkou-kbs-na-celoeuropskom-synodalnom-zhromazdeni-osoba-z-pro-lgbt-hnutia/

Najnovšie sa rozhodol s týmto progresívnym a liberálnym teológom nadviazať dialóg a spraviť rozhovor časopis hnutia Fokoláre Nové Mesto – Otvorení rozhovoru, ktorí sa v minulosti viackrát angažoval na zúrodnení slovenskej LGBT katolíckej scény:

https://nm.sk/ako-prijimat-lgbti-ludi-v-krestanskych-spolocenstvach-pocuvat-a-prestat-pouzivat-ublizujuci-jazyk-by-mohol-byt-prvy-krok/

https://nm.sk/bojim-sa-ze-temu-lgbti-ludi-tu-opat-nechame-vyhnit-lebo-je-to-take-nase/

V najnovšom rozhovore sa časopis porozprával o náboženskej a kultúrnej mediácii s bývalým kandidátom Progresívneho Slovenska, strany, ktorá sa zasadzuje za čo najširšiu legalizáciu umelých potratov, za registrované partnerstvá alebo dokonca manželstvá homosexuálov, adopciu detí homopármi či za ďalšie lahôdky nezlučiteľné s katolíckou vieroukou.

https://nm.sk/predpokladom-na-spustenie-dialogu-je-otvorenost-ze-ja-z-neho-odidem-iny-rozhovor/

Hlavnou témou rozhovoru bola náboženská a kultúrna mediácia, a to tak medzi jednotlivcami, komunitami, ako aj kontinentami a svetovými náboženstvami. Skrátka to, čo zvyknú tradicionalisti nazývať: multikulturalizmus a synkretizmus. Aby sme pomocou mediácie mohli bojovať s tzv. polarizáciou v spoločnosti (čo je termín, ktorý v preklade z globalistického a liberálneho newspeaku znamená: antisystém už prestáva byť v menšine, nevieme ako ho rýchlo potlačiť a tak ho musíme presviedčať a zahmlievať dialógom), vytvorila Teologická fakulta v Trnave štúdijný program – Náboženská a kultúrna mediácia. A k slovu sa v ňom dostane napríklad aj teologická rôznorodosť:

„Tiež si prechádzame určitým vývojom – napríklad v prijímaní rôznorodosti teologických názorov. Pochopili sme, že rôznorodosť môžeme využiť na spoluprácu a že je príležitosťou na niečo nové.“

A ako bojovať okrem teologickej rôznorodosti s tou polarizáciou? Samozrejme, originálne a neošúchane – dialógom. Lenže nám v tom údajne bráni, počúvajte dobre konšpirátori a dezinformátori – racio a intelekt. Teda tie zložky, z ktorých absencie obviňujú progresívni liberáli dezolátnych konšpirátorov. Tak ako je to potom s tým raciom a kritickým myslením? Pravdepodobne tak, že sú dobré, keď slúžia liberálnej demokracii a zlé, keď ju kritizujú.

Na otázku redaktorky Kostyálovej: „Do dialógu však vstupujeme vždy ako celistvé osobnosti. Prispieva podľa vás k vyostrovaniu konfliktov aj to, že v dialógu príliš tlačíme čisto na racio?“

Docent Žuffa odpovedá:

„Nepovedal by som, že my ako celé ľudstvo sme sa vzdialili od seba, je to skôr špecifikum našej západnej kultúry, v ktorej sme sa príliš zamerali na intelekt a racio. Iné kultúry, naopak, ostali orientované viac na to emočné alebo živočíšne bytie. A tak sa môžeme navzájom dopĺňať.“

Zrejme čitateľom, ktorí pravidelne reflektujú multikultúrne obohatenie, ani nemusíme napovedať ako to „dopĺňanie“ má vyzerať. V mnohých otázkach pokroku sú teda v iných kultúrach ďalej a sú plní dialógu a tolerancie. Napríklad v Nepále nám môžu byť aj vzorom v dialógu s inými náboženstvami:

„Ľudia v Káthmandu veľmi oceňovali, keď sme im my s naším európskym myslením pomenovávali procesy, a pre nás bolo zase veľkým obohatením to, ako oni žijú hlboké prepájanie tela a mysle. Rovnako inšpiratívne bolo sledovať ich snahu o dialóg s rôznymi náboženstvami – hinduistami, budhistami a kresťanmi –, aby žili v čo najlepšom súlade. Takúto skúsenosť my nemáme. Postupne sa učíme, že čím viac sa ako národy a kultúry navzájom spoznávame, tým viac vnímame celistvosť nielen každého človeka, ale celého ľudstva.“

V rozhovore sa docent Žuffa podelil so svojimi duchovnými zážitkami z Nepálu, čo mnohých katolíkov, ktorí majú často problém s elementárnou znalosťou katechizmu určite povzbudí k prehĺbeniu si katolíckej viery:

„A bola to aj silná náboženská skúsenosť. V prostredí, kde sa prelína hinduizmus s budhizmom je úplne bežným pozdravom „namaste“, čo znamená „vidím v tebe to božské“. Tento pozdrav sprevádza mierny úklon a gesto rúk, bez ohľadu na vek, spoločenský status či pôvod druhého človeka. Tento úklon smeruje len k človeku a k Bohu.“

Došlo aj k opisu toho, ako vyzerá inkulturácia v katolíckych kostoloch u jezuitov v Nepále, čo bude zrejme inšpirácia aj pre Slovensko:

„Napríklad tak, že „singing bowls“ (spievajúce misky), používané v Nepále na meditačné, relaxačné a liečivé účely, sa využívajú v katolíckom kostole ako zvonček počas eucharistického premenenia. Jeden jezuita z Nepálu pre nás aktuálne píše článok do fakultného vedeckého časopisu o joge ako o forme prepájania tela a mysle. Som rád, že tento pohľad prináša práve teológ, pretože vieme, že mnohí kresťania pristupujú k joge s určitým odstupom či obavou.“

– Tak to mám radosť. Normálne som sa tej jogy prestal báť…

No a teraz už zostáva pre progresívnych katolíkov len jeden problém: Ako urobiť zo Slovenska práve takýto multikultúrny a multináboženský raj? Najlepšie zrejme bojom s kultúrnou identitou národa, ktorá sa podľa docenta Žuffu stáva „nástrojom vylučovania“.

Pani redaktorka sa pýta: „Dotknime sa ešte samotného názvu študijného programu – Náboženská a kultúrna mediácia. U nás sa s takou rôznorodosťou náboženstiev či kultúr, ako napríklad v spomínanom Nepále, nestretávame. Prečo je podľa vás na Slovensku takýto program potrebný?“

Docent Žuffa odpovedá:

„Nejde len o rôznosť náboženstiev, ako ju poznáme napríklad z Nepálu. Aj na Slovensku, kde je kresťanstvo majoritné, vnímame, že náboženstvo môže byť buď polarizujúce, alebo, naopak, zmierujúce. V našom programe chceme upriamiť pozornosť práve na mierotvorný potenciál náboženstva a rozvíjať ho. Zároveň si čoraz viac uvedomujeme, že kultúrna identita sa často stáva nástrojom vylučovania – že na základe hrdosti na národ alebo tradície ľahko odsúvame tých, ktorí do tohto obrazu nezapadajú.“

A čo budú robiť tí, ktorých na Trnavskej univerzite vyškolia v tejto „náboženskej a kultúrnej mediácii“? Niečo na spôsob ideologických multikultúrnych politrukov, ktorí budú pomáhať, aby „zmeny“ hladko prebiehali na všetkých úrovniach:

„Pamätám si, že pred pätnástimi rokmi som v angličtine videl názov pozície, ktorá v preklade znela „agent zmeny“ – teda človek, ktorý pomáha iným prechádzať procesom zmeny. A práve v takomto kontexte si vieme predstaviť našich absolventov: ako citlivých sprievodcov zmenami, či už ide o firmy, školy, občianske iniciatívy, alebo farské a rehoľné spoločenstvá. Na fakulte sa dlhodobo venujeme téme pastoračného plánovania a organizačného rozvoja a veríme, že absolventi budú vedieť prinášať pokoj, porozumenie a víziu aj v tomto prostredí.“

Dodajme len, že Doc. Dr. theol. Jozef Žuffa, PhD. sa stal najnovšie členom novej študijnej skupiny zameranej na implementáciu záverov synodálneho procesu v živote Cirkvi na Slovensku.

https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20250730011

Branislav Michalka

Zdroj: Nové Mesto – Otvorení rozhovoru, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Heute.at

PDF (formát pre tlač)