Kresťania v Izraeli opäť čelia útokom židovských extrémistov

6. augusta 2026   Cirkev Politika   Prenasledovanie kresťanov

Židovskí extrémisti zaútočili na bránu Arménskeho patriarchátu v Jeruzaleme. Dlhoročné spory o pozemky sa prelínajú s ideologickými nárokmi a ich obeťou sa stáva dvetisícročná kresťanská prítomnosť vo Svätej zemi.

Prechádzať sa dnes ulicami Starého Mesta v Jeruzaleme s krížom na krku, v rehoľnom habite alebo len s viditeľným znakom kresťanskej príslušnosti znamená pre mnohých pohybovať sa v atmosfére rastúcej neistoty. V uličkách, kde kresťanské spoločenstvo už dvetisíc rokov uchováva pamiatku na Sväté mesto, sa aj tie najobyčajnejšie úkony – prejsť ulicou, vstúpiť do kláštora či modliť sa na posvätnom mieste – môžu zmeniť na okamihy strachu. Spoločenstvo zakorenené po stáročia tak čelí čoraz väčšej zraniteľnosti práve v meste, ktoré uchováva najsvätejšie miesta kresťanstva.

Aktuálne posledný incident bol namierený proti arménskej komunite. V noci z 2. na 3. augusta skupina židovských extrémistov zaútočila pred kláštorom svätého Jakuba, sídlom Arménskeho patriarchátu v Starom Meste Jeruzalema, na jedno z najstarších centier kresťanskej prítomnosti. Útočníci pľuli na vstupnú bránu, kopali do nej, urážali prítomných a hádzali kamene na celý kláštorný komplex. Izraelská polícia zasiahla a niekoľko osôb zadržala, no zábery zverejnené na sociálnych sieťach vypovedajú o niečom viac než o jedinom útoku – ukazujú atmosféru rastúceho napätia a neznášanlivosti. Za touto bránou žije komunita prítomná v Jeruzaleme už od prvých storočí kresťanstva, ktorá prežila ríše, invázie i vojny. Dnes však musí brániť nielen svoj majetok a sväté miesta, ale aj samotné právo na existenciu v meste, kde má svoje korene.

Popri priamych útokoch existujú aj spory o pozemky, majetok a miesta, ktoré po stáročia tvoria dedičstvo arménskej komunity. Príkladom je tzv. „Záhrada kráv“ (Goveroun Bardez), ktorá sa stala symbolom boja Arménov za zachovanie ich identity a historickej kontinuity v Jeruzaleme. Spor ešte nie je ukončený – o platnosti napadnutých dohôd rozhodne súd. Arméni sa však obávajú, že ešte pred vynesením rozsudku vzniknú na mieste nezvratné skutočnosti. Jadrom konfliktu je dohoda z roku 2021, podľa ktorej mal byť pozemok patriaci Arménskemu patriarchátu prenajatý na 99 rokov súkromnej spoločnosti spojenej s developerským projektom. Arménska komunita tvrdí, že tým je spochybnený samotný charakter týchto pozemkov, ktoré boli zverené do správy patriarchátu na podporu miestnej kresťanskej komunity.

Celá záležitosť však ďaleko presahuje rámec obyčajného zmluvného sporu. „Záhrada kráv“ sa stala symbolom obáv historickej komunity, že jej životný priestor v Starom Meste bude postupne zmenšovaný prostredníctvom urbanistických zmien, politického tlaku a developerských projektov. V hre nie je iba jeden pozemok, ale krehká rovnováha, ktorá umožňuje arménskej prítomnosti zostať neoddeliteľnou súčasťou náboženských a kultúrnych dejín Jeruzalema.

To, čo sa deje Arménom, zapadá do oveľa širšieho obrazu. Kresťania v Jeruzaleme už roky upozorňujú na narastajúci počet nepriateľských incidentov: kňazi sú urážaní pri chôdzi ulicami Starého Mesta, rehoľníci bývajú opľúvaní, kresťanské symboly poškodzované a kostoly či cintoríny vandalizované. Najvážnejším problémom je však postupná normalizácia takéhoto správania. Ak sa urážlivé činy opakujú tak často, že sa stávajú takmer očakávanými, a komunita sa musí naučiť žiť s možnosťou neustáleho obťažovania či napadnutia, nejde už o izolované prípady. Ide o rozklad občianskeho spolužitia v meste, ktoré by malo byť symbolom náboženského spolunažívania.

Stačí zmeniť uhol pohľadu, aby sa ukázala závažnosť tejto situácie. Keby bola židovská komunita v inej krajine – ako sa to v uplynulých dňoch stalo napríklad v Bulharsku – vystavená útokom na svojich veriacich, synagógy, náboženských predstaviteľov či symboly, medzinárodná reakcia by bola okamžitá. Vlády a medzinárodné inštitúcie by žiadali ochranu, spravodlivosť a konkrétne opatrenia.

Rovnaký meter by však mal platiť aj pre kresťanov vo Svätej zemi. Náboženská sloboda a ochrana menšín nemôžu závisieť od identity obetí. Mnohé z útokov sú pripisované radikálnym skupinám osadníckeho hnutia a náboženského ultranacionalizmu. Tieto skupiny považujú prítomnosť iných komunít, najmä kresťanov, v sporných oblastiach Jeruzalema a Západného brehu za prekážku svojho ideologického projektu.

Tlak vyvíjajú aj prostredníctvom každodenného života – vytvárajú atmosféru neistoty, sťažujú zotrvanie miestnych kresťanov a pomaly menia existujúcu rovnováhu. Rovnaké praktiky palestínske komunity už roky opisujú aj na Západnom brehu Jordánu, kde hovoria o útokoch, zastrašovaní, podpaľačstve poľnohospodárskej pôdy, ničení úrody a násilí pripisovanom ultraortodoxným židovským skupinám.

Izraelské aj medzinárodné organizácie zdokumentovali množstvo takýchto incidentov a rast napätia v oblastiach rozširovania izraelských osád. Boli podané trestné oznámenia a začaté vyšetrovania, no obete často tvrdia, že účinná spravodlivosť neprichádza. Vyšetrovania sa vlečú, páchatelia zostávajú nepotrestaní a útoky sa opakujú, čo posilňuje presvedčenie, že systém nie je schopný alebo ochotný zabezpečiť ochranu a spravodlivosť.

Jednou z najväčších tragédií celej situácie je pocit osamelosti. Kresťania vo Svätej zemi majú často dojem, že im chýba skutočný hlas na medzinárodnej politickej scéne. Ich výzvy zanikajú v hluku vojny, geopolitických záujmov a diplomatických sporov. Mimoriadne citeľné je mlčanie starej Európy, ktorá postavila veľkú časť svojej identity na obrane ľudských práv, náboženskej slobody a ochrany menšín, no dnes nedokáže premeniť slovné odsúdenia na účinný politický tlak schopný zastaviť toto pomalé oslabovanie kresťanskej prítomnosti.

Každý útok je zdokumentovaný. Každé napadnutie je odsúdené. Napriek tomu sa nič nemení. Arménska komunita v Jeruzaleme nie je reliktom minulosti a palestínski kresťania nie sú len symbolickou kapitolou dejín. Sú to živé spoločenstvá s hlbokými koreňmi. Dnes je však ich existencia vystavená čoraz väčšiemu tlaku. Svätá zem bez kresťanov by nebola iba chudobnejšou Svätou zemou – bola by porážkou dejín, náboženského pluralizmu i samotnej myšlienky Jeruzalema ako mesta všetkých.

Je smutné, keď časť židovských extrémistov nadobudne presvedčenie, že stojí nad zákonom a môže beztrestne urážať, zastrašovať či fyzicky napádať každého, kto nepatrí k ich komunite.

Takéto zmýšľanie, založené na pocite vlastnej nadradenosti a beztrestnosti je v príkrom rozpore s princípmi spravodlivosti i dôstojnosti každého človeka a už tu bolo. To, že sa židovskí extrémisti správajú ako nacistickí hrdlorezi nie je len smutné, ale možno to vnímať ako príznak degenerácie.

Ak štát a jeho orgány nedokážu proti podobným prejavom dôsledne zasiahnuť, vytvára sa nebezpečný dojem, že násilie motivované náboženskou alebo etnickou nenávisťou je možné tolerovať – a to je cesta, ktorá nemá miesto v modernej a demokratickej spoločnosti založenej na práve a vzájomnom rešpekte.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lanuovabq.it, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)