Známy katolícky spisovateľ Martin Mosebach sa dnes dožíva 75 rokov a zostáva verný Tradícii: „Od mladosti som bol pripravený bojovať prehraný boj“

31. júla 2026   Cirkev Kultúra

Katolícky spisovateľ Martin Mosebach je známou literárnou postavou súčasného Nemecka, držiteľom viacerých literárnych ocenení (konkrétne devätnástich), členom viacerých akadémií, autorom románov, poézie, filmových scenárov či dokonca operného libreta, ale predovšetkým je známym katolíckym tradicionalistom a autorom jednej z najznámejších kníh kritizujúcich pokoncilové liturgické reformy: Heréza beztvarosti – Rímska liturgia a jej nepriateľ.

https://www.martinus.sk/1288209-hereze-beztvarosti/kniha

Pri príležitosti svojich narodenín poskytol rozhovor nemeckej katolíckej agentúre KNA, v ktorom opäť vyjadril svoj celoživotný kritický pohľad na vývoj Cirkvi po II. vatikánskom koncile.

https://www.domradio.de/artikel/buechner-preistraeger-mosebach-sieht-kirche-schwer-verwundet

https://katholisch.de/artikel/69689-der-literat-und-katholische-provokateur-martin-mosebach-wird-75

Podľa Mosebacha je súčasná katolícka Cirkev neúplná a koncom 60. rokov sa pripravila o svoju podstatu tým, že opustila tradičnú liturgiu:

„To, čo pápež Pavol VI. inicioval ako liturgickú reformu, účinne oslabilo alebo dokonca v desivej miere zastavilo odovzdávanie viery Cirkvi. Tých pár katolíkov, ktorí sa dnes ešte zúčastňujú nedeľnej omše, do značnej miery stratili pochopenie pre to, čo je to Eucharistická obeta. Cirkev bola liturgickou reformou ťažko zranená na svojom vonkajšom vzhľade aj v samotnej podstate.“

Kriticky sa vyjadril aj ku synodálnemu procesu:

„Ani neviem, o čom všetkom sa tam má „otvorene diskutovať“. Cirkev nie je diskusný klub, ale mystické Telo Pána, v ktorom sa uctieva a prežíva Jeho božská prítomnosť.“

Podľa Mosebacha sa pápež Lev XIV. rozhodol namiesto nápravy len zmraziť status quo, ktorý vznikol kontroverzným pontifikátom pápeža Františka a kriticky sa vyjadril aj k exkomunikácií Kňazského bratstva sv. Pia X. (FSSPX):

„Nie som spokojný s týmito exkomunikáciami, pretože riešia hlavný problém liturgie Cirkvi na nižšej, disciplinárnej úrovni, namiesto toho, aby sa pokúsili zásadne napraviť spôsobené škody teologickým a duchovným spôsobom. To, čo je tu zlé, sa nedá napraviť takýmito administratívnymi aktmi.“

Kritický postoj k pokoncilovým reformám si Mosebach osvojil už v 70. rokoch, keď bol konfrontovaný s vtedajším chaosom, takým typickým pre nemecky hovoriace krajiny. Odvtedy pravidelne komentoval z tradicionalistických pozícií vývoj v Cirkvi, pričom jeho literárna reputácia a ocenenia predstavovali pre cirkevných liberálov a modernistov nepríjemnú bariéru, ktorá chtiac-nechtiac brzdila ich vyjadrovanie otvoreného pohŕdania voči jeho názorom.

Rešpekt, ktorý vzbudzoval na literárnom poli aj u sekulárnych komentátorov, sa nedal prehliadnuť a tak nemohol by len mávnutím ruky odsunutý medzi marginálnych staromilcov a extrémistov. Keď v roku 2007 obdržal Mosebach Cenu Georga Büchnera od Nemeckej akadémie jazykaa literatúry, akadémia vysvetlila svoje rozhodnutie nasledovne:

„Cena sa udeľuje spisovateľovi, ktorý spája štylistickú nádheru s prvotnou radosťou z rozprávania príbehov a preukazuje humorné povedomie o histórii, ktoré ďaleko presahuje hranice európskej kultúry; brilantnému majstrovi formy vo všetkých oblastiach literatúry; a v neposlednom rade sociálnemu kritikovi neúplatnej nezávislosti.“

Pre Mosebachove konzervatívne názory bolo typické, že v ďakovnom prejave pri preberaní tejto ceny prirovnal prejav šéfa SS, Heinricha Himmlera z roku 1943 k prejavom francúzskeho revolucionára Saint-Justa z Büchnerovej drámy Dantonova smrť, ako prejavy dvoch revolucionárov, čo vyvolalo okamžitú kontroverziu v nemeckých médiách. Časť tlače ho dokonca úplne komicky obvinila z relativizácie národného socializmu. Historik Heinrich August Winkler označil toto prirovnanie za skreslenie dejín a odklon od ideálov osvietenstva a demokracie. Revolucionárom bolo nastavené zrkadlo, v ktorom mohli spoznať skutočný charakter ich oslavovanej modernej demokracie a sekularizmu, ako aj jej prepojenie na národný socializmus. Ich hnev bol pochopiteľný…

Mosebach sa v zbierke esejí Krásna literatúra (2006) nakoniec sám označil za „reakcionára“ a odvolal sa pritom na svojho obľúbeného kolumbijského autora Goméza Dávilu.

V roku 2015 Mosebach otvorene kritizoval pápeža Františka a obvinil ho z nezáujmu o teológiu. V roku 2019 išiel ešte ďalej a prirovnal inscenáciu vystúpení pápeža Františka k inscenáciám vystúpení Adolfa Hitlera a Jozefa Stalina:

„Zatiaľ čo pápežské vystúpenia v skorších dobách boli staromódne a dojímavo zastarané, silní muži modernity, Stalin, Hitler, používali veľmi odlišné štylistické prostriedky, aby sa prezentovali v pozitívnom svetle, a to isté robí aj súčasný pápež. Desaťtisíce ľudí sa sústreďujú na jednu bielu postavu v strede, to je oveľa totalitnejší jazyk ako ceremoniál pápežského dvora v minulosti.“

Ohľadom škandálov so sexuálnym zneužívaním v Cirkvi sa vyjadril roku 2010 nasledovne:

„Pre katolícku Cirkev je škandál so zneužívaním smutným vyvrcholením pokoncilového vývoja; je to najhanebnejšie ovocie celej ideológie „aggiornamenta“, ktorá charakterizovala posledných štyridsať rokov.“

V roku 2022 k tomu dodal:

„Je to vnútorný pokoncilový antiklerikalizmus v Cirkvi, ktorý popiera sviatostné osobitné postavenie kňazstva a ktorý pripravil kňazov o dôležitú podporu pri zotrvaní vo vernosti ich sľubom. Podkopávanie všetkej autority a sexuálna revolúcia narazili na kňazstvo, ktoré bolo zbavené všetkých prvkov na udržanie svojej disciplíny.“

Jeho nekompromisné kontrarevolučné postoje nemohli byť korunované lepším výrokom, ako je ten, ktorý povedal v jednom zo svojich skorších rozhovorov a ktoré môžu byť korektívom pre mnohých katolíkov, ktorí neustále hľadajú a očakávajú úspech:

„Od mladosti som bol pripravený ako katolík bojovať prehraný boj. To ma nikdy netrápilo. Katolicizmus je odolný voči sklamaniu. Tí, ktorí veria v dedičný hriech, neočakávajú od sveta to, čo im svet nemôže dať.“

To sú vety, ktoré by sme si mali dobre zapamätať…

Branislav Michalka

Zdroj: SwissCath, Katholisch.de, Domradio, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)