Rakúsko: Ministerstvo vnútra uviedlo, že agresivita voči kresťanom vzrástla za rok o 29 %

3. augusta 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Oficiálna správa o trestných činoch z nenávisti zaznamenáva v roku 2025 celkovo 133 prípadov nepriateľstva voči kresťanom, čo je takmer o tretinu viac než v predchádzajúcom roku. Z 21 útokov proti posvätným miestam bolo 12 spáchaných z protikresťanských pohnútok.

Rakúske úrady počas roku 2025 zaznamenali celkovo 6 751 trestných činov motivovaných náboženskou, svetonázorovou alebo etnickou averziou. Z nich bolo 696 motivovaných náboženskou príčinou, ktorá predstavuje tretiu najčastejšiu kategóriu motívov. Zo všetkých týchto kategórií zaznamenala najvýraznejší nárast za minulý rok práve kresťanofóbia.

Kostoly v centre útokov

Najvýrečnejší údaj správy sa týka posvätných miest. Z 21 protináboženských incidentov spáchaných proti týmto miestam malo 12 protikresťanský motív. Inými slovami, viac než polovicu útokov na miesta bohoslužieb v Rakúsku utrpeli kostoly, cintoríny a kresťanské pamätníky. Prevažujúcou formou trestnej činnosti v týchto prípadoch bolo závažné poškodzovanie majetku.

Profil podozrivých prináša dva údaje, ktoré správa nijako nezakrýva. Prvým je vek. Pri protikresťanských trestných činoch tvorí najpočetnejšiu skupinu mládež vo veku od 14 do 18 rokov, pričom bolo identifikovaných 27 podozrivých.

Druhým údajom je štátna príslušnosť. Až 57 % podozrivých z protikresťanských trestných činov nemá rakúske občianstvo, čo je najvyšší podiel zo všetkých sledovaných kategórií. Pri islamofóbii predstavuje tento podiel 43 %, pri antisemitizme 26 %, pričom priemer za všetky trestné činy z nenávisti je 28 %.

Regionálne rozdiely

Celonárodná miera trestných činov motivovaných predsudkami zostala v porovnaní s rokom 2024 stabilná na úrovni 80 prípadov na 100 000 obyvateľov. Rebríček vedie spolková krajina Vorarlbersko so 148 prípadmi na 100 000 obyvateľov, zatiaľ čo Tirolsko zaznamenalo najnižšiu hodnotu – 51 prípadov.

Bez ohľadu na politickú diskusiu údaje prinášajú nepríjemné konštatovanie pre tých, ktorí popierajú existenciu kresťanofóbie v Európe: v krajine s katolíckou tradíciou sa útok na kostol stal najčastejším trestným činom z nenávisti namiereným proti posvätným miestam a jeho páchatelia sú čoraz mladší.

Z pohľadu katolíckej tradície sú tieto údaje ďalším varovným signálom, že kresťanofóbia v Európe nie je iba mediálnym konštruktom, ale reálnym javom.

Rakúsko bolo po stáročia jednou z bášt katolicizmu, krajinou svätého Leopolda, svätého Klementa Máriu Hofbauera, cisára Karola I. či početných kláštorov a pútnických miest. Ak sa práve tam stávajú kostoly, cintoríny a kresťanské pamätníky najčastejším cieľom nábožensky motivovaných útokov, nemožno to odbaviť označením za sériu náhodných vandalizmov. Útok na chrám je zároveň útokom na Krista, ktorému je chrám zasvätený, i na duchovné dedičstvo celej kresťanskej civilizácie.

Nemenej znepokojujúce je, že významnú časť páchateľov tvoria mladiství. Cirkev vždy zdôrazňovala, že s nenávisťou sa človek nerodí, ale učí sa jej. Ak mladá generácia prestáva poznať kresťanské korene Európy, nepozná úctu k posvätným miestam a vyrastá v prostredí, kde je zosmiešňovanie kresťanstva spoločensky tolerované, výsledkom sú práve podobné skutky. K tomu sa pridáva skutočnosť, že viac ako polovica podozrivých nemá rakúske občianstvo. Katolícka tradícia učí, že každý človek si zasluhuje spravodlivé zaobchádzanie bez ohľadu na pôvod, zároveň však od každého prisťahovalca oprávnene očakáva rešpekt voči dejinám, kultúre, zákonom a náboženskému dedičstvu krajiny, ktorá ho prijala.

Obrana kresťanských chrámov a symbolov nesmie zostať iba úlohou polície. Je predovšetkým úlohou samotných kresťanov, ktorí by sa nemali hanbiť za svoju vieru ani mlčky prijímať dvojaký meter, podľa ktorého je útok na kostol často bagatelizovaný, zatiaľ čo útoky na iné náboženské objekty vyvolávajú okamžitú celoštátnu pozornosť. Európa nevznikla na základoch sekularizmu, ale na evanjeliu. Ak si prestane vážiť svoje kresťanské korene, nebude postupne prichádzať len o svoje kostoly, ale aj o vlastnú identitu, ktorá ju formovala viac než tisíc rokov.

Na záver možno dodať, že narastajúce útoky na kresťanské chrámy a cintoríny si zasluhujú vážnu spoločenskú diskusiu aj o primeranosti trestov. Situácia by sa zlepšila, keby štát pri úmyselnom ničení sakrálnych objektov dôsledne uplatňoval zásadu „trikrát a dosť“ – pri každom útoku uložiť povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a po treťom raze by prikročil k vyhosteniu vinníka. Ak páchateľ nie je občanom krajiny a opakovane sa dopúšťa závažných útokov na miesta bohoslužby, treba zvážiť viacročný zákaz pobytu a po opakovaných skutkoch dlhodobé vyhostenie.

Pri mladistvých pocit beztrestnosti nesmie prevládnuť a za spôsobené škody by mali niesť zákonnú zodpovednosť aj rodičia v rozsahu, ktorý pripúšťa právny poriadok.

Je zároveň zrejmé, že podobné návrhy narážajú na politické a právne limity. Mnohým európskym politikom chýba vôľa prijímať tvrdšie opatrenia, pretože Európska únia dlhodobo podporuje prisťahovalectvo a kladie dôraz na iné priority. Preto zostáva ochrana kresťanských chrámov a kultúrneho dedičstva často až na druhom mieste, hoci práve tie predstavujú neoddeliteľnú súčasť európskej identity.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)