Španielsko: Diecéza Cádiz a Ceuta zareagovala na čerstvú inváziu ilegálnych imigrantov tým, že všetky cirkevné zbierky odovzdala pre nich!

31. júla 2026   Aktuality   Migračná kríza

Najnovšia invázia mladých, zdravých a agresívnych „mladíkov“ (na fotografiách nevidno žiadne ženy, deti, ani starcov!) do Ceuty, zvyšku španielskeho územia v Afrike, vyvolala rozsiahlu paniku a odpor (potláčaný políciou!) medzi miestnym obyvateľstvom. Cirkevní predstavitelia však nevidia dôvod na odpor, práve naopak – začali vyberať na inváziu peniaze. Zatiaľ posielajú imigrantom aspoň tie už vyzbierané počas víkendu. Miestni obyvatelia si tak okrem rabovania a zásahov policajnými obuškami vychutnajú aj pocit, že peniaze, ktoré dali v nedeľu na Cirkev si užijú marockí „mladíci“.

Diecéza Cádiz a Ceuta zverejnila vyhlásenie, v ktorom síce vyjadruje znepokojenie nad situáciou, ktorú v týchto dňoch prežíva autonómne mesto Ceuta po masovom príchode migrantov z Maroka, ale zároveň oznamuje sériu opatrení na pomoc pri riešení vzniknutej mimoriadnej situácie.

https://infovaticana.com/2026/07/31/la-diocesis-de-cadiz-y-ceuta-reacciona-a-la-invasion-recaudando-dinero-para-los-invasores

Vo vyhlásení sa uvádza, že „(diecéza) s hlbokým znepokojením sleduje závažnosť udalostí“ a poukazuje na „osobitnú zraniteľnosť mnohých ľudí, ktorých sa táto situácia dotýka“. Nemyslí tým však miestnych obyvateľov, ktorým už bystronohí imigranti začínajú rabovať obchody, ale práve invazívnych nelegálnych imigrantov.

Hlavným oznámeným opatrením diecézy je totiž venovanie všetkých cirkevných zbierok z tohto víkendu vo farnostiach v Ceute. Podľa vyhlásenia bude celý vyzbieraný výťažok odovzdaný Diecéznemu úradu pre migráciu, ktorý pomoc zabezpečí prostredníctvom Centra starostlivosti o migrantov svätého Antona. Odtiaľ budú v spolupráci s príslušnými službami pokryté najnaliehavejšie potreby.

Diecéza zároveň vyjadruje pripravenosť spolupracovať s občianskymi inštitúciami a príslušnými orgánmi, pričom im ponúka „ľudské i materiálne prostriedky“, ktorými disponuje, aby prispela k riešeniu potrieb, ktoré môžu vzniknúť, vždy „v koordinácii a s rešpektovaním kompetencií jednotlivých orgánov verejnej správy“.

Diecéza na záver ďakuje veriacim i všetkým ľuďom dobrej vôle za ich štedrosť a vyzýva kresťanské spoločenstvá, aby zintenzívnili modlitby „za tých, ktorí trpia, za tých, ktorí nesú zodpovednosť za riešenie tejto situácie, i za všetkých, ktorí pracujú na budovaní ciest pokoja, spravodlivosti a nádeje“.

Počas štvrtka prekročili tisíce migrantov nelegálne hranicu z Maroka, čím úplne zahltili kapacity záchranných služieb aj Centra dočasného pobytu pre migrantov (CETI). V reakcii na túto situáciu požiadal predseda autonómneho mesta Juan Jesús Vivas španielsku vládu o vyhlásenie stavu národnej núdze a o prevzatie jednotného velenia pri riešení krízy. Vláda na čele s kryptokomunistom Pedrom Sánchezom však odmietla povolať armádu. (Pokiaľ za „armádu“ nepovažujeme 60! vojakov, ktorých tam Sánchez oficiálne posiela na cca 60 000 imigrantov!)

Pohľad katolíckej tradície

Katolícka tradícia vždy zdôrazňovala povinnosť pomáhať človeku v núdzi bez ohľadu na jeho pôvod či národnosť. Rovnako však učila, že kresťanské milosrdenstvo nemožno oddeľovať od spravodlivosti, prirodzeného poriadku a zodpovednosti štátu za ochranu vlastných hraníc a spoločného dobra. Ak sa nelegálna masová migrácia stane nástrojom organizovaného tlaku na suverénny štát, Cirkev by mala jasne rozlišovať medzi pomocou jednotlivcom, ktorí sa ocitli v núdzi, a podporou mechanizmov, ktoré môžu ďalšie podobné migračné vlny naopak ešte povzbudzovať. Charita nesmie neúmyselne vytvárať dojem, že porušovanie zákonov a násilné prekračovanie hraníc je bez následkov alebo dokonca odmeňované.

Na záver by som si dovolil jednu trošku ironickú poznámku. Ak už v Cádize a Ceute tak veľkoryso cirkevné organizácie rozdávajú peniaze ľuďom, ktorí sa do krajiny dostali nelegálne, možno by tamojší duchovní mohli vziať do úvahy aj moju „slovenskú zraniteľnosť“ a poslať zopár tisíc eur aj na môj účet. Maroko predsa nie je vojnovou zónou a väčšina prichádzajúcich sú ekonomickí migranti. Bežný katolík, ktorý poctivo pracuje, platí dane a rešpektuje zákony zrejme nemá toľko šťastia ako ten, kto prekročí hranice bez povolenia a vyskakuje na námestí a dožaduje sa pomoci. Veľmi často to už v socialistickom Španielsku totiž vyzerá, akoby najrýchlejšou cestou k finančnej pomoci nebolo zodpovedné plnenie si povinností, ale účasť na migračnej kríze.

A ak je potrebné k tomu (aby mi poslali požadované peniaze na konto) prísť osobne do Cádizu alebo do Ceuty, prídem veľmi rád, nech mi však okamžite zaplatia aj letenku a ja za to vezmem so sebou aj veľkú a priateľskú skupinu spevavých rožňavských Rómov, ktorí si, pevne verím, dokážu takisto získať srdcia nielen synodálnych španielskych biskupov, ale aj všetkých španielskych slniečkárskych a štedrých veriacich dobrej vôle.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, sprievodný obrazový ilustračný materiál, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com; wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)