Kardinál Schönborn víta, že zatvorené katolícke kostoly prevezmú schizmatickí a heretickí nekatolíci

4. augusta 2026   Aktuality   Cirkevná kríza

Po tom, čo bol nedávno odovzdaný už štvrtý katolícky kostol vo Viedenskej arcidiecéze schizmatickým koptským pravoslávnym kresťanom, kardinál Christoph Schönborn reagoval vskutku bizarnou vetou: „Dúfam, že to bude pokračovať“ a dodal, že odovzdávanie katolíckych kostolov iným denomináciám je tou správnou cestou.

V rozhovore pre časopis Information Christlicher Orient pre jeho júlové vydanie sa kardinál Schönborn takto vyjadril k skutočnosti, že Lazaristský kostol v 7. viedenskom obvode bol nedávno odovzdaný schizmatickej Koptskej pravoslávnej cirkvi. Išlo už o štvrté odovzdanie katolíckeho kostola Koptom vo Viedni. K tomu najnovšiemu došlo za arcibiskupa Josefa Grünwidla a tri predchádzajúce prevody sa uskutočnili ešte za kardinála Schönborna.

Rakúsky kardinál zdôraznil, že prevod katolíckych kostolov, ktoré už nie sú potrebné (?), na iné denominácie považuje za správny postup. Zároveň pochválil Koptskú cirkev, napriek jej schizme za jej silnú vieru, ktorá podľa jeho slov môže obohatiť aj ostatné cirkvi, čo znamená, že v cirkevnom priestore sa pohybujú dva druhy schizmatikov – niektorí sú obohacujúci a iní rozdeľujúci. K tomu, prečo došlo k ochabnutiu viery u katolíkov a k vyprázdneniu kostolov sa nevyjadril, aj keď bol práve vo Viedni celé desaťročia arcibiskupom a za arcidiecézu bol zodpovedný.

Poznamenal, že v iných krajinách sú naopak kostoly odsväcované a premieňané na knižnice, kaviarne alebo telocvične. Kardinál uviedol, že tejto ceste sa rozhodne chcel podľa možnosti čo najviac vyhnúť, „pretože v Rakúsku, a najmä vo Viedni, máme veľmi veľa iných kresťanských cirkví“. Podľa kardinála by malo byť samozrejmosťou „vzdať sa ekonomického zisku, ale na oplátku umožniť našim kresťanským bratom a sestrám nájsť duchovný domov v kostole“.

Tento prístup sa neuplatňoval a neuplatňuje iba voči Koptom, ale aj voči mnohým cirkvám, ktoré v Rakúsku, a najmä vo Viedni, výrazne narástli. Katolíkov ubúda, sektárov pribúda, ale kardinál nevidí v odovzdávaní katolíckych kostolov heretikom veľkú tragédiu, skôr naopak: „Tento prístup je rozumný a úspešný. A dúfam, že bude pokračovať.“

… „Netreba zabúdať na to, že v Rakúsku žije približne pol milióna kresťanov z Blízkeho východu a Ázie,“ poznamenal kardinál. Zabezpečiť, aby mali duchovný domov v rámci Cirkvi, bolo jednou z hlavných priorít (!) počas jeho pôsobenia, povedal a ešte dodal: „Myslím si, že je to dôležité aj pre budúcnosť.“

– Nemalo byť však jeho hlavnou prioritou presadzovanie katolíckej viery a morálky, rozvoj katolíckej Cirkvi a obracanie nekatolíkov na pravú vieru?

Kardinál Schönborn je blízkym priateľom hlavy Koptskej pravoslávnej cirkvi, pápeža-patriarchu Tawadrosa II. Patriarcha naposledy navštívil Rakúsko v máji. Príležitosťou bolo 10. výročie odovzdania Kostola Panny Márie Víťaznej v 15. viedenskom obvode Koptom. Patriarcha slúžil slávnostnú omšu, na ktorej bol Schönborn čestným hosťom. Tawadros opätovne vyjadril svoju vďačnosť za darovanie kostola a za otvorenosť katolíckej Cirkvi voči svojim koptským bratom a sestrám vo viere.

Keď kardinál Schönborn v rozhovore hovoril o schizmatickej Koptskej cirkvi v Rakúsku, boli tam aj tieto slová:

„S koptskými kresťanmi som zažil veľmi veľa krásnych vecí. Keď sa spolu modlíme a spoločne hľadíme ku Kristovi a k Matke Božej, keď dovolíme, aby sa nás dotkla vernosť týchto ľudí – potom jednoducho musíme povedať: Sme skutočne bratia a sestry vo viere. To, čo nás rozdeľuje, je neporovnateľne menšie než to, čo nás spája.“

Kardinál Schönborn pôsobil ako viedenský arcibiskup od roku 1995 až do roku 2025, keď ho vo funkcii vystriedal arcibiskup Grünwidl.

Z pohľadu katolíckej tradície je každý katolícky kostol zasvätený Bohu a určený predovšetkým na slávenie Najsvätejšej obety omše a katolíckych sviatostí. Preto je prirodzené, že veriaci pociťujú bolesť, keď sa chrám, ktorý po celé desaťročia (či skôr stáročia) slúžil katolíckemu kultu, prestáva používať na tento účel. Hoci odovzdanie kostola inému kresťanskému spoločenstvu je nepochybne menej bolestné než jeho premena na reštauráciu, kaviareň či telocvičňu, nemožno to považovať za vhodný stav. Ide skôr o dôsledok ústupu katolíckeho života než o dôvod na oslavu.

Katolícka tradícia vždy zdôrazňovala, že povinnosťou biskupa je predovšetkým chrániť, rozvíjať a odovzdávať poklad viery, ktorý prijal. Dejiny Cirkvi poznajú mnohých svätých biskupov, ktorí aj v časoch prenasledovania či chudoby radšej znášali veľké obete, než by sa zmierili s úpadkom katolíckeho života. Prázdne kostoly preto nemožno vnímať iba ako organizačný alebo majetkový problém, ale predovšetkým ako výzvu na duchovnú obnovu, horlivú evanjelizáciu a návrat veriacich ku sviatostnému životu.

Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že medzi katolíckou Cirkvou a schizmatickou Koptskou pravoslávnou cirkvou naďalej existujú významné dogmatické a cirkevno-právne rozdiely. Úcta, vzájomná láska a ochota spolupracovať v oblastiach spoločného záujmu sú chvályhodné, no nemali by vytvárať dojem, že tieto rozdiely stratili svoj význam. Pravá jednota kresťanov – návrat všetkých kresťanov do katolíckej Cirkvi, zostáva podľa katolíckeho učenia cieľom, o ktorý sa treba usilovať v pravde viery, nie iba prostredníctvom praktických či administratívnych riešení.

V Evanjeliu podľa svätého Matúša (Mt 25,14–30) Pán Ježiš v podobenstve o talentoch karhá sluhu, ktorý svoj talent iba zakopal do zeme. V tejto situácii však mnohí veriaci nadobúdajú dojem, že už nejde ani o zakopanie zverených talentov, ale o postupné rozdávanie toho, čo bolo zverené do správy na začiatku arcibiskupskej služby.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)