Vatikán usporadúva prvé oficiálne kolokvium o dialógu s konfucianizmom. Ako o ňom súdili pápeži v minulosti?

30. júla 2026   Cirkev

Dikastérium pre medzináboženský dialóg usporiada 4. a 5. augusta na Univerzite Sogang v Soule (Južná Kórea) prvé kolokvium s názvom „Dialóg o prínose kresťanstva a konfucianizmu k ideálnej spoločnosti: Nové nebo, Nová zem a Veľká jednota“, ktoré organizuje v spolupráci s Konferenciou katolíckych biskupov Kórey.

Účasť je naplánovaná pre prefekta dikastéria, kardinála Georgea Jacoba Koovakada, spolu s ďalšími predstaviteľmi vatikánskeho úradu a odborníkmi z rôznych krajín. Podľa organizátorov sa na stretnutí zídu zástupcovia dvanástich štátov, aby sa zamysleli nad rôznymi aspektmi kresťanského a konfuciánskeho myslenia.

Kolokvium je súčasťou série iniciatív, ktoré Dikastérium pre medzináboženský dialóg podporuje v oblasti dialógu s konfucianizmom.

V januári 2024 tento úrad po prvýkrát vytvoril študijnú skupinu s cieľom vypracovať usmernenia pre dialóg medzi katolíkmi a konfuciánmi. Následne v roku 2025 zorganizoval na Taiwane medzinárodný workshop venovaný týmto usmerneniam a budúcim perspektívam tohto vzťahu.

Stretnutie v Soule predstavuje ďalší krok v tomto procese a bude prvým medzinárodným kolokviom organizovaným dikastériom, ktoré sa bude osobitne venovať dialógu medzi kresťanstvom a konfucianizmom.

Témy stretnutia

Program počíta so zasadnutiami venovanými všeľudskému bratstvu, výkonu a uplatňovaniu autority a zodpovednosti za stvorenstvo. Východiskom bude kresťanská vízia „nového neba a novej zeme“ zo Zjavenia sv. Jána (Apokalypsy) a konfuciánsky ideál „veľkej jednoty“ (Datong), obsiahnutý v Knihe obradov.

Medzi účastníkmi budú okrem kardinála Koovakada aj sekretár Dikastéria pre medzináboženský dialóg, monsignor Indunil Kodithuwakku Kankanamalage, a podsekretár, páter Paulin Batairwa Kubuya.

Počas workshopu, ktorý sa konal na Taiwane v roku 2025, páter Paulin Batairwa Kubuya uviedol, že niektoré aspekty konfuciánskej etiky predstavujú styčný bod pre dialóg s kresťanstvom.

„Kresťanstvo a konfucianizmus sú tradície múdrosti. Konfuciánska etika je veľmi pevná v oblastiach, ako sú osobné správanie, formovanie dobrých občanov a organizácia spoločenského života. Zistili sme, že tieto aspekty zodpovedajú kresťanstvu,“ vyhlásil vtedy.

Konfucianizmus má svoj pôvod v učení čínskeho filozofa Konfucia (Kong Qiu) a kladie dôraz na mravnú formáciu človeka, synovskú úctu k rodičom, úctu k predkom a harmóniu spoločenských vzťahov.

Podľa World Religion Database sa v roku 2025 k tejto tradícii hlásilo približne 8,75 milióna ľudí, sústredených predovšetkým v Južnej Kórei, Číne, Mjanmarsku, Thajsku a Japonsku.

Harmónia a duchovno sa dájú vyjadriť aj tancom.

Pohľad katolíckej tradície

Katolícka cirkev počas svojich dejín vstupovala do dialógu s rozličnými kultúrami a filozofickými smermi. Už svätý Pavol v Aténach nadviazal rozhovor s gréckymi filozofmi, pričom sa usiloval ukázať, že plnosť pravdy sa nachádza jedine v Ježišovi Kristovi (Sk 17, 22 – 31).

Podobne aj veľkí misionári na Ďalekom východe, ako sv. František Xaverský či najmä jezuita Matteo Ricci, dôkladne študovali konfuciánsku tradíciu, aby mohli účinnejšie hlásať Evanjelium. Cieľom Cirkvi však nikdy nebolo vytvoriť syntézu kresťanstva s inými náboženstvami alebo filozofiami, ale priviesť ľudí k poznaniu Krista ako jediného Spasiteľa. Už nasledovníci Mattea Riccciho však prejavili 17. storočí pri tolerovaní konfuciánskych zvykov u čínskych katolíkov prílišnú benevolenciu, čo nakoniec viedlo k zásahu Svätej stolice.

Konfuciánstvo obsahuje viaceré prirodzené morálne princípy – úctu k rodičom, dôraz na čestnosť, disciplínu či spoločenskú zodpovednosť –, ktoré sú do veľkej miery v súlade s prirodzeným mravným zákonom. Z pohľadu katolíckej tradície však nemožno zabúdať, že ide o ucelený pohanský, filozoficko-náboženský systém, ktorý nepozná tajomstvo Najsvätejšej Trojice, vtelenie Božieho Syna ani vykupiteľské dielo Krista a predovšetkým v dejinnej praxi bol nepriateľský voči kresťanstvu. Preto sa akýkoľvek dialóg, nesmie zmeniť na relativizáciu kresťanskej viery alebo na vytváranie dojmu, že všetky duchovné tradície vedú k Bohu.

Pápežské zákazy a ich zmeny v 20. storočí

Dejiny katolíckych misií v Číne zároveň ukazujú, aké náročné je rozlišovanie medzi legitímnym rešpektom ku kultúre a neprípustným náboženským synkretizmom. Spor o čínske obrady v 17. a 18. storočí patril medzi najvýznamnejšie misijné otázky svojej doby a skončil sa rozhodnutím Svätej stolice (pápež Klement XI.), ktorá v roku 1704 zakázala používanie konfuciánskych obradov čínskymi katolíkmi. Situácia sa zmenila v roku 1939, keď Pius XII. prijal argumentáciu jezuitov a odmietol argumenty dominikánov a františkánov z minulosti. Odvtedy majú katolíci povolené zúčastňovať sa konfuciánskych obradov.

Aj dnešné medzináboženské iniciatívy by mali mať stále na pamäti základné poslanie Cirkvi, ktoré vyjadril sám Kristus: „Choďte teda, učte všetky národy…“ (Mt 28, 19). Poznávanie iných náboženstiev by malo prebiehať s cieľom preniknúť do ich spôsobu myslenia kvôli následnej evanjelizácii, ale nikdy nesmie zatieniť evanjelizačné poslanie Cirkvi ani jedinečnosť Ježiša Krista ako jedinej cesty, pravdy a života (Jn 14, 6). Toto nebezpečenstvo si uvedomoval tak pápež Klement XI. ako aj Benedikt XIV., ktorý v roku 1742 zákaz konfuciánskych obradov pre katolíkov potvrdil. Pohľad sa zmenil až v 20. storočí.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com

PDF (formát pre tlač)