Výsledky otvorenosti Cirkvi: Belgická cirkev už má len 32 seminaristov, počet farností sa má zmenšiť o tretinu! Zato má množstvo pokrokových nápadov…

8. marca 2024   Krátke správy

Už v roku 2011 bolo v celom Belgicku len 83 seminaristov, čo bolo síce tristné, ale ešte stále lepšie ako súčasná štatistika – 32 seminaristov na celé Belgicko.

A koľko bolo seminaristov v roku 1948? Portál Riposte Catholique uvádza číslo – 1750. Pri nižšom počte obyvateľstva v Belgicku ako dnes.

Pripomeňme ešte, že podľa sčítania tvorili v roku 1981 katolíci v Belgicku 74,5 % obyvateľstva. Dnes (údaje platné pre rok 2021): https://en.wikipedia.org/wiki/Religion_in_Belgium je to už len 44 %, ale ešte stále môžeme povedať, že to je pri počte obyvateľstva 11 697 557 (2023) celkom slušný počet.

Avšak napriek očakávanému návalu nových kandidátov kňazstva, ktorý mal prísť po tom, ako sa Cirkev otvorila svetu po II. vatikánskom koncile, je porovnanie stavu belgických kňazov pred a po nasledovný (https://en.wikipedia.org/wiki/Priesthood_in_the_Catholic_Church):

1950 – 14 690 kňazov na počet obyvateľov 8 620 000 (https://www.macrotrends.net/global-metrics/countries/BEL/belgium/population)

1970 – 12 100 kňazov na počet obyvateľov 9 630 000

1990 – 9 912 kňazov na počet obyvateľov 9 960 000

2000 – 6 989 kňazov na počet obyvateľov 10 270 000

2013 – 5 595 kňazov na počet obyvateľov 11 104 000

A ako uvádza portál Riposte Catholique, treba vziať do úvahy, že mnohí seminaristi sú zo zahraničia. Seminár v Bruggách bol zatvorený v roku 2017, seminár v Louvain la Neuve bol zatvorený v roku 2011.

Vo frankofónnej časti Belgicka (Valónsko) sa navyše má zredukovať počet farností asi o tretinu. Uviedol to minister miestnych samospráv Christophe Collignon, vzhľadom na nový model financovania cirkví a vzhľadom na „demografickú rovnováhu, pastoračné rozvrstvenie a prítomnosť presbytéria“, čo v preklade z newspeaku znamená – sústavný úbytok veriacich a kňazov. Jeho návrh schválil aj kompetentný predstaviteľ miestnej cirkvi, biskup Guy Harpigny.

Ten uvádza:

„Údržba kostolov je financovaná z verejných zdrojov. Avšak nie v každom kostole je v nedeľu bohoslužba.“ Preto podľa neho dochádza v nepoužívaných kostoloch k mnohým znesväteniam (čiže – vlámania, krádeže, vandalizmus). Kostoly treba znovu opravovať.

To všetko je pre štát veľmi náročné a preto sa bude šetriť. Môžeme si domyslieť, že pri ďalšom poklese katolíckej populácie v rámci neustáleho sprevádzania, dialógu a otvorenosti. Vznikne v Belgicku, podobne ako na misijných územiach niekoľko farností na celú krajinu.

Belgickí biskupi majú však už celé desaťročia dôležitejšie starosti. Bojujú za LGBT, katolícke feministky, migrantov, svätenie žien, proti povinnému celibátu, za ochranu klímy a pod. Aj najnovšie sa chystajú zabojovať vo Vatikáne na diele pokroku:

https://christianitas.sk/belgicky-progresivny-torpedoborec-biskupska-konferencia-ide-do-rima-predlozit-poziadavku-svatenia-diakoniek-a-zenatych-knazov-uspeje-podobne-ako-so-zehnanim-homoparov/

Je potom pochopiteľné, že pri takomto nasadení v tak dôležitých otázkach nemajú celkom čas na zaoberanie sa takým detailom, ako je postupný zánik kňazských povolaní v Belgicku, či katolicizmu ako takého. Nakoniec je pochopiteľné, prečo k tomu všetkému dochádza. Ako ma presviedčal jeden môj známy, je to preto – lebo Cirkev sa ešte stále nezbavila všetkých tieňov minulosti a nánosov triumfalizmu. Čiže, ešte viac otvorenosti, dialógu a sprevádzania a ono to príde: semináre budú praskať vo švíkoch.

BM

Zdroj: Riposte Catholique, titulný ilustračný obrázok, zdroj – needpix.com

PDF (formát pre tlač)