SKY NEWS Australia: Vojna medzi USA a Čínou je pravdepodobnejšia, než si ľudia uvedomujú

Matej Gavlák
10. februára 2021   Politika

Zatiaľ čo slovenské médiá riešia Covid a zas len Covid, tie austrálske, najmä konzervatívna SKY NEWS Australia, riešia Covid a Čínu. Čínska hrozba začala v austrálskej spoločnosti naplno dominovať v lete 2020, kedy austrálsky premiér Scott Morrison oznámil, že jeho krajina bola cieľom masívneho kybernetického útoku. Podľa austrálskych odborníkov si takto mohutný útok „mohla dovoliť len Čína“. SKY NEWS si však dlhodobo všíma najmä čím ďalej tým agresívnejšie počínanie pekinských komunistov voči Taiwanu, ktorý Canberra vníma ako svojho spojenca v neformálnej Amerikou vedenej „demokratickej“ aliancii. Austrália si preto začína čím ďalej častejšie klásť vskutku veľmi nepríjemnú otázku: mohla by sa v blízkej budúcnosti – hoc aj nie vlastnou vinou – ocitnúť vo vojne s Čínou?

Pravdepodobnejšia, než si ľudia uvedomujú

Do SKY NEWS prijal v decembri 2020 pozvanie generál austrálskej armády vo výslužbe a dnes liberálny senátor Jim Molan, aby vysvetlil, ako sa veci vlastne majú. Senátor Molan začína razantne: „vojna Ameriky s Čínou nie je len možná, je pravdepodobnejšia, než si je väčšina ľudí ochotných pripustiť… a čím menej sa o tejto hrozbe hovorí, tým väčšie je jej riziko.“ Molan však zdôrazňuje, že nehovorí, že vojna medzi dvoma superveľmocami je neodvratná, len že je pravdepodobnejšia, než si ľudia uvedomujú.

Molan v monológu pokračuje a hovorí, že kameňom úrazu je ostrov Taiwan, na ktorý sa Čína dlhodobo zameriava a ktorý považuje za svoje vlastné územie. Taiwan je pritom demokratická republika a je pevnou súčasťou neformálnej „demokratickej aliancie,“ do ktorej patria aj Japonsko, Južná Kórea a práve Austrália. „Ak Čína na Taiwan zaútočí,“ hovorí senátor, „a USA zostanú mlčať, nikto (v regióne) ich už nebude brať vážne. Ak však Amerika pôjde do vojny, čo bude robiť Austrália? Vládne agentúry sa na takúto možnosť určite pripravujú.“

Generál vo výslužbe pokračuje a hovorí, že v momente kedy by Čína zaútočila na Taiwan a Amerika by sa rozhodla ostrov brániť, by USA okamžite aktivovali svoje základne jadrových ponoriek rozmiestnené na ostrove Guam (patrí USA) a v Japonsku. Molan sa pýta: „Ako budú reagovať Rusi na to, že sa americké jadrové ponorky nachádzajú v Tichomorí (neďaleko ich východnej hranice)?“ V relácií tiež padol názor, že Austrália sama by azda nebola napadnutá priamo vojensky, avšak s nejakým druhom EMP útoku (v podstate útok na všetky elektronické zariadenia), či kybernetického útoku na svoj bankový systém by určite musela rátať.

Mohlo by dôjsť aj na zbrane hromadného ničenia?

5. februára 2021 si moderátorka Catherine McGregorová do svojej relácie opäť pozvala generála vo výslužbe a dnes už senátora Jim Molana. Prečítala mu nedávny výrok amerického admirála Charlesa Richarda, ktorý znel v celku desivo: „Existuje reálna možnosť, žeby sa regionálna kríza s Ruskom alebo Čínou mohla rýchlo vystupňovať až do konfliktu, v ktorom by boli použité nukleárne zbrane.“

Moderátorka chcela vedieť Molanov názor na tento výrok. Senátor s ním súhlasí. Vysvetľuje: „Jednou zo skutočností, ktorá admirála viedla k takémuto výroku, je dnes už zmenená podstata nukleárnych zbraní. Nukleárne zbrane sú už dnes oveľa menšie…“ Generál vo výslužbe vysvetľuje, že zatiaľ čo „staré“ nukleárne zbrane boli vyrábané pre odstrašujúci účinok, u tých nových – menších a ďaleko menej deštrukčných – sa už začína opatrne uvažovať ako o použiteľných v reálnych operáciách.

Ďalší hosť relácie, John Blaxland, riaditeľ strategického think tanku, sa zmienil, že Čína dnes ešte nie je natoľko mocná, aby mohla priamo a rovnocenne súperiť s USA, ale pevne a rozhodne kráča po tejto ceste a „do konca dekády sa jej tento cieľ naplniť podarí“.

Je čínska hrozba invázie na Taiwan reálna?

Nikto nevidí do hlavy čínskemu prezidentovi, no Si Ťin-pching, čínska diplomacia a postupne aj predstavitelia čínskej armády dávajú najavo, že komunistická krajina je každým dňom pripravenejšia ísť do priameho stretu. Čína si na Taiwan robí nárok dlhodobo. Ostrov, v minulosti zvaný tiež „Formosa“, kultúrne a historicky ku Číne skutočne patrí, no komunistická klika mu nikdy nevládla a Taiwan sa po konci občianskej vojny v 50. rokoch rozhodol ísť cestou demokracie a spoločenskej a náboženskej slobody.

Prezident Si už v októbri 2020 k vojakom čínskej námornej pechoty prehlásil: „(Mali by ste) sústrediť svoje mysle a energiu na prípravu na vojnu a zostať v najvyššej pohotovosti.“ ¹

O tom, že Čína presunula svoje balistické rakety a namierila ich smerom na Taiwan, zas informoval web francúzskeho rozhlasu.²

Čína neustále porušuje taiwanský vzdušný priestor a len pred dvoma týždňami nad Taiwan vyslala dokonca 15 svojich stíhačiek, ako informuje Fox News.³ Toto pritom nie je len demonštrácia sily, ale reálne získavanie informácií o tom, ako sú taiwanské letecké sily pripravené na prípadný čínsky útok.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že čínsky útok na Taiwan by začal mohutným raketovým ostreľovaním ostrova, po ktorom by nasledoval výsadok vojakov námornej pechoty a letecké výsadky. Veľa toho závisí od skutočnosti, či budú USA schopné/ochotné brániť Taiwan a aj to akým spôsobom.

Akurát v čase písania tohto textu vydala agentúra Reuters správu,⁴ že dva zväzy amerických lietadlových lodí vykonávajú cvičenie v juhočínskom mori, čo opäť len poukazuje na to, že austrálske obavy z vypuknutia americko-čínskej vojny sú rozhodne na mieste.

Thúkydidova pasca

Už slávny profesor Harvardovej univerzity, Samuel Huntington, varoval vo svojej nemenej slávnej knihe Stret civilizácií, pred tzv. „Thúkydidovou pascou“. Túto myšlienku ďalej rozvinul Graham Allison (taktiež Harvard University), vo svojej knihe Osudová pasca.

V skratke: takmer vždy v histórii (slovíčko „takmer“ je tu dôležité), keď na seba narazili dve veľmoci – jedna upadajúca (súčasne tá zatiaľ mocnejšia) a druhá rýchlo rastúca – došlo k otvorenej vojne. Po prvýkrát sa tak stalo v bratovražednej vojne medzi Aténami (upadajúca mocnosť) a Spartou, ktorú opísal historik Thúkydidés. Allison uvádza celú škálu konfliktov, ktorých príčinou bola práve tzv. Thúkydidova pasca. Naposledy sa tak stalo počas I. svetovej vojny, keď sa do seba pustili Britské impérium (vtedy už upadajúca mocnosť) a dravá Nemecká ríša.

Huntington aj Allison zhodne varujú, že USA a Čína sa ocitli na tejto istej trajektórii.

Aliancia piatich

Austrálsky generál vo výslužbe Jim Molan poukázal na fakt, že ako existuje akási neformálna pro-západná aliancia v Tichomorí, tak existuje ešte aj druhá neformálna, no veľmi reálna vojenská aliancia, ktorú tvoria Čína, Rusko, Irán, Severná Kórea a moslimskí fundamentalisti. Zatiaľ čo Západ slabne, títo naberajú na sile.

Túto hrozbu dlhodobo vnímajú aj Poliaci a práve preto na začiatku roka 2021 zorganizovali najväčšie vojenské cvičenie od pádu komunizmu. Ako informujú Armádní noviny,⁵ oficiálne vyhlásenia sú veľmi formálne a kusé, no neoficiálne sa hovorí o totálnej katastrofe: simulovaná ruská armáda rozdrvila tú poľskú a pred Varšavu sa dostala za päť dní.(!) Poľská armáda je pritom považovaná za jednu z najsilnejších v Európe…

1 https://nationalpost.com/news/world/chinese-president-xi-jinping-tells-troops-to-focus-on-preparing-to-go-war-reports?utm_source=Facebook&utm_medium=organic_fb_tw&utm_campaign=broadsheet_promo&fbclid=IwAR2bIqTqathndqSEv5CX77dqbe9yocZlWXs-k69P_rXKyCRmaKXQ3CEsmXs#Echobox=1602724171

2 https://www.rfi.fr/fr/asie-pacifique/20201018-chine-arm%C3%A9e-renforce-d%C3%A9fenses-militaires-face-%C3%A0-ta%C3%AFwan-df-17?fbclid=IwAR0FNaggw25L_RXiF-IrUP50qAU5pbTs7e-hBoT6kzV1PZ3Uu0ok9ZWlBE4&ref=fb_i

3 https://www.youtube.com/watch?v=QB9pOjDEATs

4 https://www.reuters.com/article/us-southchinasea-usa-carriers-idUSKBN2A90I5

5 https://www.armadninoviny.cz/zima-20-katastrofalni-porazka-polske-armady.html

PDF (formát pre tlač)