V USA vyšla nová kniha rozhovorov s biskupmi, kňazmi a laikmi, v ktorej kritizujú pápeža Františka a sťažujú sa na jeho pontifikát

13. júna 2024   Krátke správy

Portál National Catholic Reporter, ktorý je známy svojimi pokrokovými postojmi, sa vo svojom pondelkovom článku venuje novej knihe, ktorej zostavovateľom je Francis X. Maier, poradca bývalého arcibiskupa z Filadelfie, Charlesa Chaputa. Kniha nesie názov Pravdivé svedectvá: Hlasy viery zo života Cirkvi (True Confessions: Voices of Faith from a Life in the Church) a zostavovateľ sa v úvode o nej vyjadril v tom zmysle, že ide „portrét katolíckej Cirkvi v Spojených štátoch“ na začiatku tretieho desaťročia 21. storočia:

https://ignatius.com/true-confessions-tch/

Kniha pozostáva zo série rozhovorov s biskupmi, duchovnými, laikmi, ktorí pôsobia v Cirkvi a s rodičmi z katolíckych rodín. Tieto rozhovory, v prípade biskupov bohužiaľ väčšinou anonymné (akoby dotyční preláti nechápali, že pokiaľ sú si niečím zásadným istí, sú povinní to pre spásu im zverených duší verejne vyjaviť), sa podľa NC Reporter vyznačujú značnou kritickosťou voči pápežovi Františkovi. Jeden z nemenovaných biskupov napríklad hovorí:

„Princípom jednoty v Cirkvi by mal byť pápež a František namiesto toho podporuje nejednoznačnosť, ktorá živí rozdelenie. Jeho nechuť k Spojeným štátom a ich biskupom je zjavná a neopodstatnená. Jeho správanie je autoritárske.“

Iný anonymný biskup zase referuje o svojich dojmoch nasledovne:

„Zdá sa, že František má okolo seba skupinu s neužitočnou ideológiou, programom a veľmi negatívnym pohľadom na Spojené štáty.“

Portál NC Reporter označuje tieto anonymné „útoky“ ako zbabelé, avšak dve zásadné otázky v danej súvislosti si musíme položiť aj my:

1) Ako je možné, že v údajne temných časoch stredoveku, ako aj protireformácie, sa biskupi nebáli verejne prezentovať svoju kritiku?

2) Ako je možné, že v minulosti boli biskupi ochotní verejne prezentovať túto kritiku aj vtedy, keď im hrozili sankcie?

Desiatky prípadov stredovekých sporov medzi pápežmi a klérom, dochovaných z časov, ktoré ani nesnívali o takom rýchlom a efektívnom prenose informácií aký je dnes, pred nás kladú kurióznu dilemu v premýšľaní o slobode a „slobode“ a odvahe či „odvahe“.

Podľa portálu NC Reporter sú biskupi, referujúci v tejto knihe o svojich názoroch zlí aj preto, že majú nepokrokové nielen cirkevné, ale aj politické názory. Jeden z nich napríklad hovorí o politikoch:

„Máme tu bandu vyšťavených jakobínov, ktorí riadia spoločnosť a ktorí si skutočne myslia, že vláda by mala kontrolovať úplne všetko.“

Iný biskup hovorí:

„Mám dobré vzťahy s našimi miestnymi úradmi, ale pokiaľ ide o federálnu vládu, verím, že máme do činenia s totalitnými ambíciami. A to nás bude nútiť dištancovať sa od štátu čoraz jasnejšie.“

NC Reportér narieka, že takéto názory by niekto (kto asi?) očakával od prívržencov hnutia QAnon a nie od biskupov. Podľa pokrokového portálu sú rovnako hrubé aj názory biskupov na sexuálnu revolúciu a dodáva: „Toto sú biskupi, ktorých Maier spoznal počas rokov strávených po Chaputovom boku.“

Skrátka – konšpirátori…

A rovnakými dezolátmi sú aj katolícki laici a ich rodiny. Tam už svedectvá nie sú anonymné. Prečo? Biskupi majú menšiu zodpovednosť než matky? Julie McGurnová napríklad hovorí:

„Mala som veľmi rada pápežov Jána Pavla a Benedikta, ale momentálne ma hierarchia znepokojuje. Verím Nášmu Pánovi a Panne Márii… Možno sme sa v minulosti príliš spoliehali na pápeža, aby za nás myslel.“

Iná žena kritizuje charitatívne katolícke organizácie, ktoré sa stávajú zásterkou pre šírenie heterodoxie:

„Musíme tiež prehodnotiť naše snahy o sociálne služby. Niektoré z našich veľkých nemocníc a univerzít a dokonca aj niektoré z našich charitatívnych organizácií sú v podstate katolícke „zombie“. Majú škrupinu katolíckej entity, ale ich štruktúry sú spojené so svetskými cieľmi, nie náboženskými.“

Základom zla tejto publikácie je podľa portálu NC Reporter samotný Maierov prístup. To on kladie všetkým zlé otázky, ktoré sú „navádzacie“. Otázkou zostáva: Akú formáciu majú potom biskupi a veriaci, ktorí predsa boli sformovaní moderne a sprevádzajúco už po II. vatikánskom koncile, keď nevedia rozlíšiť „navádzacie“ otázky a reagovať na ne adekvátne? Alebo žeby to neboli úplne „navádzacie“ otázky? Posúďte sami… Napríklad, jedna z nich znie:

„Cirkev má teda tendenciu plne spolupracovať s vládou a podporovať verejné inštitúcie, pretože, viete, sme dobrí občania. … Ale ako je to realizovateľné v súčasnom prostredí?“

Konečný súd portálu NC Reporter nad knihou a uvažovaním amerických konzervatívnych katolíkov je dokonalou ukážkou liberálneho a modernistického bľabotania, v chvejúcom sa štýle Mons. Halíka:

„Najznepokojivejší je nekritický spôsob, akým mnohí z opýtaných ľudí prijímajú svoje vlastné predsudky (Vlastné??? Oni si vytvorili sami Katechizmus?; pozn. red.) a stotožňujú ich s katolíckou vierou. Ak vás katolícka viera nevyzýva, aby ste spochybňovali svoje vlastné predsudky, chyba nie je v bohatstve intelektuálnej tradície Cirkvi, ale v ľudskej tendencii kooptovať si to, čo potrebujeme na zakotvenie našich myšlienok.“

Takže účelom katolíckej viery je spochybňovanie údajných predsudkov? Inak sa minula účelom? Nie je jej primárnym objektívnym účelom spása duše? A nie je cesta k tejto spáse dôkladne a presne opísaná už 2000 rokov? A pokiaľ niekto vidí rozpor medzi Cirkvou po stáročia hlásaným postupom na ceste k spáse a inovačnými kreáciami modernistov, tak obhajuje „vlastné predsudky“?

Modlime sa…

BM

Zdroj: National Catholic Reporter, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)