Stačilo!

Matej Gavlák
17. septembra 2025   Spoločnosť

Progresívci prekročili pomyselný Rubikon. Ale ďaleko sa nedostali.

Mesiac do učebníc dejepisu

V septembri 2025 sa svet definitívne zmenil. Bola nakreslená „čiara do piesku“, ako to zaujímavo opísal istý komentátor. Inými slovami: konzervatívny svet konečne pochopil, že nie všetci ľudia sú rovnakí. Sú ľudia, ktorí chcú prežiť svoj život poctivým a čestným spôsobom. A potom sú tu tí, ktorí zneužívajú dobrú vôľu poctivých občanov, aby presadili svoju agendu. Samozrejme, keďže v kresťanskom a konzervatívnom tábore prevládla absolútne nebiblická myšlienka, že „všetci ľudia sú vo svojej podstate dobrí“, nikomu ani len nenapadlo, že agenda progresívcov vlastne môže byť diabolská.

A čím viac sme im ustupovali, tým drzejšie veci si voči nám začali dovoľovať. LGBT/trans ideológie do škôl? Povinné očkovanie? Zatváranie kostolov? Výsmech Krista a kresťanov v tlačených médiách, televízii a divadle? Fyzické vyhrážky a útoky na kresťanov? Čo myslíte, prečo dnes nechodia kňazi v kolárikoch? Dôvodov je viacero, ale jedným z najsilnejších je ten, že sa skrátka boja. Keď som ja osobne raz takto šiel po ulici v Bratislave s ružencom v ruke, prešiel okolo mňa akýsi muž a potichu mi pošepol: „Ty si ale k***t“. Keď sme mali z kostola malú procesiu trvajúcu dovedna 15 minút von z kostola – na námestie SNP – a zase späť, hneď sa okolo nás zbehol kde-kto, aby nás vysmial, či sa dokonca pohľadom i slovne vyhrážal.

Áno, Biblia nám hovorí: „Ak ťa niekto udrie po líci, nastav druhé“. Čo ak vás ale niekto facká od rána do večera? Čo ak niekto vašu dobrotu a trpezlivosť považuje za slabosť?

Asi nie je v západnom svete kresťan a konzervatívne zmýšľajúci človek, ktorý by nebol zažil podobné skúsenosti. Všetci sme skláňali hlavy akosi zmierení s tým, že žijeme v modernej pohanskej Rímskej ríši a že sme len malé bezbranné stádočko nie nepodobné prvým kresťanom. Putujeme do Neba. Tento svet sa nás vlastne ani netýka. Vždy si bude dovoľovať, veď jeho princom je satan. Ale niečo sa zmenilo…

Vraždy. Deti zavraždené v katolíckom kostole transgender maniakom; žena dobodaná černochom v električke, lebo bola biela; konzervatívny influencer popravený pre svoje názory pred očami svojej manželky a dvoch maloletých detí…

Áno, stalo sa to v Amerike. Ale tam je predsa ten istý sentiment, aký je aj v Európe. Zlu nikdy nestačí pokorenie nepriateľa; musí ho zničiť, zniesť zo sveta. Najlepšie v priamom prenose, aby to všetci videli. A my sme to videli. A vrie v nás krv.

Satan z Viedne

Začnime najprv ideologicky. Progresívci odmietli vieru v Boha a v satana. Že vraj príbehy o deduškovi na obláčiku sú pre malé deti. Typicky tolerantné. Problémom však je, že keď odmietnete existenciu Boha i satana, musíte si vytvoriť vlastných. A progresívci si ich vytvorili. Bohom sa im stala veda a satanom… Hitler.

Hoci sa to možno nezdá, nahradenie satana Hitlerom má nedozerné dôsledky. Biblia nám hovorí kto je satan, čo presadzuje – a že je to zlo. Podľa toho vieme že homosexualita, obetovanie novorodeniatok molochovi, či uctievanie iných bohov sú zlé veci. Keď však progresívci nahradili satana Hitlerom, všetko toto sa zmenilo a nielen to; progresívci si začali do Hitlera vsugerúvať vlastné predstavy toho, čo je zlo.

Fúzatý „umelec z Viedne“ bol maniak, vrah a zločinec. O tom predsa nikto nepochybuje. Stretol vôbec niekto niekedy skutočného nacistu, ktorí verí, že Mein kampf je knihou hodnou nasledovania? Pravdepodobne nie, nikto taký dnes nie je.

Ale na to, aby sa onen umelec ujal moci, aby ho ľudia zvolili (bol demokraticky zvolený!) a nezosadili ho po pol roku, musel urobiť aj niektoré objektívne dobré veci. Ale keďže Hitler je podľa progresívcov vlastne nový satan, potom všetko čo urobil bolo absolútne zlé – aj to dobré bolo vlastne zlé.

Takto vznikla idea, že starať sa o vlastný národ je vlastne zlo – lebo veď to robil aj Hitler. Brániť spoločnosť pred homoagendou je zlo, lebo veď to robil aj Hitler (nacistická strana bola v skutočnosti pretkaná homosexuálmi). S Hitlerom „spolupracoval“ aj pápež (nespolupracoval, Hitler nazval Pia XII. svojím „najhorším nepriateľom“), takže kresťanstvo je skompromitované.

Ale ak toto všetko vymenované je zlo, tak potom dobro musí byť opakom týchto vecí.

Agendy, agendy, agendy

Toto je progresivistický umelý konštrukt, ktorý nám vnútili – a ktorý sme si vnútiť nechali. Do nášho ponižovania šli miliardy eur – či už z Bruselu, Nórskych fondov alebo od rôznych „filantropov“, pričom my sami sme si neboli schopní uvedomiť, že tento umelo vyvolávaný pocit zahanbenia je zbraňou samou o sebe – namierenou na naše čelá.

Ďalšie miliardy išli potom do agend – homo, trans, multikulti, antikresťanskej, proislamskej… Mnohí „šéfikovia“ neziskoviek, ktorí sa tvárili ako bojovníci za ľudské práva, na svojom boji v skutočnosti pekne zarobili, ako teraz odkrýva nová americká administratíva i investigatívni žurnalisti.

A mašinéria šla ďalej. Postup bol vždy ten istý – facka za to, že si fašista a potomok fašistov a následne vnútenie toho, „čo je správne“, teda vyfabulovaných protinárodných agend. Takto si v USA a v západnej Európe nechali ľudia napúšťať hordy ľudí z nekresťanských krajín, prijali homomanželstvá a postavili transgender kliniky – podľa „testu Hitlerom“ to boli jednoznačne správne veci.

Duše čierne ako smola

Lenže problém tkvie v tom, že realita je iná, než akú ju progresívci, ktorým z topánok namiesto slamy trčia doláre (alebo libry), maľujú. Ich „progres“ nie je žiadnym pokrokom; je to naopak strmý zostup do barbarstva.

Ich „ľudské práva“ nie sú ničím iným než uvoľňovaním sexuálnej perverzity, ktorá v nich samých tkvie. Toto je to, čo nám, kresťanom a konzervatívcom, o nich dlho unikalo a čo sme vlastne nevedeli pochopiť. Väčšina z progresívcov nie sú „dobrí ľudia“ v našom ponímaní – sú to ľudia plní šialených sexuálnych predstáv a činov (Samuel denne pozeral pornografiu dve a pol hodiny; Tu pán za pár hodín vystriedal hneď niekoľko mužov; vraha Charlieho Kirka priťahujú muži podstupujúci tranzíciu na ženy; transexuálneho strelca z katolíckeho kostola priťahovali osoby, ktoré sa identifikovali so zvieratami – tzv. „furry“ a pod.).

Lenže progresívcom nestačí ich vlastný vnútorný svet. Z nejakého dôvodu (peniaze?) pretláčajú tieto svoje postoje na pracoviská, do televízií, do škôl (!!!), a už aj do kostolov (!!!). Prečo? Lebo môžu – veď kresťania a konzervatívci to nejako predýchajú. Ako vždy.

Lenže z pohľadu progresívcov nastali v posledných mesiacoch hneď tri nečakané problémy:

1) ich sexuálna perverzita už je príliš očividná a z letargie začína prebúdzať čoraz bežnejších ľudí, ktorých doteraz nič okrem možno vlastného brucha a televíznej zábavy nezaujímalo;

2) ich politika je totálna katastrofa; multikulti zničilo západné spoločnosti; v Londýne cez víkend protestovalo asi až okolo milióna ľudí proti nelegálnej imigrácii;

3) najmä v Amerike sa začali zobúdzať mladí konzervatívni myslitelia, ktorí poľahky demontujú progresivistické konštrukty; jedným takým bol aj komentátor Charlie Kirk.

Progresívci, ktorí doteraz bez akýchkoľvek problémov rozdupali všetko, na čo vkročili, začínajú panikáriť. Niektorí ohlasujú svoj zámer utiecť do susedných krajín po neúspešných voľbách; iní siahajú po zbraniach „na obranu“ svojich „hodnôt“. A sú aj takí, ktorí už aj strieľali (u nás to bol istý „básnik“).

My nemáme strach

Tak, pozreli sme sa do zrkadla, spoznali sme pravdu, prijímame ju. Už vieme, že my nie sme ako oni a oni nie sú ako my. Už vieme, že za žiadnych okolností nechceme byť ako oni a že proti nám vedú neférovú, nevyhlásenú vojnu.

Milí progresívci: za seba hovorím, že vám nikdy nedovolíme, aby ste zo Slovenska urobili rovnakú multikulti dieru, akú ste urobili zo západoeurópskych miest. V západnej Európe i USA budeme podporovať projekt masových deportácií nelegálnych imigrantov a hoc aj Reconquistu 2.0, ak to bude na programe dňa.

Kým ste vy blúdili vo vašich imaginárnych sexuálnych blúzneniach, my sme zotrvávali na modlitbách, vieru si zachovali, chodili do fitness centier, na tréningy, ba absolvovali sme aj armádne výcviky. Takže, ak Boh dá, a ten čas príde, vytrhneme vám Európu i Cirkev z vašich pomaľovaných, dúhových pazúrov. Toto je úloha, ktorej sa zasväcuje naša generácia; toto je úloha za ktorú sme ochotní hoc aj položiť svoj život.

Verte mi. Keď vám hovorím, že sa vaša vláda skončila, tak to myslím vážne.

Už nami nebudete zametať podlahu. Stačilo. Je koniec.

PDF (formát pre tlač)