Skončili sa eurovoľby, fraška ignorovaná voličmi, cena trpkej útechy pre liberálov a krajec chleba každodenného pre analytikov

10. júna 2024   Krátke správy

Keby na Slovensku niekto inicioval referendum, napríklad nepriatelia pokroku v otázke odmietania migrantov a k urnám by sa dostavilo 34,4 % voličov, liberáli by jasali a písali o malej účasti, ktorá je svedectvom toho, že referendum na túto tému je medzi ľudom nepopulárne. V prípade volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa účasť voličov vo východnej Európe, nielen na Slovensku, pohybuje výrazne pod hranicou 50 % a pokiaľ ju prekročí (viď Maďarsko), tak kvôli tomu zrejme vznikne na univerzitách špeciálna katedra, aby tento jav skúmala, však jasajú a utešujú sa.

Východná a stredná Európa na eurovoľby kašle a jej stáročiami vypestovaný dezolátny a postsedliacky mocenský čuch dobre vie prečo. V Českej republike napríklad píšu o „rekordnej“ účasti už pri 36,45 %, v Slovinsku to bolo 41 %, v Chorvátsku 21,3 %, v Poľsku 39,7 % a tak by sme mohli pokračovať aj smerom k Pobaltiu a na Balkán.

V čom spočíva príčina ignorovania volieb východoeurópskymi dezolátmi? Nehľadajme žiadne zložité politologické úvahy. Neomylný inštinkt dezolátom velí, že v ten deň majú na práci „dôležitejšie veci“ – pokopať záhradu, ísť s deťmi na výlet, miešať maltu na dom, tokať so svojou láskou, či len tak sedieť v krčme. No a vzhľadom na to, že pri lokálnych voľbách im rovnaký inštinkt velí, aby sa zdvihli a išli k urne, nemôžeme všetko hádzať len na ich lenivosť a zadubenosť. Skrátka nejako vycítili, že celý Europarlament je len fraška, čiže hra na vládu ľudu, po grécky demokraciu.

Už letmý pohľad na opis funkcie a právomoci Európskeho parlamentu nám jasne ukáže, že táto kulisa, za ktorou ťahajú nitkami skutoční páni – Európska komisia, Rada Európskej únie, Európsky súdny dvor a Európska banka, je len štedro dotovanou ulievárňou pre kolosálnu masu darmožráčov. Konkrétne, 705 duší. Táto dobre živená ustanovizeň nemá právo navrhovať nové zákony, ako napríklad slovenský parlament (tie navrhuje Európska komisia), len ich odobruje, ale aj to až s jednomyseľným súhlasom Rady EÚ.

To však nie sú ešte všetky obmedzenia. V oblasti daní, rozpočtu či finančných operácií (také zanedbateľné položky, však) má parlament len poradnú funkciu. Inými slovami, poslanci sa môžu vykecávať a nikto ich nepočúva. Oblasti, v rámci ktorých sa počíta s ich „schvaľovaním“ zákonov, sú obmedzené na známe kultúrno-spoločenské témy, životné prostredie, vzdelanie, zdravie, vedecký výskum. Lenže aj tu majú „právomoci“ Európskeho parlamentu svoj limit, ktorý spočíva v tak dobre známej vernosti „európskym hodnotám“. Inými slovami, pokiaľ by aj v nejakom halucinogénnom opare bezvedomia navrhla Európska komisia kresťanmi (už len niektorými) obľúbený zákaz alebo obmedzenie potratov, tak Rada EÚ a Európsky súdny dvor to šmahom ruky zmetú zo stola. Predstava, žeby o niečom takom rozhodoval, alebo to mohol iniciovať Európsky parlament, je preto dokonale naivná a smiešna.

V skutočnosti si viem celkom dobre predstaviť, že už globálne víťazstvo národno-konzervatívnych síl v nejakých budúcich eurovoľbách (úplne zbytočná predstava, pri súčasnom mentálnom nastavení obyvateľstva EÚ a jeho postupnej orientalizáciii a afrikanizácii), by umožnilo ešte predtým akoby takýto parlament chcel vôbec komplikovať Európskej komisii či Rade EÚ jej pokrokovú prácu, okamžite ho obviniť z popierania európskych hodnôt a na základe rozsudku Európskeho súdneho dvora ho rozpustiť. Nezabúdajme na poučenie z krízového vývoja – pandemické cvičenie! Čo všetko sa predtým zdalo nemožné a v priebehu hodiny to bola realita.

No a teraz trochu tej slovenskej liberálnej radosti. Pri mizernej účasti 34,4 % voličov, čo je o polovicu menej ako pri národných parlamentných a prezidentských voľbách, vyhralo na tomto náročnom kolbišti Progresívne Slovensko. A liberáli v Denníku N či v SME jasajú, splietajú siahodlhé analýzy, špekulujú o ďalších kolosálnych víťazstvách a vznášajú sa v beztiažovom stave, krúžiac po obvode svojej bubliny. Úplne ignorujú fakt, že ešte aj PS dostalo v týchto voľbách reálne menej hlasov ako v parlamentných, podobne ako SMER a preto je zrejmé, že väčšina dezolátov, ktorí pôjdu v budúcich národných voľbách voliť opäť dezolátne, sa na eurovoľby jednoducho len vykašľala.

Navyše, účasť bola najvyššia práve v Bratislavskom kraji, známej to liahni kaviarnikov a slniečkárov, ergo tej najdisciplinovanejšej sorty eurohujerov. Pokiaľ však ešte aj spolu s týmito prišlo podporiť svojich PS hrdinov o viac ako 100 000 voličov menej, než v národných voľbách, tak hovoriť o signáli, že Fico sa dá poraziť, svedčí o akútnej progresívnej paralýze progresívcov.

Jediným skutočným víťazom víkendových volieb je hnutie Republika, ktoré dokázalo zmobilizovať euroskeptické živly a navýšiť svoje hlasy z národných volieb. Ukazuje sa tak, že popri disciplinovaných a nabudených eurohujeroch tu začína vznikať jav doteraz nevídaný a pre liberálov krajne nepríjemný – stabilná skupina spochybňovačov EÚ, ktorí sú ochotní zdvihnúť zadok a aj keď možno vedia, že to nebude mať žiaden vplyv na chod bruselského molocha, demonštrovať aspoň svoj nesúhlas s touto sodomou byrokratov.

Celkový výsledok je však aj v globále pre liberálov, v skutočnosti katastrofou. Keďže reálna funkcia Európskeho parlamentu nespočíva v určovaní pravidiel, zákonov a hodnotového nastavenia v EÚ, ale len v robení kulisy rôznym mocenským a lobistickým skupinám v Bruseli, zostáva poslancom okrem dobrého papania, vozenia sa a lietania za naše dane jediná činnosť – prenos tém z Bruselu do Bratislavy a späť. Inými slovami: bonzovanie o prešľapoch v Bruseli (alebo ich nadšené obhajovanie) a skrze to ovplyvňovanie vnútropolitického boja na Slovensku. No a v tomto ohľade sa dostali eurohujeri do defenzívnej situácie. Kým predtým sa tomuto športu venoval len Uhrík alebo Radačovský, tak teraz bude nepochybne obľúbenou disciplínou aj pre Blahu, Mazureka, Laššákovú, Kaliňáka, ale určite po novom aj takej Beňovej, ktorá nebude chcieť v novom športe zaostávať.

Čím menej budú reálne schopní niečo dosiahnuť v boji o tzv. slovenskú suverenitu (ktorá už bohužiaľ existuje len na papieri), o to viac budú dokladovať svoju činnosť u euroskeptických voličov radikálnou rétorikou a vynášaním bruselského hnoja z bruselského chlieva.

A to nie je dobrá správa pre eurohujerov na Slovensku, pretože pošramotená povesť EÚ a NATO bude ďalej upadať, zákroky verchušky z Bruselu proti dezolátom sa budú stupňovať (nielen na Slovensku), pričom takto roztočená špirála môže nakoniec ukázať reálnu slabosť Bruselu a v kombinácii s geopolitickými inováciami spôsobiť jeho pád.

Hrôza pomyslieť, však? Po takom krásnom víťazstve…

BM

Zdroj: TASR, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)