Listy matky dcére, list štvrtý: Šťastie

Prof. Dominik Pecka
19. novembra 2023   Cirkev

Milá moja dcérka,

sny mladosti sú snami o šťastí. Mladá duša sníva o niečom vznešenom, krásnom a sladkom. A nazýva to šťastím. Čo je však šťastie? Pestrá vidina, za ktorou sa ľudia ženú a ktorá im neustále uniká. Kristus Pán nesľuboval svojim verným šťastie. Sľuboval im pokoj, pokoj duše. A čo je pokoj duše?

Čisté svedomie vyplývajúce z úprimnej lásky k Bohu a blížnemu. To je jediné a pravé šťastie ľudského života. Šťastie musí byť predsa niečo, čo človek má v moci, a čo nemôže len tak stratiť, ak je spravodlivý a dobrý.

Veľmi rozšíreným predsudkom je, že dievča môže nájsť svoje životné šťastie len ak sa vydá. Šťastie = manželstvo. Šťastná je len tá, ktorá sa vydala. Nesmie sa však zabúdať, že niekedy práve v manželstve čaká dievča najväčšie utrpenie. Vydala sa a muž jej veľmi skoro umrel. Ďalšia sa vydala, túžila mať deti a Boh jej ich odoprel. Iná sa vydala a muž sa oddal pitiu alkoholu a hazardným hrám.

Nikto by si nemal myslieť, že hlavou prerazí múr a že si úplne podrobí svoj osud. Koľko dievčat sa vydá vo veku dvadsiatich rokov len zo strachu, aby, ako sa hovorí, neostali na ocot. Vydajú sa, nepoznajúc dobre svojho nastávajúceho. A ak niekto príde, aby ich varoval, hovoria: »Mám ho rada, nechcem a nepotrebujem nič viac vedieť!« A slepo nasledujú „svoje šťastie“. A to šťastie, ktoré ide tiež poslepiačky, ich častokrát minie.

Je dobré a potrebné, aby sa väčšina dievčat vydala. To je nespochybniteľné. Je si však treba priať, aby sa nevydávali len tak z rozmaru, ale zo skutočnej lásky. A k tej láske, aby sa vychovali a vypestovali si vo svojom srdci túžbu hľadať nie svoj vlastný prospech, ale prospech iných, túžbu dávať, nie brať, túžbu prinášať obete, nie ich žiadať od druhých. Nuž a či sa taká láska a taká túžba uskutoční práve v manželstve alebo mimo neho, na tom veľmi nezáleží.

Ver mi, moja milá, že sa môže uskutočniť aj mimo manželstva. Je mnoho žien, ktoré sa nevydali a predsa nie sú nešťastné. Prečo asi? Žeby preto, že nepocítili lásku? Nie. Práve naopak, že cítili a cítia tú pravú a nezištnú lásku. Sú vychovávateľkami, učiteľkami, ošetrovateľkami, lekárkami, rehoľníčkami, úradníčkami alebo jednoduchými pomocnicami v domácnosti a robotníčkami. Ľudia ich s posmechom prezývajú starými dievkami. To, že sa nevydali, si ľudia vysvetľujú po svojom. Boli podľa nich buď príliš škaredé alebo príliš chudobné… Všelijako o nich súdia a úplne nespravodlivo nimi pohŕdavo. Je známe, koľko dobroty a lásky býva v srdci takých žien. V koľkých rodinách práve nevydaté dievča je anjelom mieru a lásky! Ktorá rodina nemá svoju dobrú tetu, ku ktorej deti priľnú práve tak, ako k svojej matke? Teta šije, teta kolíše, teta varí, teta perie, teta učí deti čítať a modliť sa. A ak sa vzdiali, ako sa deti tešia, keď opäť príde!

V každom jednom povolaní a stave, či už v manželstve alebo aj mimo neho môže žena rozdať poklady svojej lásky a uskutočniť svoje šťastie. Musí to však byť poklad pravej lásky. Pros Boha, dcérka moja, aby ti pomohol nájsť tú pravú cestu života a vyvoliť si pravé povolanie. A pros najmä o to, aby ti pomáhal zdokonaľovať sa v umení obetavej lásky. Hovorím ti schválne: umenie obetavej lásky. Tvoja láska musí byť obetavá. Nie neplodným citom, pochybnými žiadosťami rozkoše, ale súcitom, službou, pomocou a ochranou.

Umenie obetavej lásky je ovocím sebazapierania, sebaovládania, trpezlivosti a pokory. Je najrýdzejším kvetom pravej ženskosti.

Musíš byť silná, ak chceš učiniť šťastnú seba aj druhých. A tú silu nájdeš v Bohu. Modli sa. Boh je tvojím priateľom, ktorý na teba myslí a ktorý ťa chce mať silnú, dobrú a šťastnú. Jemu zveruj svoje radosti i žiale v modlitbe! Prehováraj k nemu jednoducho a úprimne, ako dieťa k svojmu otcovi. Láska je sila v slabosti. Ak sa snáď v niečom odchýliš z pravej cesty, nezúfaj hneď! Mýliť sa je ľudské. A chybu napraviť je kresťanské. Avšak zotrvávať v chybe je diabolské. Chybu priznaj a naprav! S dôverou sa zveruj spovedníkovi nielen so svojimi pokleskami, ale aj so svojimi pochybnosťami, úzkosťami a pokušeniami. V spovednici vždy nájdeš muža vzdelaného a skúseného, ktorý ti bude vedieť poradiť aj pomôcť.

Pri spomienkach na svoje veľké umelecké úspechy zosnulá speváčka Ema Destinová povedala jednému kňazovi: Viete, dôstojný pán, kedy som sa cítila v Paríži najšťastnejšia? Nebolo to vo Veľkej opere, keď ma zasypávali kvetmi, keď na mňa obecenstvo čakalo po predstavení pred operou a sprevádzalo ma s jasotom a kvetinami až do môjho hotela… Bolo to, keď som zašla do niektorého z katolíckych kostolov, a tam som sa z duše pomodlila. Chodila som tam na svätú spoveď k jednému kňazovi, bol to Poliak: to Vám bol spovedník! Išla som tam niekedy celá ubolená a nešťastná a odchádzala som pokojná, radostná a šťastná. Hovorila som mu:

»Dôstojný pane, vy ste taký hodinár duší: rozoberiete v duši každé koliesko, každý hriadeľ, každú páčku, vyprášite, vyčistíte a dáte zase pekne dohromady – a teraz choď! Hodiny idú zase potichu, pravidelne a ukazujú správny čas« (Umelkyňa pri týchto slovách pohybmi rúk napodobnila hodinára ako čistí a opravuje pokazený hodinový strojček.) (PL Bláha. Listy 9. februára 1930, č. 33).

Kristus nech je tvojou silou! Často prijímaj Chlieb života! Ako obyčajný chlieb živí a silnie telo, tak Telo Pána, ktoré prijímame v podobe chleba, živí a posilňuje naše duše. Prečo prví kresťania vedeli znášať najhroznejšie muky pre svoju vieru? Prečo sa neľakali väzení, vyhnanstva, okov, mučidiel, dravých šeliem, prečo išli na smrť s radostným odhodlaním? Ako to vysvetliť?

Prijímali často Telo Pána. To je vysvetlenie. Kristus ich posilňoval. A pretože zavrhli preludy pozemského blaha, ozdobil ich korunou nepomíňajúceho sa šťastia. Kristus je sila mučeníkov. A Kristus je tiež čistota panien.

Pre redakčné účely mierne upravené a krátené

PDF (formát pre tlač)